tag:blogger.com,1999:blog-91727251924475474712024-03-14T03:55:53.456+01:00GeosvetPaleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.comBlogger82125tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-14786300843247339272015-06-02T21:56:00.001+02:002015-06-02T22:07:39.287+02:00Sandbersko-pajštúnsky geopark – otvorenie nového geoparku na Slovensku<div style="text-align: justify;">
<b>Počet geoparkov na území Slovenska sa rozrástol o ďalší – štvrtý geopark nazvaný Sandbersko-pajštúnsky geopark (SAPAG). Tento nový prírastok do rodiny slovenských geoparkov sa rozprestiera na území Bratislavského kraja, v južnej časti Malých Karpát. Veľká časť geoparku sa nachádza v oblasti CHKO Malé Karpaty a z menšej časti zahŕňa aj územie CHKO Dunajské luhy a CHKO Záhorie.</b></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-d8RjKq4mv9s/VW4AdXroBGI/AAAAAAAAGYs/U28N6T67IcY/s1600/01.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-d8RjKq4mv9s/VW4AdXroBGI/AAAAAAAAGYs/U28N6T67IcY/s400/01.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 1 – Sandbersko-pajštúnsky geopark sa rozprestiera v južnej časti Malých Karpát, ktorej súčasťou je aj masív Devínskej Kobyly. Pohľad na NPR Devínska Kobyla v oblasti nad Devínom. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-JKAIOgfV3dI/VW4A7X2MEHI/AAAAAAAAGY0/oO7HBcFt3k0/s1600/02.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-JKAIOgfV3dI/VW4A7X2MEHI/AAAAAAAAGY0/oO7HBcFt3k0/s400/02.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 2 – Chránené paleontologické nálezisko Sandberg pri Devínskej Novej Vsi je azda jednou z najznámejších a najcharakteristickejších lokalít geoparku.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Predstavenie Sandbersko-pajštúnskeho geoparku (SAPAG)</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Sandbersko-pajštúnsky geopark prezentuje najmä významné a zaujímavé geologické, paleontologické a speleologické lokality nachádzajúce sa v širšom okolí Bratislavy v oblasti Malých Karpát, ako aj lokality známe ťažbou nerastných surovín, či rôzne objekty významné z historického a technického hľadiska. Jednotlivé lokality geoparku sa rozprestierajú na území Devínskej Kobyly a jej okolí, v Marianke, v okolí Borinky a v oblasti krasovej doliny Prepadlé. Vybraných bolo spolu 9 rôznych lokalít, na ktorých bolo umiestnených 10 náučných informačných panelov. Návštevníkom a turistom sú tieto lokality bližšie predstavené, panely sú okrem textu pojednávajúcom o danej oblasti obohatené a fotografie, schémy a mapky, pričom sprievodný text na tabuliach je v dvoch jazykoch – v slovenskom a anglickom jazyku. Texty na informačných tabuliach podávajú základné informácie či už geologickej stavbe a vývoji daného územia, o významných nálezoch fosílií morských a suchozemských živočíchov, ako aj o rôznych geomorfologických zvláštnostiach a histórii baníctva a ťažby nerastných surovín. Všetkých 10 informačných tabúľ spoločne s jednotlivými lokalitami je ľahko dostupných, väčšinou k nim priamo vedú prístupové cestičky, alebo značené turistické chodníky.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Jedná sa o nasledujúcich 10 informačných panelov:<br />
1. Úvodný informačný panel Sandbersko-pajštúnskeho geoparku <br />
2. Abrazná jaskyňa, bralo Slovinec <br />
3. Paleontologická lokalita Sandberg, geológia Devínskej Kobyly<br />
4. Waitov lom a historické lomy na Devínskej Kobyle <br />
5. Devínsky hradný vrch <br />
6. Kvartérna geológia riek Morava a Dunaj <br />
7. Marianka - Bridlicová štôlňa v Marianskom údolí <br />
8. Pajštúnske hradné bralo<br />
9. Borinka – Pod zámčiskom – ťažba mangánových rúd<br />
10. Borinský kras – Limbašská vyvieračka</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br />
Koordinátorom a hlavným vedúcim projektu Sandbersko-pajštúnskeho
geoparku bol RNDr. Ján Madarás, PhD. z Geologického ústavu SAV v
Bratislave. Spoločne s hlavnými realizátormi projektu, ktorými boli
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Štátny
geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ako i v spolupráci s
ďalšími organizáciami, spoločnosťami, klubmi, spolkami a podporou obcí a
mestských častí, sa podarilo tento náročný projekt po niekoľkých rokoch
úsilia úspešne zrealizovať a dotiahnuť do konca.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-FYY9lrVN2Sw/VW4BA3BPucI/AAAAAAAAGZA/Wgq0gxASGHs/s1600/03.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="http://3.bp.blogspot.com/-FYY9lrVN2Sw/VW4BA3BPucI/AAAAAAAAGZA/Wgq0gxASGHs/s400/03.jpg" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: x-small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 3 – Informačná tabuľa SAPAG-u na lokalite Sandberg, z ktorej je možné dozvedieť sa základné informácie o lokalite, paleontologických nálezoch z Devínskej Novej Vsi, ako aj o geologickej stavbe Devínskej Kobyly. Informačné tabule vynikajúco slúžia ako pomôcky počas geologických exkurzií a populárno-náučných prednášok v teréne.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Oskár Mažgút</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-avOj58oMrS4/VW4BbN47JII/AAAAAAAAGZE/KBpcfWLACvs/s1600/04.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-avOj58oMrS4/VW4BbN47JII/AAAAAAAAGZE/KBpcfWLACvs/s400/04.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 4 – Masívne bralo Slovinec v Devínskej Novej Vsi budované mezozoickými vápencami a rohovcami.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-MkQnu8gpN2o/VW4BfzYXvMI/AAAAAAAAGZM/VmUv3lWP-Xs/s1600/05.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-MkQnu8gpN2o/VW4BfzYXvMI/AAAAAAAAGZM/VmUv3lWP-Xs/s400/05.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 5 – Informačné panely SAPAG-u umiestnené pod bralom Slovinec.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-eD0R2b1jgys/VW4Bkn95pYI/AAAAAAAAGZU/u0yjjhsjc5o/s1600/06.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://2.bp.blogspot.com/-eD0R2b1jgys/VW4Bkn95pYI/AAAAAAAAGZU/u0yjjhsjc5o/s400/06.JPG" width="266" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 6 – Na jednej z informačných tabúľ je vyobrazená aj prehľadná geologicko-turistická mapa Sandbersko-pajštúnskeho geoparku.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-wAlQX9kgx58/VW4Br9WIApI/AAAAAAAAGZc/ikhhi7e11BQ/s1600/07.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-wAlQX9kgx58/VW4Br9WIApI/AAAAAAAAGZc/ikhhi7e11BQ/s400/07.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 7 – Pohľad na ďalšiu zaujímavú lokalitu, ktorá je súčasťou geoparku. Waitov lom rozprestierajúci sa na západných svahoch Devínskej Kobyly medzi Devínskou Novou Vsou a Devínom. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-4MkEYCNLZSM/VW4BvGzSSyI/AAAAAAAAGZk/gMkgaQZSVJ8/s1600/08.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-4MkEYCNLZSM/VW4BvGzSSyI/AAAAAAAAGZk/gMkgaQZSVJ8/s400/08.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 8 – Informačná tabuľa SAPAG-u umiestnená vedľa vchodu do Bridlicovej štôlne v Marianke. Foto: © Ivan Paška</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Krst publikácie "Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom"</b><br />
<br />
Pri príležitosti otvorenia geoparku bola vydaná aj populárno-náučná knižná publikácia Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Na vzniku tejto knižky sa podieľal kolektív 18 autorov, pričom hlavným autorom a zostavovateľom tejto publikácie bol RNDr. Ján Madarás, PhD. (Geologický ústav SAV, Bratislava). Na 104 stranách sú predstavené viaceré známe, ako i menej známe lokality nachádzajúce sa na území Sandbersko-pajštúnskeho geoparku. Knižka sa venuje hlavne geologickým a paleontologickým pozoruhodnostiam oblasti SAPAG-u, významným paleontologickým objavom pochádzajúcich z južnej časti Malých Karpát, krasovým javom, nálezom minerálov, ako i výskytom nerastných surovín a históriou ich dobývania v Devínskych Karpatoch a v okolí Borinky, Marianky, či Stupavy. Čitatelia tiež môžu získať prehľad o geologickom vývoji a stavbe Malých Karpát širšieho okolia Bratislavy, zaujmú tiež kapitoly venujúce sa delostreleckým kavernám z I. svetovej vojny ukrývajúcich sa v lesoch na vrchu Dúbravská Hlavica pri Dúbravke. Text je doplnený bohatým fotografickým materiálom, náčrtmi, ilustráciami a mapkami. Publikácia ponúka súhrn toho najzaujímavejšieho a najatraktívnejšieho z južnej časti Malých Karpát a populárno-vedeckou formou poukazuje na bohatstvo, rozmanitosť a krásy neživej prírody okolia Bratislavy. Súčasťou knižky je aj geologicko-turistická mapa územia Sandbersko-pajštúnskeho geoparku v mierke 1 : 25 000 s vyznačenými geologicky a historicky zaujímavými lokalitami, ako aj umiestnením informačných tabúľ na území geoparku. K publikácii je taktiež pribalené interaktívne CD, ktoré obsahuje kompletnú publikáciu, geologicko-turistickú mapu, ako aj vizualizácie informačných panelov SAPAG-u. Publikáciu vydal Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2014. Táto knižka je nie len úžasným zdrojom informácií, ale je tiež veľmi praktickou terénnou príručkou, ktorá pri potulkách Malými Karpatmi nesmie chýbať vo výbave každého záujemcu o prírodu, nadšenca pre prírodné vedy, históriu, či turistiku.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-xrnwdArPX_E/VW4B6q9G9gI/AAAAAAAAGZs/e0WJ-0drFEQ/s1600/09.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-xrnwdArPX_E/VW4B6q9G9gI/AAAAAAAAGZs/e0WJ-0drFEQ/s400/09.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 9 – Publikácia Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Knižka je bohatým zdrojom informácií a je vhodná aj do terénu ako výborná terénna príručka.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
Publikácia Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom bola verejnosti oficiálne predstavená a zároveň aj pokrstená 18. apríla 2015 v Marianke. Krst knižky sa konal v spolupráci so Spolkom Permon Marianka v Marianskom údolí pred Bridlicovou štôlňou. Podujatie bolo spojené s už tradičnou akciou otvorenia novej sezóny nazvanej “Zobúdzanie Marianskeho permoníka“, ako aj krstom ďalšej zaujímavej knižky - Svet ukrytý v podzemí. Okrem toho bolo možné si prehliadnuť menšiu expozíciu inštalovanú priamo v priestoroch Bridlicovej štôlne s historickými fotografiami zachytávajúcimi históriu ťažby a spracovania bridlice v Marianke, ako i fotografiami unikátneho podzemia Bridlicovej štôlne zo súčasnosti. Po oficiálnom privítaní sa prítomným hosťom prihovorili RNDr. Roman Lehotský a doc. Ján Sand zo Spolku Permon Marianka.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-eDB6OVJILgY/VW4CU67GmoI/AAAAAAAAGZ0/tNW9XDc3no8/s1600/10.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-eDB6OVJILgY/VW4CU67GmoI/AAAAAAAAGZ0/tNW9XDc3no8/s400/10.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 10 – Úvodný príhovor členov Spolku Permon Marianka počas slávnostného otvorenia novej sezóny v Marianskom údolí v Marianke. Vľavo vzadu doc. Ján Sand, vpravo vpredu RNDr. Roman Lehotský.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Ivan Paška</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-9U8i9QHeb7k/VW4Cbx3x1RI/AAAAAAAAGZ8/-dp3QK8vbqI/s1600/11.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-9U8i9QHeb7k/VW4Cbx3x1RI/AAAAAAAAGZ8/-dp3QK8vbqI/s400/11.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 11 – Marianske údolie v Marianke. Pohľad na prítomných hostí zhromaždených pred Bridlicovou štôlňou počas príhovoru členov Spolku Permon Marianka.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Ivan Paška</span><br />
<br />
<br />
Obecenstvu sa taktiež prihovoril RNDr. Ján Madarás, PhD. z Geologického ústavu SAV v Bratislave, ktorý predstavil projekt Sandbersko-pajštúnskeho geoparku, ako i novú publikáciu Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Vo svojej reči poďakoval všetkým spolupracovníkom, spoluautorom, inštitúciám, ako i spolkom a klubom podieľajúcich sa na tvorbe tejto publikácie, ako i na samotnej realizácie projektu SAPAG-u. Knižka Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom bola pokrstená skutočne originálne – posypaním úlomkami čiernej marianskej bridlice. Krstnými otcami boli RNDr. Roman Lehotský (Spolok Permon Marianka), Jozef Kráľ (Spolok Permon Marianka), RNDr. Ľubomír Hraško, PhD. (ŠGÚDŠ), RNDr. Jozef Klinda (MŽP SR) a RNDr. Igor Broska, DrSc. (Geologický ústav SAV, Bratislava). Po tomto krste nasledoval krst ďalšej úžasnej publikácie nazvanej Svet ukrytý v podzemí.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-ndkqfPop_xE/VW4Ci9X_X4I/AAAAAAAAGaE/o3ZD_ho4kBE/s1600/12.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-ndkqfPop_xE/VW4Ci9X_X4I/AAAAAAAAGaE/o3ZD_ho4kBE/s400/12.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 12 – Príhovor RNDr. Jána Madarása, PhD. (vľavo). Vpravo: RNDr. Roman Lehotský a doc. Ján Sand.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Ivan Paška</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-sUmDMM7L6t4/VW4CnVjjNZI/AAAAAAAAGaM/pu2Ax8IUtaI/s1600/13.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-sUmDMM7L6t4/VW4CnVjjNZI/AAAAAAAAGaM/pu2Ax8IUtaI/s400/13.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 13 – Krst publikácie Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Zľava: RNDr. Roman Lehotský (Spolok Permon Marianka), Jozef Kráľ (Spolok Permon Marianka), RNDr. Ján Madarás, PhD. (Geologický ústav SAV, Bratislava), Peter Ondrus (Spolok pre montánny výskum), RNDr. Ľubomír Hraško, PhD. (ŠGÚDŠ), RNDr. Jozef Klinda (MŽP SR) a RNDr. Igor Broska, DrSc. (Geologický ústav SAV, Bratislava).</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Ivan Paška</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-zveghTWNLyw/VW4Cw5RbxBI/AAAAAAAAGaU/0mLsoKkZTUk/s1600/14.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-zveghTWNLyw/VW4Cw5RbxBI/AAAAAAAAGaU/0mLsoKkZTUk/s400/14.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 14 – Svojho pokrstenia sa dočkala aj ďalšia zaujímavá knižka - Svet ukrytý v podzemí. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Ivan Paška</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-8s330vQnbpI/VW4C0kBf7gI/AAAAAAAAGac/dZ2Ey4jjxT4/s1600/15.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-8s330vQnbpI/VW4C0kBf7gI/AAAAAAAAGac/dZ2Ey4jjxT4/s400/15.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 15 – Venovanie od hlavného autora publikácie Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom nemohlo chýbať.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Ivan Paška</span><br />
<br />
<br />
<br />
Vznik Sandbersko-pajštúnskeho geoparku spoločne s vydaním sprievodnej publikácie prispeje výraznou mierou nie len k zviditeľneniu rôznych lokalít zaujímavých najmä z hľadiska geológie, paleontológie, či montanistiky, ale celkovo pomôže aj k rozvoju turizmu a geoturizmu. Verejnosti tak umožní viac spoznať a populárno-vedeckým spôsobom priblížiť neobyčajné prírodné bohatstvo bratislavského regiónu. Územie SAPAG-u predstavuje oblasť s výskytom výnimočných a z vedeckého hľadiska významných lokalít rozprestierajúcich sa v južnej časti Malých Karpát. Je to práve poznanie a z neho vyplývajúce i uvedomenie si určitých hodnôt, ktoré tak v konečnom dôsledku môže napomôcť k vyššej a aktívnejšej ochrane tohto unikátneho prírodného dedičstva.<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br />
<br />
Link: <a href="http://www.geology.sk/new/sk/sub/ms/sapag" target="_blank">Informačné tabule Sandbersko-pajštúnskeho geoparku</a><br />
<br />
Link: <a href="http://mapserver.geology.sk/sapag/" target="_blank">Geologicko-turistická mapa Sandbersko-pajštúnskeho geoparku</a><br />
<br />
<br />
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--></div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-40949834687783424092015-02-22T22:09:00.001+01:002015-02-22T22:09:06.193+01:00Ošetření devonských vápencových zkamenělin<div style="text-align: justify;">
Studium fosilií je důležité nejen proto, že nám mapuje evoluci, jak probíhal vývoj života na planetě Zemi, ale díky zbytkům zkamenělých organismů můžeme i odhadovat, co je skryto pod nimi a nad nimi, můžeme díky nálezům rychle datovat horniny apod. V neposlední řadě, byly-li organismy horninotvorné, jsou použity jako surovina (např. vápencové útesy využijí cementárny a vápenky, může se těžit hnědé i černé uhlí atd.).<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-iX1braDIMFY/VOpA1zpK8WI/AAAAAAAAGTM/_sUi9htBNbY/s1600/opu%C5%A1t%C4%9Bn%C3%BD-lom-IMG_20150214_110250.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-iX1braDIMFY/VOpA1zpK8WI/AAAAAAAAGTM/_sUi9htBNbY/s1600/opu%C5%A1t%C4%9Bn%C3%BD-lom-IMG_20150214_110250.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Opuštěný lom, devon, Čelechovice na Hané, ČR</span><br />
<br />
<br /></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Devonské čelechovické vápencové fragmenty fosilií nalezené v suti a štěrku železnaté červené vrstvy značně zakrývají svou krásnou texturu a své detaily zkamenělin. Bylo vyzkoušeno několik metod na čištění těchto fosilií, včetně reakce zásaditých vápenců s kyselinami (dostupný vinný ocet, kyselina chlorovodíková či k. citronová), tento postup však neleptal jen okolní vápenec, ale i zkameněliny z vápence tvořené v něm obsaženy.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-s_0EtX-EZxY/VOpBF7Jak1I/AAAAAAAAGTU/YL4yntT2lQU/s1600/n%C3%A1brus_le%C5%A1ten%C3%BD-Rugosa-IMG_20150215_091409.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-s_0EtX-EZxY/VOpBF7Jak1I/AAAAAAAAGTU/YL4yntT2lQU/s1600/n%C3%A1brus_le%C5%A1ten%C3%BD-Rugosa-IMG_20150215_091409.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Nábrus - soliterní koráli řádu Rugosa, devon, Čelechovice na Hané, ČR</span><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-3HsAl3k6dog/VOpBTBmEo_I/AAAAAAAAGTc/jFYvNvKUno4/s1600/n%C3%A1brus-Tabulata-IMG_20150215_091323.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-3HsAl3k6dog/VOpBTBmEo_I/AAAAAAAAGTc/jFYvNvKUno4/s1600/n%C3%A1brus-Tabulata-IMG_20150215_091323.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Nábrus - korál řádu Tabulata, devon, Čelechovice na Hané, ČR</span><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-c3f75bJ-Xwo/VOpBdq8OKSI/AAAAAAAAGTk/-8U-bG2MjfU/s1600/Rugosa_a_Gastropoda-IMG_20150215_091334.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-c3f75bJ-Xwo/VOpBdq8OKSI/AAAAAAAAGTk/-8U-bG2MjfU/s1600/Rugosa_a_Gastropoda-IMG_20150215_091334.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Fosilie - rugózní korál a výlitek schránky plže, devon, Čelechovice na Hané, ČR</span><br />
<br />
<br />
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pro ošetření devonských vápencových fosilií jsem zvolil klasický postup. Zkameněliny po převozu z lokalit se namočí do teplé vody a nechají několik hodin odmočit, poté jsou vyčištěny kartáčkem (zubná kefka) nebo drobným kartáčem. Jsou omyty a znovu nechány v čisté teplé vodě, aby se z nich dostal ven jemný písek a částečky, několik hodin. Jsou osušeny na suchém papíře a poté jsou vysušeny, např. na teplé železné desce kamen či krbovek (značně zmenší svoji hmotnost). (Ještě horké fosilie je možno namočit do zchlazené lázně z octu vinného, na velice krátkou chvíli a omytí a sušení znovu zopakovat.) Po vysušení a zchladnutí, se mohou dále ošetřovat a zpracovávat. Nejčastěji jsou to nátěry speciálními přípravky, které jsou podle mne ale zbytečné, protože vápenec je tvrdý a kvalitní bez zásahů těmito přípravky sám o sobě. Mohou se však provést nábrusy, popř. výbrusy (pod mikroskop) a leštění.</div>
<br />
Pak jsou vzorky určeny, umístěny do stojanů a krabiček; a vystaveny.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-GrOMax2m_rQ/VOpBxui2u3I/AAAAAAAAGTs/a4LqRqDvdYc/s1600/vysou%C5%A1en%C3%AD_podruh%C3%A9_umyt%C3%BDch_vzork%C5%AF-IMG_20150214_205800.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-GrOMax2m_rQ/VOpBxui2u3I/AAAAAAAAGTs/a4LqRqDvdYc/s1600/vysou%C5%A1en%C3%AD_podruh%C3%A9_umyt%C3%BDch_vzork%C5%AF-IMG_20150214_205800.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;"> Vysoušení umytých vzorků, </span><span style="font-size: small;">devon, Čelechovice na Hané, ČR</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-pNmU7GMZlVc/VOpB7-Dv8dI/AAAAAAAAGT0/EbNX4BbDciQ/s1600/vysou%C5%A1en%C3%AD_podruh%C3%A9_umyt%C3%BDch_vzork%C5%AF-IMG_20150215_003432.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-pNmU7GMZlVc/VOpB7-Dv8dI/AAAAAAAAGT0/EbNX4BbDciQ/s1600/vysou%C5%A1en%C3%AD_podruh%C3%A9_umyt%C3%BDch_vzork%C5%AF-IMG_20150215_003432.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;"> Vysoušení umytých vzorků, </span><span style="font-size: small;">devon, Čelechovice na Hané, ČR</span><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Text a foto:</b> Ing. Martin Dokoupil, M.Dokoupil@email.cz<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Literatura:</b><br />
<br />
Přírodovědné studie Muzea Prostějovska a University Palackého v Olomouci, svazek 01 – 14<br />
Zpravodaj Muzeum Prostějovska v Prostějov 1/1986, 1/1988 (Jašková Vladimíra)<br />
Gába Zdeněk: Geologické vycházky Českou republikou, Universita Karlova v Praze, 2002<br />
Chlupáč Ivo: Geologická minulost České republiky, Academia, Praha, 2011<br />
Košťák Martin, Mazuch Martin: Putování naším pravěkem, Granit, Praha, 2011<br />
Lehotský Tomáš: Mapa významných paleontologických lokalit Olomouckého kraje, Universita Palackého v Olomouci, 2007 (program, možno vytisknout a dát do kroužkové vazby)<br />
Ficner František: Nové geologické průzkumy a paleontologické nálezy v Čelechovickém devonu, 1959<br />
Kettner Radim: Mechovky (bryozoa), Časopis mor. zem. Musea, Brno, 1919<br />
Kettner Radim: Paleontologická studie z Čelechovického devonu, 1932<br />
Kettner Radim: Stratigrafie čelechovického devonu, Věstník stát. geol. ústavu Republiky Československé, roč. VIII., Praha 1932<br />
Remeš M. a Kettner R.: Čelechovický devon, studie geologická, Časopis mor. zem. Musea, Brno, 1922<br />
Remeš M.: Geologický průvodce po čelechovickém devonu, 1928 – 1929 (str. 21, 25 – 28), Prostějov, 1928<br />
Remeš M.: Poznámky o trilobitech čelechovického devonu, Olomouc 1913<br />
Remeš M.: Různé zprávy – Předběžná zpráva o některých nových a vzácnějších zkamenělinách čelechovického devonu 1906 (str. 95 – 96), Prostějov, 1906<br />
Smyčka Fr.: Příspěvek k poznání devonské fauny u Čelechovic za rok 1905 (str. 126 – 128), Prostějov, 1905 <br />
<br />
<br />
<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-703535089097930732015-01-10T11:24:00.000+01:002015-01-10T11:24:23.387+01:00Nová konzervační metoda třetihorních zkamenělin<div style="text-align: justify;">
Porcelanity jsou vypálené kusy jílovců s pravěkou organickou hmotou. Obecně lze říct, že porcelanity vznikají přirozenou cestou tak, že se samovznítí uhlí pod vrstvou jílovců, kde jsou obtisky třetihorních organismů, zejména listy a tyto zkameněliny de facto vypálí. Tam, kde tento podzemní požár nevznikne, jsou fosílie nevypáleny a jsou ve formě velice měkkého jílu či bláta.</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-J1kuT6fLvRg/VLD7LikV-YI/AAAAAAAAGMM/8ZIAtnUt3Po/s1600/01A_Taxodium_dubium-j%C3%ADl.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-J1kuT6fLvRg/VLD7LikV-YI/AAAAAAAAGMM/8ZIAtnUt3Po/s1600/01A_Taxodium_dubium-j%C3%ADl.jpg" height="400" width="387" /></a></div>
<br />
<i>Taxodium dubium</i>. Jíl, spodní miocén, Doly Bílina, ČR<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-sENNruNaPOw/VLD7RG9OMTI/AAAAAAAAGMU/vZlVnXPDQtU/s1600/01B-Taxodium_dubium-vyp%C3%A1lenina.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-sENNruNaPOw/VLD7RG9OMTI/AAAAAAAAGMU/vZlVnXPDQtU/s1600/01B-Taxodium_dubium-vyp%C3%A1lenina.jpg" height="400" width="353" /></a></div>
<br />
<i>Taxodium dubium</i>. Vypálenina, spodní miocén, Doly Bílina, ČR<br />
<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Pro studium je to na jednu stranu dobře, protože se v blátě zachová i organická hmota (většinou tmavší než podklad), u listů konkrétně kutikula s průduchy a trichomy, ale na stranu druhou jsou vzorky velmi měkké a netrvanlivé. Jsou-li uloženy v muzeích či paleontologických sbírkách institucí může se i po několika letech či desítkách let provést jejich zrevidování a zařazení na základě anatomie pokožky, znaků průduchů a rostlinných chlupů a může se udělat popřípadě emendace rodové/druhové diagnózy celého rodu/druhu a přehodnotit tak tento taxon. Velice špatné však je, když se nám tento vzorek vyjmutý z půdy za několik desítek let rozpadne, potom samozřejmě je zrevidování nemožné.</div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-mvAK-DPoSas/VLD7vL9eabI/AAAAAAAAGMc/l9mJSw0akZg/s1600/02A_Taxodium_dubium-sam%C4%8D%C3%AD_kv%C4%9Btenstv%C3%AD-j%C3%ADl.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-mvAK-DPoSas/VLD7vL9eabI/AAAAAAAAGMc/l9mJSw0akZg/s1600/02A_Taxodium_dubium-sam%C4%8D%C3%AD_kv%C4%9Btenstv%C3%AD-j%C3%ADl.jpg" height="370" width="400" /></a></div>
<br />
<i>Taxodium dubium</i>. Samčí květenství, spodní miocén, Doly Bílina, Jenišův Újezd, ČR<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-_g3eFkZCos0/VLD7_lPODBI/AAAAAAAAGMk/NKxlokV-YFE/s1600/03B_Ulmus_pyramidalis.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-_g3eFkZCos0/VLD7_lPODBI/AAAAAAAAGMk/NKxlokV-YFE/s1600/03B_Ulmus_pyramidalis.jpg" height="400" width="306" /></a></div>
<br />
<i>Ulmus pyramidalis</i>. List, miocén, Severočeská hnedouhelná pánev, ČR<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-lCR4pC571Cc/VLD8PhyRw3I/AAAAAAAAGMs/xWjA7Chugkk/s1600/04B_Acer_angustilobum.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-lCR4pC571Cc/VLD8PhyRw3I/AAAAAAAAGMs/xWjA7Chugkk/s1600/04B_Acer_angustilobum.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<i>Acer angustilobum</i>. List, spodní miocén, Doly Bílina, ČR<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-KMX3HzF-X5Y/VLD8d4DWFQI/AAAAAAAAGM0/Fz2JtMwNhd4/s1600/05B_Quasisequoia_couttsiae.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-KMX3HzF-X5Y/VLD8d4DWFQI/AAAAAAAAGM0/Fz2JtMwNhd4/s1600/05B_Quasisequoia_couttsiae.jpg" height="400" width="316" /></a></div>
<br />
<i>Quasisequoia couttsiae</i>. Šiška, spodní miocén, Doly Bílina, Jenišův Újezd, ČR<br />
<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Přemýšlel jsem proto nad tím, jak, zejména u velice měkkých a výhledově se rozpadajících vzorků, z nich vyrobit, po jejich detailním určení, umělý porcelanit. Nakonec jsem zvolil metodu, kdy se minimálně rok proschlé vzorky předvypálily v hrnčířské peci na +900 °C a poté ošetřeny kysličníkem železnatým (či měďnatým) na +1200 °C. Ošetřeny mohou být i dalšími přípravky. Tato metoda zaručuje trvanlivé vzorky, ale dojde k spálení zbytků organické hmoty na fosiliích. Je dobré proto tento postup udělat u zkamenělin výhledově se rychle rozpadajících a fosilií, které nemají organickou hmotu a je zde pouze obtisk. Takto ošetřený exponát je trvanlivý a více dekorativní, nelze s ním však počítat pro detailnější studium materiálů tak, jako je tomu u přírodních terciérních fosilií. Naproti tomu metoda je velice levná vzhledem k tomu, že hrnčířům zůstává plno nevyužitého prostoru v hrnčířských pecích.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Text a foto:</b> Ing. Martin Dokoupil, M.Dokoupil@email.cz<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Literatura:</b><br />
<br />
Mach Karel, Prokop Jakub, Knor Stanislav: Třetihorní fauna severočeské hnědouhelné pánve, ISBN: 978-80-7296-074-3<br />
Košťák Martin, Mazuch Martin et al.: Putování naším pravěkem, ISBN: 978-80-7296-078-1 <br />
Košťák Martin: Dávný svět zkamenělin, ISBN: 80-7296-030-X<br />
Kvaček Zlatko et al.: Třetihorní rostliny severočeské hnědouhelné pánve, ISBN: 80-7296-029-6<br />
Kvaček Zlatko, Hurník Stanislav (2000): Revision of Early Miocene plants preserved in baked rocks in the North Bohemia Tertiary. Sborník Národního muzea v Praze, řada B - Přírodní vědy 56 (1-2): 1-48.<br />
http://www.nm.cz/publikace/publikace-download.php?name=File1&dir=archiv&table=tabPublikaceArchiv&id=881<br />
<br />
<br /></div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-31659570287351055882014-12-21T23:30:00.001+01:002014-12-22T16:57:50.574+01:00Terénna exkurzia SGS: Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie.<div style="text-align: justify;">
<b>Tradícia úspešných jesenných geologických exkurzií organizovaných pod záštitou Slovenskej geologickej spoločnosti pokračovala aj v roku 2014. Dňa 18. 10. 2014 sa uskutočnila celodenná terénna vychádzka pod názvom “Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie“.</b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Ako už napovedá samotný názov exkurzie, našim cieľom bola návšteva geologických lokalít rozprestierajúcich sa v oblasti Brezovských Karpát. Prvou zastávkou exkurzie bola lokalita Dobrá voda, ktorá je zaujímavá najmä z hydrogeologického hľadiska. Ďalšie dve lokality nachádzajúce sa v širšom okolí obce Chtelnica predstavovali dva lomy, ktoré sú významné z dôvodu výskytu hornín vhodných pre ich využitie na stavebné a dekoračné účely. Našou štvrtou zastávkou bol pamätník Svätej rodiny ležiaci medzi obcami Šterusy a Kočín. Terénna vychádzka bola ukončená zaujímavou exkurziou Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín v obci Šterusy. Sprievodcami tejto jesennej geologickej vychádzky boli doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD., RNDr. Marek Laho, PhD. a doc. RNDr. Martin Bednarik, PhD. </div>
<br />
<br />
<b>Lokalita Dobrá voda</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Bolo pekné sobotné ráno a pred nami slnečný jesenný deň. Približne hodinu po vyštartovaní z Bratislavy naše mikrobusy míňali dedinku Dechtice a pomaličky sa približovali smerom do samotného srdca Brezovských Karpát – do Dobrovodskej kotliny, kde nás v obci Dobrá voda čakala prvá zastávka exkurzie. Priamo v obci pred chráneným zdrojom pitnej vody nás najskôr RNDr. Vladimír Dovina, CSc. oboznámil s geologickou stavbou a hydrogeologickými pomermi oblasti Dobrovodskej kotliny. Poukázal taktiež na význam vyvieračky Dobrá voda, ktorá patrí medzi najvýdatnejšie vyvieračky v oblasti Brezovských Karpát s celkovou výdatnosťou až 120 litrov za sekundu. Naša skupinka sa následne presunula do neďalekého starého lomu, kde sme sa mohli viac dozvedieť o litológii a veku odkrytých hornín. Lom s výstupom masívnych vrchnokriedových karbonátových pieskovcov a zlepencov je už opustený a do značnej miery zarastený vegetáciou. Keďže sa nachádza v tesnej blízkosti ochranného pásma významného zdroja pitnej vody, bola ťažba v tomto lome ukončená. V minulosti tu prebiehala aktívna ťažba za účelom získavania kameňa pre stavebné a dekoračné účely.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-KtP5JGigG_o/VJc84ZTMF6I/AAAAAAAAGHI/A5MrFvfgZno/s1600/01.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-KtP5JGigG_o/VJc84ZTMF6I/AAAAAAAAGHI/A5MrFvfgZno/s1600/01.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 1 – Starý opustený lom v obci Dobrá voda.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-BSN1Pif2yKU/VJc8y0EGyWI/AAAAAAAAGHA/bNSUvIDevhM/s1600/02.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-BSN1Pif2yKU/VJc8y0EGyWI/AAAAAAAAGHA/bNSUvIDevhM/s1600/02.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 2 – Časť steny lomu Dobrá voda.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Lom Chtelnica – Trianova</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Po krátkej prehliadke lomu v obci Dobrá voda sme sa vydali k druhému cieľu, ktorým bola ďalšia zaujímavá lokalita. Po rýchlom presune do blízkej dedinky Chtelnica sme zamierili na severozápad. Cesta viedla údolím popri potoku Chtelnička, prešli sme okolo vodnej nádrže a následne odbočili na lesnú cestu. Po krátkom nenáročnom pešom presune sme sa ocitli v priestoroch neveľkého lomu obklopeného lesom. Lokalitu Chtelnica – Trianova tvorí lom s rovnými stenami dobre odkrytými hlavne v jeho zadnej časti. Na povrch tu vystupujú baranecké hrubolavicovité karbonátové pieskovce, drobno- až strednozrnné karbonátové zlepence, ktoré vekovo zaraďujeme do vrchnej kriedy (koňak). Geologické pomery danej lokality nám najskôr objasnil doc. RNDr. Rudolf Holzer, CSc. O bohatej minulosti a tradícii ťažby kameňa, ako i rozvinutého kamenárskeho remesla v oblasti Brezovských Karpát nám bližšie porozprával Ing. Bašnák. V súčasnosti prebieha v lome skôr príležitostná ťažba nerastnej suroviny, do budúcnosti sa však uvažuje o možnosti aktívnejšej ťažby na tejto lokalite. Hornina z lokality Chtelnica – Trianova ma výborné vlastnosti, je dobre opracovateľná a vhodná na stavebné a dekoračné účely. Charakterizuje ju relatívne vysoká pórovitosť, no vďaka jej nízkej nasiakavosti je veľmi odolná voči pôsobeniu vody. Kvalitu tejto horniny potvrdzuje aj skutočnosť, že býva často používaná pri rekonštrukciách historických objektov v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Použitá bola aj pri rekonštrukcii významnej historickej budovy - Dómu sv. Martina v Bratislave.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-hCKukurh0Ng/VJg_MjIkD-I/AAAAAAAAGLc/xISWU6OBZKI/s1600/CSC_0764.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-hCKukurh0Ng/VJg_MjIkD-I/AAAAAAAAGLc/xISWU6OBZKI/s1600/CSC_0764.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-size: small;">Obr. 3 – Pohľad na lokalitu Chtelnica – Trianova. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-apsIfy2hTKc/VJc9Kz3nhoI/AAAAAAAAGHY/pQ0-bdI6MVs/s1600/04.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-apsIfy2hTKc/VJc9Kz3nhoI/AAAAAAAAGHY/pQ0-bdI6MVs/s1600/04.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 4 – Lom Chtelnica – Trianova. Doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD. (vľavo) s výkladom o lokalite. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-IbtyRgFkByA/VJg_XuOfttI/AAAAAAAAGLk/nrExXfkB0m8/s1600/05.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-IbtyRgFkByA/VJg_XuOfttI/AAAAAAAAGLk/nrExXfkB0m8/s1600/05.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-size: small;">Obr. 5 – Ing. Bašnák (vpravo) s krátkou prednáškou o lokalite Chtelnica – Trianova a histórii kamenárstva v oblasti Brezovských Karpát.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-gEHBnd_oGBE/VJc9fBn-XJI/AAAAAAAAGHo/XYVS6VhwVpY/s1600/06.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-gEHBnd_oGBE/VJc9fBn-XJI/AAAAAAAAGHo/XYVS6VhwVpY/s1600/06.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 6 – Steny lomu Chtelnica – Trianova odkrývajúce karbonátové pieskovce a zlepence vrchnej kriedy. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-ASC2dNMU_Zs/VJc9kyGtk7I/AAAAAAAAGHw/YX4mqiuhPoQ/s1600/07.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-ASC2dNMU_Zs/VJc9kyGtk7I/AAAAAAAAGHw/YX4mqiuhPoQ/s1600/07.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 7 – Účastníci exkurzie v lome Chtelnica – Trianova.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br /></div>
<b><br /></b>
<b>Lom Chtelnica – Skalky</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Program našej geologickej exkurzie pokračoval ďalej, presunuli sme sa na ďalšiu zaujímavú lokalitu, ktorou bol neďaleký lom Chtelnica – Skalky. K lokalite viedla lesná cesta, pešou chôdzou cez les s miernym stúpaním sme sa po chvíľke dostali priamo do areálu menšieho opusteného lomu. Keďže tu už dlhodobo neprebieha žiadna ťažba, najmä suť lomu pomerne rýchlo zarastá vegetáciou. Na lokalite sú odkryté horniny spodného miocénu (egenburg), ktoré reprezentujú fácie jablonických karbonátových zlepencov a pieskovcov. Sivé zlepence sa tu striedajú s pieskovcami sivej až hrdzavohnedej farby s premenlivou zrnitosťou. Po úvodnej prehliadke lomu nám doc. RNDr. Rudolf Holzer, CSc. svojim výkladom priblížil litologické zloženie hornín odkrytých na lokalite, pričom tiež poukázal na vlastnosti týchto hornín a ich vhodnosť na použitie pre dekoračné a stavebné účely. Vo vrchnej časti lomu bolo možné si prehliadnuť ťažobné ryhy, ako aj niekoľko veľkých blokov pieskovcov uvoľnených zo steny, ktoré tu zostali ležať ako nemí svedkovia posledného dobývania kameňa na tejto lokalite.</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-FBcVUSuwcus/VJc-bahTqmI/AAAAAAAAGH8/fHCtKYHCgPs/s1600/08.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-FBcVUSuwcus/VJc-bahTqmI/AAAAAAAAGH8/fHCtKYHCgPs/s1600/08.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 8 – Pohľad na stenu lomu Chtelnica – Skalky s odkrytými karbonátovými zlepencami a pieskovcami egenburgu (miocén). </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-Q8QCfnGxS1I/VJc-mbNCKFI/AAAAAAAAGIE/FGqPTx7LCA4/s1600/09.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-Q8QCfnGxS1I/VJc-mbNCKFI/AAAAAAAAGIE/FGqPTx7LCA4/s1600/09.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 9 – Prof. RNDr. Dušan Plašienka DrSc. na lokalite Chtelnica – Skalky.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-vyEut9OPzDU/VJc-t3aFHkI/AAAAAAAAGIM/MlTSh5lW25U/s1600/10.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-vyEut9OPzDU/VJc-t3aFHkI/AAAAAAAAGIM/MlTSh5lW25U/s1600/10.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 10 – Lom Chtelnica – Skalky. Doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD. oboznamuje účastníkov terénnej vychádzky o litologickom zložení hornín a ich vlastnostiach.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-9Y5klvDt1j0/VJc-6QldoiI/AAAAAAAAGIU/F6Oyh-sEhvQ/s1600/11.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-9Y5klvDt1j0/VJc-6QldoiI/AAAAAAAAGIU/F6Oyh-sEhvQ/s1600/11.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 11 – Vrchná časť lomu Chtelnica – Skalky so zachovanými ťažobnými ryhami a blokmi horniny.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-1sz6NzdX65A/VJc_FDqkYeI/AAAAAAAAGIc/zRhkQOj8kwQ/s1600/12.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-1sz6NzdX65A/VJc_FDqkYeI/AAAAAAAAGIc/zRhkQOj8kwQ/s1600/12.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 12 – Pohľad na našu skupinku na lokalite Chtelnica – Skalky z hornej časti lomu.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Pamätník Svätej rodiny</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Ďalším zaujímavým miestom, ktoré sme mali počas exkurzie v pláne navštíviť, bol pamätník Svätej rodiny, ktorý sa nachádza medzi obcami Šterusy a Kočín. Z lokality Skalky sme sa presunuli ďalej, prešli sme cez Chtelnicu a zamierili smerom na severovýchod. Naše mikrobusy uháňajúce cez malebnú zvlnenú krajinu sa približovali k nášmu ďalšiemu cieľu. Po chvíľke cesty sme spomalili a odbočili na krajnicu, čo bolo neklamným znamením, že sme na mieste. Hneď vedľa cesty na okraji poľa sa nachádza pamätník Svätej rodiny, ktorý bol postavený v roku 2012. O prvotnej myšlienke vybudovania tohto pamätníka, ako aj o realizácii celého projektu nás oboznámil predseda Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín – Ing. Jozef Puvák. Hlavným dôvodom návštevy a prehliadky tohto pamätníka bola samotná hornina, ktorá bola pri stavbe tohto diela použitá. Veľká časť tohto zaujímavého pamätníka je totiž postavená z blokov vrchnokriedových karbonátových zlepencov a pieskovcov pochádzajúcich z lokality Chtelnica – Trianova, ktorú sme predpoludním navštívili. Toto dielo je peknou a názornou ukážkou použiteľnosti kameňa z danej lokality na dekoratívne účely, o čom sa mohli presvedčiť aj účastníci tejto geologickej exkurzie.</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-3Lm3p8d1mGQ/VJc_ZNp4amI/AAAAAAAAGIk/2JSXP6Ok5WM/s1600/13.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-3Lm3p8d1mGQ/VJc_ZNp4amI/AAAAAAAAGIk/2JSXP6Ok5WM/s1600/13.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 13 – Štvrtá zastávka geologickej exkurzie - pamätník Svätej rodiny. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-eYPIuuTXhus/VJc_gb_FYGI/AAAAAAAAGIs/va0qdFM7kLU/s1600/14.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-eYPIuuTXhus/VJc_gb_FYGI/AAAAAAAAGIs/va0qdFM7kLU/s1600/14.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 14 – Pamätník Svätej rodiny nachádzajúci sa medzi obcami Kočín a Šterusy. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-q4ssOXwpEEY/VJc_r3P3NaI/AAAAAAAAGI0/dIFsU0kxF1I/s1600/15.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-q4ssOXwpEEY/VJc_r3P3NaI/AAAAAAAAGI0/dIFsU0kxF1I/s1600/15.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 15 – Pamätník Svätej rodiny. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-MqVaUslpB14/VJc_yuz1iHI/AAAAAAAAGI8/MxKBYSw1XEM/s1600/16.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-MqVaUslpB14/VJc_yuz1iHI/AAAAAAAAGI8/MxKBYSw1XEM/s1600/16.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 16 – Pohľad na časť pamätníka, ktorá je postavená z opracovaných blokov karbonátových pieskovcov a zlepencov pochádzajúcich z lokality Chtelnica - Trianova. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Posledná zastávka našej jesennej geologickej exkurzie bola skutočne nevšedná a netypická. Naše kroky viedli do Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín, ktoré sa rozprestiera na východnom okraji dedinky Šterusy. Na úvod nás veľmi milo a pohostinne privítali predseda Ing. Jozef Puvák a podpredsedníčka Ing. Anna Hornáková. Po krátkom oddychu sme si postupne prezreli veľkú časť areálu družstva. Naši hostitelia nás sprevádzali jednotlivými úsekmi a zároveň nám v krátkosti vysvetlili fungovanie celého družstva, poukázali na jeho hlavné aktivity a činnosti v oblasti výroby a obchodu. Návšteva PVOD Kočín bola nie len veľmi príjemným a nevšedným spestrením, ale aj originálnym ukončením tejto celodennej terénnej vychádzky. Deň sa pomaly chýlil ku koncu, program exkurzie bol vyčerpaný a nám už nezostávalo nič iné, len sa poďakovať našim hostiteľom, rozlúčiť sa a namieriť si to naspäť do Bratislavy. Tohtoročná jesenná terénna akcia organizovaná Slovenskou geologickou spoločnosťou sa vydarila a stretla sa s pozitívnym ohlasom účastníkov. Počas dňa sme navštívili zaujímavé geologické lokality, pamätník postavený z hornín pochádzajúcich z neďalekého lomu, ako i úspešné a rozvíjajúce sa poľnohospodárske družstvo. Každý z účastníkov si tak z tejto exkurzie mohol odniesť príjemný pocit zo zmysluplne stráveného dňa a obohatenia o nové poznatky a zážitky. </div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-N0lddG3oUPA/VJc_-uuEhEI/AAAAAAAAGJE/U39oD6JfJ7w/s1600/17.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-N0lddG3oUPA/VJc_-uuEhEI/AAAAAAAAGJE/U39oD6JfJ7w/s1600/17.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 17 – Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín. Pohľad do interiéru kravína.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-EWpR76Xi0wo/VJdACnW2q4I/AAAAAAAAGJM/eSBKjPkXNQc/s1600/18.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-EWpR76Xi0wo/VJdACnW2q4I/AAAAAAAAGJM/eSBKjPkXNQc/s1600/18.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 18 – Súčasťou areálu PVOD Kočín je aj moderne vybavená dojáreň. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-yGpSrumFxtI/VJdAHYrt7ZI/AAAAAAAAGJU/FIfE5-JoidA/s1600/19.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-yGpSrumFxtI/VJdAHYrt7ZI/AAAAAAAAGJU/FIfE5-JoidA/s1600/19.JPG" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 19 – PVOD Kočín. Teliatko vyhrievajúce sa v lúčoch slnka.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič <br />
<br />
<br />
<br />
<b>Použitá literatúra:</b><br />
<br />
Holzer R., Bednarik M. & Laho M., 2014: Sú horniny z Brezovských Karpát vhodné na stavebné a dekoračné účely?. Acta Geologica Slovaca, 6, 1, 13–27.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-37015322546495083062014-09-11T13:54:00.001+02:002014-09-11T18:31:46.768+02:00Impozantná výstava Dinosaurium<blockquote class="tr_bq">
Tento článok je s láskavým súhlasom prebratý z portálu <a href="http://www.infoglobe.sk/" target="_blank">Infoglobe.sk </a></blockquote>
<br />
<div style="text-align: justify;">
V týchto dňoch privítala jedinečná <b>výstava Dinosaurium</b> prvých svojich návštevníkov a naša redakcia bola samozrejme pri tom. Výstava predstavuje jednu z najväčších svetových zbierok autentických kostier dinosaurov.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-e14kUAIa8Mw/VBGOBw3J6KI/AAAAAAAAGBI/-T9-HFy48eo/s1600/Dinosaurium_pozvanka.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-e14kUAIa8Mw/VBGOBw3J6KI/AAAAAAAAGBI/-T9-HFy48eo/s1600/Dinosaurium_pozvanka.png" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
Tento týždeň nám prišla do redakcie pozvánka, že sa v Bratislave otvára nová výstava originálnych kostier a fosílií dinosaurov <b>prvýkrát na Slovensku</b>! Unikátne putovanie pravekom sme si nenechali ujsť a v nasledujúcich riadkoch vás prevedieme miliónmi rokov starou históriou Zeme a života na nej. Hneď po príchode na bratislavské výstavisko nás privítal veľký plagát kostry dinosaura, ktorý avizoval, že sme tu správne. Po vojdení do tajomného, čiernou látkou zahaleného vstupu, sme sa ocitli vo veľkej miestnosti, kde bol „infopultík“ a vedľa neho šatňa. Keďže sme nič na odloženie vecí nemali, vydali sme sa v ústrety dobrodružstvu poznávania. Pri šatni stál pán, ktorý nám vysvetlil a zároveň odovzdal tzv. <b>audiosprievodcu</b>, s ktorým sme svet starý miliónov rokov mohli vnímať ešte intenzívnejšie.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-I-tMrk8T9-8/VBGLxnMfwBI/AAAAAAAAF9Y/zKvwgnOADmg/s1600/DSCN3160.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-I-tMrk8T9-8/VBGLxnMfwBI/AAAAAAAAF9Y/zKvwgnOADmg/s1600/DSCN3160.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
</div>
<br />
<span style="color: orange;"><b>Vstup do neznámeho sveta </b></span><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
V prvej pomyselnej miestnosti boli vystavené dve veľké rekonštrukcie dinosaurov, steny lemovali náučné tabule dotvorené <b>mapkami a kresbami</b>. Na konci miestnosti stál strážnik, ktorý nás pustil do miestnosti z veľkým plátnom. Po usadení sa na stoličky sa spustil krátky približne 7 minútový film o výstave, ktorý nás veľmi pútavou formou lákal na výstavu a jej exponáty. A tak celí nedočkaví sme sa po zhliadnutí tejto prezentácie vydali do ďalších miestností, ktoré predstavovali výber vyše<b> 50 exponátov</b>, ktorým dominovali 300 miliónov rokov staré kostry a fosílie zapožičané z moskovského Borisiakovho paleontologického inštitútu ruskej akadémie vied. Vždy pred vstupom do miestnosti sme si spustili nahrávku z audiosprievodcu, ktorá nás informovala o tom, v akom geologickom období sa nachádzame. Postupne sme prešli celé druhohory od triasu počnúc cez juru až po kriedu končiac. Z informačných tabuliek pri exponátoch sme sa dozvedeli o aké pradávne tvory išlo, čím resp. ako sa živili a kde žili. V niektorých častiach miestností viseli aj veľké tabule, ktoré dopĺňali informácie o živote, klíme, prostredí, vymieraniach či iných zaujímavostiach tej doby. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-sTenN4_BUYw/VBGL7os50VI/AAAAAAAAF9g/Yr4HklofUng/s1600/DSCN3106.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-sTenN4_BUYw/VBGL7os50VI/AAAAAAAAF9g/Yr4HklofUng/s1600/DSCN3106.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
</div>
<br />
<span style="color: orange;"><b>Náročné prípravy </b></span><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Ako sme sa od prítomných usporiadateľov dozvedeli, celú výstavu zostavil viac ako <b>200-členný tím vedcov</b> v priebehu dlhoročného výskumu pravekých živočíchov z ich ostatkov, a tak vytvorili jednu z najucelenejších zbierok na svete. Bratislavská inštalácia výstavy si vyžiadala niekoľko týždňov – to svedčí o jej jedinečnosti a náročnosti príprav. Tak napríklad poskladanie všetkých kostier, vrátane 6,5 metrov dlhej kostry tarbosaura, zabrala tímu ruských paleontológov desať dní.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-2VxOEWibYKk/VBGMEBnUraI/AAAAAAAAF9o/iluvW-HJVYs/s1600/DSCN3126.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-2VxOEWibYKk/VBGMEBnUraI/AAAAAAAAF9o/iluvW-HJVYs/s1600/DSCN3126.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
Výstavu popri exponátoch a informačných tabuliach dopĺňala aj projekcia dokumentárnych filmov (napr. z produkcie BBC), ktorá nám priblížila<b> historický kontext</b> života týchto pravekých tvorov. Informácie boli miestami až moc odborné, no celkový dojem bol na výbornú.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-3rTDx5qcZ8Y/VBGMJ5-4nJI/AAAAAAAAF9w/HrEpqeTLVMU/s1600/DSCN3195.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-3rTDx5qcZ8Y/VBGMJ5-4nJI/AAAAAAAAF9w/HrEpqeTLVMU/s1600/DSCN3195.JPG" height="182" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
Návštevu tejto výstavy by si určite nemali nechať ujsť malí dobrodruhovia, ktorí sa okrem nadšenia z dinosaurov, môžu zabaviť v<b> detskom kútiku</b>, kde sa okrem iného premietajú aj detské animované filmy s pravekou tematikou. Pre nákupuchtivých je tu zas obchod so suvenírmi. <span style="color: red;"><b>Výstava potrvá do 6. januára 2015.</b></span> My sme sa na výstave veľa dozvedeli a na svoje si prišli aj naše oči. Efektne nasvietené či podsvietené kostry boli pre nás zážitkom, ktorý vám vrelo odporúčame vidieť.<br />
<br />
<span style="color: orange;"><b>FOTOREPORT: </b></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-JwaIagyNLPg/VBGN2OEppiI/AAAAAAAAGA4/uMaWPSZBXM0/s1600/DSCN3101.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-JwaIagyNLPg/VBGN2OEppiI/AAAAAAAAGA4/uMaWPSZBXM0/s1600/DSCN3101.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-iuKgqWK7EmE/VBGN2Kim5qI/AAAAAAAAGA8/Nx7z5l4awHI/s1600/DSCN3102.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-iuKgqWK7EmE/VBGN2Kim5qI/AAAAAAAAGA8/Nx7z5l4awHI/s1600/DSCN3102.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-Q1UXJU37jM4/VBGMyq4c8jI/AAAAAAAAF98/Z_PA5r3lnTk/s1600/DSCN3105.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-Q1UXJU37jM4/VBGMyq4c8jI/AAAAAAAAF98/Z_PA5r3lnTk/s1600/DSCN3105.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-KU7vQ1phnKI/VBGMyuhZI0I/AAAAAAAAF-A/oXk8PejSZoM/s1600/DSCN3107.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-KU7vQ1phnKI/VBGMyuhZI0I/AAAAAAAAF-A/oXk8PejSZoM/s1600/DSCN3107.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-bYnn1ObjGlY/VBGMzN2X7eI/AAAAAAAAF-E/7eHTjKk38pc/s1600/DSCN3109.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-bYnn1ObjGlY/VBGMzN2X7eI/AAAAAAAAF-E/7eHTjKk38pc/s1600/DSCN3109.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-k9l5L0VSfZw/VBGMzVbNH5I/AAAAAAAAF-I/pVINYbNysPM/s1600/DSCN3110.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-k9l5L0VSfZw/VBGMzVbNH5I/AAAAAAAAF-I/pVINYbNysPM/s1600/DSCN3110.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-l58bGigLpoI/VBGMzjehS1I/AAAAAAAAF-M/QzbfTCwbdfc/s1600/DSCN3112.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-l58bGigLpoI/VBGMzjehS1I/AAAAAAAAF-M/QzbfTCwbdfc/s1600/DSCN3112.JPG" height="215" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-Lx400GNhGww/VBGMzutx3iI/AAAAAAAAF-Q/UwDrbPgZy7o/s1600/DSCN3114.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-Lx400GNhGww/VBGMzutx3iI/AAAAAAAAF-Q/UwDrbPgZy7o/s1600/DSCN3114.JPG" height="211" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-9-4q07CPrY0/VBGMz02w-fI/AAAAAAAAF-Y/DDI_uHQ8e14/s1600/DSCN3116.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-9-4q07CPrY0/VBGMz02w-fI/AAAAAAAAF-Y/DDI_uHQ8e14/s1600/DSCN3116.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-822T3oeGyfE/VBGM0PjzfrI/AAAAAAAAF-c/rfFvKWvFv6s/s1600/DSCN3120.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-822T3oeGyfE/VBGM0PjzfrI/AAAAAAAAF-c/rfFvKWvFv6s/s1600/DSCN3120.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-dRkeoMIc0ww/VBGM0eqkGLI/AAAAAAAAF-g/zqbw_sYAT6o/s1600/DSCN3122.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-dRkeoMIc0ww/VBGM0eqkGLI/AAAAAAAAF-g/zqbw_sYAT6o/s1600/DSCN3122.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-DBQWlIrU634/VBGM0vXEHMI/AAAAAAAAF-o/I5OGYTMdYzw/s1600/DSCN3128.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-DBQWlIrU634/VBGM0vXEHMI/AAAAAAAAF-o/I5OGYTMdYzw/s1600/DSCN3128.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-RdZmiAwqL8o/VBGM03VpmDI/AAAAAAAAF-s/W_ra7wVG-3w/s1600/DSCN3133.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-RdZmiAwqL8o/VBGM03VpmDI/AAAAAAAAF-s/W_ra7wVG-3w/s1600/DSCN3133.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-Ebz66rqZeFo/VBGM08ttv_I/AAAAAAAAF-w/mr2YexQ8PCg/s1600/DSCN3138.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-Ebz66rqZeFo/VBGM08ttv_I/AAAAAAAAF-w/mr2YexQ8PCg/s1600/DSCN3138.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-byZwGXFxCVY/VBGM1YAt8fI/AAAAAAAAF-4/L4_CNzHt8UY/s1600/DSCN3141.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-byZwGXFxCVY/VBGM1YAt8fI/AAAAAAAAF-4/L4_CNzHt8UY/s1600/DSCN3141.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-z7leL4HsdQg/VBGM1Z1Qj_I/AAAAAAAAF-0/LXekz9j-wYg/s1600/DSCN3143.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-z7leL4HsdQg/VBGM1Z1Qj_I/AAAAAAAAF-0/LXekz9j-wYg/s1600/DSCN3143.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-BcMEBJJ44NM/VBGM17NUYqI/AAAAAAAAF-8/qS8eca1Dj7Q/s1600/DSCN3147.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-BcMEBJJ44NM/VBGM17NUYqI/AAAAAAAAF-8/qS8eca1Dj7Q/s1600/DSCN3147.JPG" height="400" width="326" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-YPWTCYNk2H8/VBGM2fdcoxI/AAAAAAAAF_A/h969l8kEZsg/s1600/DSCN3153.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-YPWTCYNk2H8/VBGM2fdcoxI/AAAAAAAAF_A/h969l8kEZsg/s1600/DSCN3153.JPG" height="252" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-ca9gP4MfU8U/VBGM2mEnV_I/AAAAAAAAF_I/B1TSFGZ_bJs/s1600/DSCN3156.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-ca9gP4MfU8U/VBGM2mEnV_I/AAAAAAAAF_I/B1TSFGZ_bJs/s1600/DSCN3156.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-z3CgmfyeUDk/VBGM24KAzMI/AAAAAAAAF_M/rVWz5OLh5jE/s1600/DSCN3168.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-z3CgmfyeUDk/VBGM24KAzMI/AAAAAAAAF_M/rVWz5OLh5jE/s1600/DSCN3168.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-2h0UG9K-WEA/VBGM3COVxAI/AAAAAAAAF_g/FD04FAowvJ8/s1600/DSCN3170.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-2h0UG9K-WEA/VBGM3COVxAI/AAAAAAAAF_g/FD04FAowvJ8/s1600/DSCN3170.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-212ojhXbt4o/VBGM3gx-VrI/AAAAAAAAF_Y/fDXd7qc-Xbc/s1600/DSCN3176.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-212ojhXbt4o/VBGM3gx-VrI/AAAAAAAAF_Y/fDXd7qc-Xbc/s1600/DSCN3176.JPG" height="400" width="316" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-WA0mhV_AfIM/VBGM4CtWhnI/AAAAAAAAF_8/LKHc2DjL0Qc/s1600/DSCN3179.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-WA0mhV_AfIM/VBGM4CtWhnI/AAAAAAAAF_8/LKHc2DjL0Qc/s1600/DSCN3179.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-bgra1l29VXw/VBGM4UzEddI/AAAAAAAAF_k/LbEDI7LX6Uc/s1600/DSCN3183.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-bgra1l29VXw/VBGM4UzEddI/AAAAAAAAF_k/LbEDI7LX6Uc/s1600/DSCN3183.JPG" height="278" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-025atpzLpN4/VBGM4iVlEdI/AAAAAAAAF_4/IUZr0p1wPoA/s1600/DSCN3184.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-025atpzLpN4/VBGM4iVlEdI/AAAAAAAAF_4/IUZr0p1wPoA/s1600/DSCN3184.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-5gWzjkCCG4M/VBGM4wN6EoI/AAAAAAAAF_w/XFvDroKTjh0/s1600/DSCN3189.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-5gWzjkCCG4M/VBGM4wN6EoI/AAAAAAAAF_w/XFvDroKTjh0/s1600/DSCN3189.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br /></div>
<br />
Text: redakcia Infoglobe.sk<br />
Foto: Oskár Mažgút Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-60733487233908257462014-05-07T20:56:00.001+02:002014-05-07T20:56:30.309+02:00Geologický piatkový podvečer v Dubnici nad VáhomV krásne rekonštruovaných výstavných priestoroch kultúrnej pamiatky - ilešházyovského kaštieľa (pôvodne ranobarokového z roku 1637) pripravilo <b>Dubnické múzeum v Dubnici nad Váhom otvorenie stálej "Expozície geológie a pravekého života"</b>, spojené s besedou o novej populárnej knihe o geológii a paleontológii vrchu Butkov. Za autorov tejto publikácie sa ho zúčastnili <i>doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc.</i> z Geologickégo ústavu SAV v Bratislave, <i>prof. Ing. Zdeněk Vašíček, DrSc.</i> a <i>doc. Ing. Petr Skupien, PhD.</i> z Hornicko-geologickej fakulty TU VŠB v Ostrave, <i>Mgr. Ján Schlögl, PhD.</i> z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a <i>Mgr. Marián Golej, PhD.</i> z Geologického ústavu SAV v Bratislave. Podujatie sa uskutočnilo v piatok, <b>25. apríla 2014</b>, od 16. hodiny. <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-h1ZLOANuG9c/U2p3MwcVmYI/AAAAAAAAF3U/HCHNnQmkeL8/s1600/c.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-h1ZLOANuG9c/U2p3MwcVmYI/AAAAAAAAF3U/HCHNnQmkeL8/s1600/c.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Jozef Michalík - hlavný autor publikácie "Vrch Butkov - kamenný archív histórie slovenských vrchov a druhohorného morského života"</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-VN4nVkPfJRE/U2p3iRALNWI/AAAAAAAAF3c/ahaQbMO61z0/s1600/d.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-VN4nVkPfJRE/U2p3iRALNWI/AAAAAAAAF3c/ahaQbMO61z0/s1600/d.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">V sále Dubnického múzea počas otvorenia geologickej expozície spojenej s krstom knihy o vrchu Butkov</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-j8rTqibmxAM/U2p3q4arosI/AAAAAAAAF3k/1bG11DFp_E0/s1600/f.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-j8rTqibmxAM/U2p3q4arosI/AAAAAAAAF3k/1bG11DFp_E0/s1600/f.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: x-small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Otvorenie stálej výstavy a krst novej publikácie sa stretlo so záujmom verejnosti</span><br />
<br />
<br />
Otvorenie expozície a krst knihy sa stretli s veľkým záujmom obdivovateľov prírody, histórie a kultúry, ktorí okrem dubnického rodáka - doc. J. Michalíka privítali aj ďalšiu výraznú vedeckú osobnosť, pochádzajúcu z tohto mesta - <i>prof. RNDr. Vladimíra Porubčana, DrSc.</i>, astronóma, špecialistu na meteority, z Astronomického ústavu SAV v Bratislave. <br />
<br />
V rámci stálej expozície geológie boli prvýkrát prezentované najmä jurské a kriedové fosílie z lomu Butkov a okolitých lokalít, ale aj paleogénne a neogénne fosílie zo stredného Považia. Bonusom bolo zapožičanie novonájdeného (r. 2012), 5 kg vážiaceho kamenného meteoritu (chondritu petrologického typu L6) "Uhrovec", ktorý budil zaslúženú pozornosť nielen verejnosti, ale aj odborníkov. Geológii a paleontológii okolia Dubnice nad Váhom je venovaná aj 24 stranová informačná brožúrka, ktorú v dvojjazyčnej - slovensko - anglickej verzii zostavil J. Michalík a je k dispozícii v pokladni Dubnického múzea. <br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-0TOYGYa1fko/U2p38tKzGbI/AAAAAAAAF3s/XFQXnISko_Y/s1600/g.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-0TOYGYa1fko/U2p38tKzGbI/AAAAAAAAF3s/XFQXnISko_Y/s1600/g.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">"Expozícia geológie a pravekého života" - otvorenie výstavy</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-PfkNWkn92w8/U2p4Db0s-gI/AAAAAAAAF34/8Y2J6ZsgNUQ/s1600/i.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-PfkNWkn92w8/U2p4Db0s-gI/AAAAAAAAF34/8Y2J6ZsgNUQ/s1600/i.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Zvyšky koralov druhu <i>Retiophyllia paraclathrata</i>, Domanižské Stráne, vrchný trias</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-KYs_1iXH13I/U2p4M6gZ9MI/AAAAAAAAF38/tEloIw2ryog/s1600/j.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-KYs_1iXH13I/U2p4M6gZ9MI/AAAAAAAAF38/tEloIw2ryog/s1600/j.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br />
Fosílie lastúrnikov druhu <i>Gryphaea arcuata</i>. Tunežice - Stredná hora, spodná jura</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-VNS1LBofzhY/U2p4TtUl8hI/AAAAAAAAF4I/aeOwfbv2nSI/s1600/k.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-VNS1LBofzhY/U2p4TtUl8hI/AAAAAAAAF4I/aeOwfbv2nSI/s1600/k.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: x-small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Rostrá belemnitov, lom Butkov, hranica spodnej a strednej jury (toark)</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-BxWRu2xgNcI/U2p5xi-RIdI/AAAAAAAAF40/PKzGFOCImuA/s1600/l.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-BxWRu2xgNcI/U2p5xi-RIdI/AAAAAAAAF40/PKzGFOCImuA/s1600/l.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Meteorit objavený v okolí Uhrovca v roku 2012</span><br />
<br />
<br />
V druhej časti podujatia sa uskutočnil krst knihy <b>Vrch Butkov - kamenný archív histórie slovenských vrchov a druhohorného morského života</b>. Monografickú publikáciu, ktorá vyšla v roku 2013 za finančnej podpory Považskej cementárne, a.s. Ladce vo vydavateľstve Veda Bratislava, zostavili Jozef Michalík a Zdeněk Vašíček s pätnástimi spoluautormi (Daniela Boorová, Marián Golej, Eva Halásová, Peter Hort, Peter Ledvák, Otília Lintnerová, Lucie Měchová, Vladimír Šimo, Viera Šimonová, Daniela Reháková, Ján Schlögl, Petr Skupien, Miroslava Smrečková, Ján Soták, Barbara Zahradníková).<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-Q7NT5wLQYBw/U2p4uhPiPCI/AAAAAAAAF4U/EiawHahwJuM/s1600/n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-Q7NT5wLQYBw/U2p4uhPiPCI/AAAAAAAAF4U/EiawHahwJuM/s1600/n.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Kniha "Vrch Butkov - kamenný archív histórie slovenských vrchov a druhohorného morského života"</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-ipa0TkNdlU0/U2p41iayq1I/AAAAAAAAF4c/4nGuBwgjEOc/s1600/p.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-ipa0TkNdlU0/U2p41iayq1I/AAAAAAAAF4c/4nGuBwgjEOc/s1600/p.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Počas krstu knihy o vrchu Butkov. Zľava: Jozef Michalík, Ján Madarás a Zdeněk Vašíček</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-DXWZEQZ48tU/U2p5AaZ2j7I/AAAAAAAAF4k/IHGkuKUmRL8/s1600/r.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://4.bp.blogspot.com/-DXWZEQZ48tU/U2p5AaZ2j7I/AAAAAAAAF4k/IHGkuKUmRL8/s1600/r.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Ján Madarás pokrstil novú publikáciu vápencovým štrkom z lomu Butkov</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/--C85Q-Dh-aQ/U2p5IWdj37I/AAAAAAAAF4s/u_lTlx4B9Ww/s1600/s.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/--C85Q-Dh-aQ/U2p5IWdj37I/AAAAAAAAF4s/u_lTlx4B9Ww/s1600/s.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Po krste nasledovala beseda. Zľava: Jozef Michalík, Ján Madarás, Zdeněk Vašíček a Vladimír Porubčan</span><br />
<br />
<br />
Po krste novej geologickej reprezentačnej publikácie, ktorú vápencovým štrkom z lomu Butkov pokrstil <i>RNDr. Ján Madarás, PhD.</i> z Geologického ústavu SAV v Bratislave, nasledovala beseda s autormi knihy a astronómom - prof. V. Porubčanom.<br />
<br />
Za skvelú atmosféru, ktorú účastníkom podujatia pripravilo Dubnické múzeum, ďakujeme jeho pracovníkom - najmä správcovi múzea <i>Viliamovi Schmidbauerovi</i>, kurátorke <i>Mgr. Ivete Peťovskej </i>a <i>Mgr. Lenke Vargovej</i>.<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Text:</b> Ján Madarás, Geologický ústav SAV, Bratislava<br />
<b>Foto:</b> J. Madarás a J. Schlögl<br />
<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-36141697747211125372013-11-25T15:54:00.001+01:002013-11-25T16:02:25.807+01:00Geologická exkurzia SGS “Geológia a víno“ – krátky report<div style="text-align: justify;">
<b>Slovenská geologická spoločnosť usporiadala aj tento rok tradičnú jesennú terénnu akciu, ktorá sa uskutočnila 26. októbra 2013 v oblasti Hainburských vrchov v Rakúsku. Cieľom exkurzie nazvanej “Geológia a víno“ bola predovšetkým návšteva historických kameňolomov ležiacich pri obci Hundsheim.</b></div>
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Terénna akcia tematicky nadväzovala na minuloročnú jesennú exkurziu “Geológia a historické využitie kameňolomov bádenských litavských vápencov Devínskej Kobyly“. Program tohtoročnej jesennej terénnej vychádzky bol nepochybne veľmi pestrý a zaujímavý, čoho dôkazom bola aj vysoká účasť. V priebehu dňa sme najskôr navštívili opustené historické kameňolomy v okolí Hundsheimu, následne sme pokračovali prehliadkou baziliky v obci Bad Deutsch-Altenburg, pričom na záver nás ešte čakala exkurzia v historickom centre mestečka Hainburg an der Donau ukončená ochutnávkou vín v hradnej veži. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-7oTtuJV4jro/UpNbfk3jt6I/AAAAAAAAFnA/09GOWytaNig/s1600/a.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-7oTtuJV4jro/UpNbfk3jt6I/AAAAAAAAFnA/09GOWytaNig/s400/a.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 1 – Krátka zastávka pred informačnou tabuľou nad obcou Hundsheim. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-NspKtzyRVGI/UpNbkGzK0FI/AAAAAAAAFnM/JvSy6xoiaM8/s1600/b.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-NspKtzyRVGI/UpNbkGzK0FI/AAAAAAAAFnM/JvSy6xoiaM8/s400/b.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 2 – Doc. RNDr. Daniel Pivko, PhD. - úvodný výklad nášho sprievodcu na začiatku exkurzie.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-d0FgxHN4054/UpNbomCmvLI/AAAAAAAAFnY/oN8iJnHKuSQ/s1600/c.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-d0FgxHN4054/UpNbomCmvLI/AAAAAAAAFnY/oN8iJnHKuSQ/s400/c.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 3 – Cesta k prvému z navštívených lomov viedla lesnou cestičkou. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Ako prvá nasledovala návšteva troch opustených historických kameňolomov v litavských vápencoch stredného miocénu rozprestierajúcich sa na svahoch vrchov Hundsheimer Berg (480 m n. m.) a Pfaffenberg (331 m n. m.) pri obci Hundsheim. Našim sprievodcom bol Doc. RNDr. Daniel Pivko, PhD. z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. O každom z lomov sme sa tak z výkladu nášho sprievodcu mohli dozvedieť bližšie informácie ohľadom litologického zloženia, faciálneho vývoja, stratigrafie, výskytu fosílnych zvyškov organizmov, ako i histórie ťažby a aktívneho využívania jednotlivých kameňolomov. V lomoch sú odkryté karbonatické konglomeráty (brekcie), kalklitity až kalkarenity, ako i riasové a lumachelové vápence bádenského veku (stredný miocén) so zachovanými fosílnymi zvyškami morských organizmov. V dvoch z lomov sú v nadloží vyvinuté fácie konglomerátov sarmatského veku (stredný miocén), v ktorých sú taktiež prítomné fosílie morských živočíchov. Vo vrstvách stredného miocénu prevládajú najmä schránky lastúrnikov, ulitníkov, mnohoštetinavcov, kolónie machoviek, ako i hojné zvyšky vápenatých stielok červených rias.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-lKAdtLNvQJU/UpNbzx5n3jI/AAAAAAAAFnc/89zA16tb7mw/s1600/d.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-lKAdtLNvQJU/UpNbzx5n3jI/AAAAAAAAFnc/89zA16tb7mw/s400/d.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 4 – Opustený lom ležiaci na východnej časti sedla medzi vrchmi Pfaffenberg a Hundsheimer Berg. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-w1hGYB1UWW4/UpNb4nUY1dI/AAAAAAAAFnk/BtBVh0nVS4M/s1600/e.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-w1hGYB1UWW4/UpNb4nUY1dI/AAAAAAAAFnk/BtBVh0nVS4M/s400/e.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 5 – Účastníci exkurzie počas výkladu sprievodcu.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-4aXx-gO4kdk/UpNcG8G2cQI/AAAAAAAAFn0/QXf2eGfhCNs/s1600/g.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-4aXx-gO4kdk/UpNcG8G2cQI/AAAAAAAAFn0/QXf2eGfhCNs/s400/g.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 6 – Druhý navštívený lom, ktorý je situovaný v strednej časti sedla medzi vrchmi Pfaffenberg a Hundsheimer Berg. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-Ti8BoOmsUmg/UpNcNMgAh9I/AAAAAAAAFoA/nbK6BL6vFHg/s1600/h.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-Ti8BoOmsUmg/UpNcNMgAh9I/AAAAAAAAFoA/nbK6BL6vFHg/s400/h.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 7 – Pohľad na tretí lom ležiaci v oblasti západnej časti sedla medzi vrchmi Pfaffenberg a Hundsheimer Berg. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-8fTQjffYhVI/UpNcSkK6EYI/AAAAAAAAFoE/WAyHXBC3hGI/s1600/i.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-8fTQjffYhVI/UpNcSkK6EYI/AAAAAAAAFoE/WAyHXBC3hGI/s400/i.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 8 – Účastníci terénnej akcie počas diskusie pred odchodom z nášho posledného navštíveného kameňolomu. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-jXGaq8NvqRo/UpNcXq2SiWI/AAAAAAAAFoM/c94tDqEMRa0/s1600/j.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-jXGaq8NvqRo/UpNcXq2SiWI/AAAAAAAAFoM/c94tDqEMRa0/s400/j.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 9 – Nález fosílií sarmatských lastúrnikov čeľade Cardiidae. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-wp75ehnr_Mo/UpNcdv2km_I/AAAAAAAAFoY/bjWhWDvFQv4/s1600/k.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-wp75ehnr_Mo/UpNcdv2km_I/AAAAAAAAFoY/bjWhWDvFQv4/s400/k.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 10 – Vzorka strednomiocénneho vápenca so zvyškami fosílií machoviek a rúrok mnohoštetinavcov. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Popoludní nasledoval presun do neďalekej obce Bad Deutsch-Altenburg, kde sa konala prehliadka románsko-gotickej baziliky postavenej v období 13. storočia. Cieľom bola hlavne prehliadka vonkajších stien baziliky, kde jednotlivé kvádre boli tvorené pieskovcami a riasovými vápencami miocénu so zvyškami fosílií. V stenách baziliky bolo možné ľahko rozpoznať jednotlivé kvádre litavských vápencov bádenského veku, v ktorých sa nachádzali predovšetkým hojné prierezy drobných stielok červených rias, schránok lastúrnikov s dominanciou ustríc druhu <i>Cubitostrea digitalina</i> (EICHWALD) a zriedkavých zástupcov čeľade Pectinidae, ako i kolónií machoviek a rúrkovitých schránok mnohoštetinavcov. Zriedkavo sa vyskytovali aj ostatky ježoviek v podobe fragmentov ich pancierov a ostňov. Našim sprievodcom bol aj na tejto zastávke Doc. RNDr. Daniel Pivko, PhD., ktorého pútavý podrobný výklad si nenechal ujsť nikto z prítomných.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-IpTEY4o2dhs/UpNcpBMBy3I/AAAAAAAAFoc/xE8eoTtY6Mw/s1600/l.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://2.bp.blogspot.com/-IpTEY4o2dhs/UpNcpBMBy3I/AAAAAAAAFoc/xE8eoTtY6Mw/s400/l.JPG" width="266" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 11 – Románsko - gotická bazilika v obci Bad Deutsch-Altenburg. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-Tkjnzwg4tLo/UpNcuBljbZI/AAAAAAAAFoo/8Og-kdR0vp8/s1600/m.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-Tkjnzwg4tLo/UpNcuBljbZI/AAAAAAAAFoo/8Og-kdR0vp8/s400/m.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: x-small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 12 – Prehliadka stien baziliky budovaných kvádrami litavských vápencov stredného miocénu. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-WIvWy4A2lZE/UpNc09-cxgI/AAAAAAAAFos/zHCHPGNIlJ4/s1600/o.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-WIvWy4A2lZE/UpNc09-cxgI/AAAAAAAAFos/zHCHPGNIlJ4/s400/o.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 13 – Zvyšky vápenatých stielok červených rias - litotamnií. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-D6GxEyphSkI/UpNc5Y_jqDI/AAAAAAAAFo0/YkCfbmaCXA8/s1600/p.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-D6GxEyphSkI/UpNc5Y_jqDI/AAAAAAAAFo0/YkCfbmaCXA8/s400/p.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 14 – Prierez kolóniou machoviek. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-0rWnOIpmXWM/UpNc-YVMTTI/AAAAAAAAFo8/7VmJYxoep48/s1600/r.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-0rWnOIpmXWM/UpNc-YVMTTI/AAAAAAAAFo8/7VmJYxoep48/s400/r.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 15 – Detailný pohľad na klast navŕtaný morskými organizmami. Prevládajú stopy po vŕtavej činnosti hubiek a lastúrnikov. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-LtbeEeoHZSk/UpNdDVupk3I/AAAAAAAAFpE/TycvImftZV8/s1600/s.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-LtbeEeoHZSk/UpNdDVupk3I/AAAAAAAAFpE/TycvImftZV8/s400/s.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 16 – Schránky ustríc druhu <i>Cubitostrea digitalina</i> (EICHWALD). </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Predposledným cieľom exkurzie bola návšteva historického centra mestečka Hainburg an der Donau doplnená o výklad sprievodcu. Prechádzka historickým centrom tohto malebného mestečka trvala približne hodinu. Exkurzia bola obohatená o pomerne obsiahly výklad nášho sprievodcu, ktorým bol p. Chovanec. Počas prehliadky sme sa dozvedeli množstvo rôznych faktov týkajúcich sa histórie mesta, zaujímavostí, ale i dôležitých a významných udalostí, ktoré v minulosti zásadne ovplyvnili vývoj tohto mesta.</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Terénna akcia “Geológia a víno“ bola ukončená návštevou rekonštruovanej hradnej veže, kde na nás čakalo pripravené malé občerstvenie spojené s ochutnávkou vín, ktorú zabezpečila Ing. Gažiová. Okrem zaslúženom oddychu po vyčerpávajúcom dni si tak účastníci tejto nezvyčajnej geologickej exkurzie mohli dopriať aj nevšedný gurmánsky zážitok s možnosťou výhľadu z vrcholu hradnej veže na široké okolie.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-47W21B8umww/UpNdMZ6l0HI/AAAAAAAAFpM/bGcRUB8EAj4/s1600/t.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://4.bp.blogspot.com/-47W21B8umww/UpNdMZ6l0HI/AAAAAAAAFpM/bGcRUB8EAj4/s400/t.JPG" width="266" /></a> </div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 17 – Rekonštruovaná hradná veža v mestečku Hainburg an der Donau. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-IzectL_5FjY/UpNdQnV87TI/AAAAAAAAFpY/C9_jfUsW2P0/s1600/u.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-IzectL_5FjY/UpNdQnV87TI/AAAAAAAAFpY/C9_jfUsW2P0/s400/u.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 18 – Pohľad z vrcholu veže na mestečko Hainburg an der Donau v pozadí s vrchom Braunsberg (346 m n. m.). </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-28431820818720882692013-09-17T18:08:00.000+02:002013-09-17T23:27:37.500+02:00Paleontologický výskum – Nová Vieska 2013<div style="text-align: justify;">
<b>V dňoch od 10. do 18. augusta 2013 sa konal tradičný a dlho očakávaný paleontologický výskum na lokalite v Novej Vieske. Tohtoročný výskum bol výnimočný – jednalo sa už o jeho desiaty ročník. Výskum dopadol opäť úspešne, čoho dôkazom sú bohaté a zaujímavé nálezy fosílnych zvyškov kenozoických cicavcov.</b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<b>Úvod</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Na nálezisku v Novej Vieske prebieha systematický paleontologický výskum pod vedením Mgr. Martina Vlačikyho, Ph.D. a Mgr. Júlii Zervanovej už desiaty rok. Hlavné terénne práce sú realizované každoročne vždy počas leta, zvyčajne začiatkom augusta a spravidla trvajú nepretržite niekoľko dní. Výskumu sa zúčastňujú nielen pracovníci vedeckých inštitúcií, či múzeí (PriF UK, ŠGÚDŠ, SAV, SNM), ale i nadšenci, či amatérsky bádatelia. Fosílny materiál objavený počas terénnych prác je určený na ďalšie spracovanie – počnúc jeho preparáciou a konzervovaním až po jeho bližšie určenie a vyhodnotenie z hľadiska taxonómie, tafonómie, či paleoekológie. Výsledky výskumov sú pravidelne zverejňované na rôznych geologických, či paleontologických konferenciách a sú publikované v odborných časopisoch. Systematickou prácou na lokalite sa počas uplynulých rokov podarilo objaviť nielen množstvo bežných, ale i vzácnych nálezov fosílnych zvyškov cicavcov. Identifikované boli aj taxóny, ktorých výskyty neboli doteraz z územia Slovenska vôbec známe. Cieľom dlhoročného paleontologického výskumu v Novej Vieske je okrem bližšieho stratigrafického začlenenia študovaných vrstiev a poznania diverzity a taxonomického zloženia spoločenstiev cicavcov aj paleoekologická rekonštrukcia daného paleoprostredia. Lokalita je zaujímavá aj z pohľadu sedimentológie – v stenách pieskovne je možné sledovať okrem rôznych sedimentárnych štruktúr aj zložitý faciálny vývoj vo fluviálnom prostredí v obdobiach pliocénu až pleistocénu. Do paleontologického výskumu v Novej Vieske sa už tradične aktívne zapája aj Slovenský paleontologický klub – či už formou propagácie termínov výskumov a poskytovania informácií o možnosti zúčastnenia sa na výskume, aktívnou účasťou členov SPK na prebiehajúcich terénnych prácach, ako i pomocou pri zabezpečovaní logistiky. V roku 2013 sa výskum konal v dňoch od 10. do 18. augusta, čím samotné práce na lokalite trvali až deväť dní. Tohtoročné terénne práce sa niesli v znamení už desiateho výročia paleontologického výskumu v Novej Vieske.</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-skFssgNnaFA/UjhtPP1sCYI/AAAAAAAAFWU/xgGQ9Ba5oxM/s1600/a.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-skFssgNnaFA/UjhtPP1sCYI/AAAAAAAAFWU/xgGQ9Ba5oxM/s400/a.JPG" width="400" /> </a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<span style="font-size: small;">Obr. 1 – Výskum na lokalite Nová Vieska, pohľad na pieskovňu.</span></div>
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič </span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-hQqx9fY_rMA/UjhtZhYdx6I/AAAAAAAAFWg/092jyC1i-2E/s1600/b.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-hQqx9fY_rMA/UjhtZhYdx6I/AAAAAAAAFWg/092jyC1i-2E/s400/b.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 2 – Opustená pieskovňa – paleontologická lokalita pri obci Nová Vieska.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Paleontologická lokalita Nová Vieska </b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Obec Nová Vieska je situovaná v oblasti juhozápadného cípu Hronskej pahorkatiny, medzi mestami Nové Zámky a Štúrovo. Nálezisko fosílií kenozoických cicavcov sa rozprestiera juhozápadne od obce, tvorí ho opustená pieskovňa. Lokalita je dobre dostupná, priamo do pieskovne vedie poľná cesta. V pieskovni sú odkryté piesčité až štrkovité sedimenty riečneho pôvodu, ktorých vek možno na základe nájdenej fauny cicavcov zaradiť do rozmedzia od vrchného pliocénu až do spodného pleistocénu. V profile sú vyvinuté piesčité až štrkopiesčité, v určitých polohách až jemné ílovité vrstvy a šošovky, ktoré poukazujú na dynamický a pestrý faciálny vývoj daného územia. Nálezisko v Novej Vieske je jednou z mála lokalít, kde sú odkryté fluviálne usadeniny z hranice pliocén/pleistocén (2,6 mil. r.), čo poukazuje na jej jedinečnosť a význam z pohľadu stratigrafie.</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Lokalita je však známa predovšetkým bohatými nálezmi fosílnej fauny stavovcov. Faunu reprezentujú nálezy fosílnych zvyškov cicavcov – predovšetkým fragmenty kostí, zubov, klov, ako i celé zuby, či sánky cicavcov. Najčastejšie sú zastúpené chobotnatce (mastodonty, mamuty), nosorožce a kone; objavené tiež boli zvyšky jeleňovitých, bobrov, diviakov, ako i vzácne nálezy šeliem a primátov. Z chobotnatcov boli na lokalite objavné druhy <i>Anancus arvernensis</i> CROIZET & JOBERT, <i>Mammut borsoni</i> (HAYS) a <i>Mammuthus meridionalis</i> (NESTI). Prítomné sú najmä fragmenty klov a zubov, zriedkavo sa vyskytujú aj nálezy celých pekne zachovaných zubov. Nosorožce zastupujú druhy <i>Stephanorhinus jeanvireti</i> (GUÉRIN) a <i>S. etruscus</i> (FALCONER), ktoré je možné identifikovať podľa nálezov zubov, ako i ojedinelých vzácnych objavov sánok so zachovanými zubami. Lokalita je však významná aj z dôvodu vzácnych výskytov cicavcov taxónov <i>Metacervoceros rhenanus</i> DUBOIS, <i>Sus strozzii</i> MENEGHINI, <i>Hipparion</i> ex gr. <i>crassum</i> GERVAIS a <i>Paradolichopithecus</i> sp., ktorých fosílie boli z územia Slovenska opísané zatiaľ iba z lokality v Novej Vieske. V íloch boli nájdené zriedkavé zvyšky suchozemských ulitníkov splavených zo súše. Zvyšky suchozemskej flóry sú prítomné v podobe väčších, či menších fragmentov prekremenených kusov driev.<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-lQbgsTItIok/UjhtxyfA2lI/AAAAAAAAFWk/mHs6JvPeMJY/s1600/c.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-lQbgsTItIok/UjhtxyfA2lI/AAAAAAAAFWk/mHs6JvPeMJY/s400/c.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 3 – Nálezy zubov nosorožca rodu <i>Stephanorhinus</i>.<br />Foto: © Radoslav Biskupič</span></div>
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Z paleoekologického hľadiska možno prostredie lokality označiť ako fluviálne. Sedimentácia prebiehala v prostredí väčšej divočiacej rieky, ktorá pozostávala zo systému viacerých korýt. Na základe jednotlivých fácií odkrytých v stenách pieskovne je evidentné, že usporiadanie týchto korýt sa pomerne často menilo. Predpokladá sa, že zvyšky cicavcov boli splavené zo súše a následne transportované divočiacim tokom, kde boli na dne, či brehu rieky akumulované pravdepodobne po rozsiahlych povodniach. Touto riekou mohol byť paleo-Hron, paleo-Žitava, alebo aj paleo-Nitra, no zatiaľ však nie je možné presne určiť, ktorá z uvedených riek mohla týmto územím v období pliocénu až pleistocénu pretekať. Odpoveď na túto otázku možno poskytnú ďalšie geologické výskumy tohto územia.</div>
<br />
<br />
<b>Terénne práce – august 2013</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Paleontologický výskum náleziska v Novej Vieske pokračoval aj v roku 2013. Termín konania sa výskumu bol predbežne známy približne dva mesiace pred jeho začiatkom. Informácia o paleontologickom výskume v Novej Vieske bola zverejnená nielen na stránke Paleoklubu, ale i na sociálnych sieťach. Výskumu sa mohol zúčastniť každý, kto má pozitívny vzťah k paleontológii, alebo sa zaujíma o prírodu, či vedu. Terénne práce prebiehali bez prestávky až deväť dní (10. – 18. august) a zúčastnilo sa na nich približne 30 ľudí – či už vedeckých pracovníkov, amatérskych bádateľov, ako aj nadšencov a laikov so záujmom o paleontológiu. Každý z prítomných strávil na lokalite toľko dní, ako mu to okolnosti dovoľovali. Zo všetkých zúčastnených boli od začiatku výskumu až po jeho koniec nepretržite prítomné tri osoby. Doprava na lokalitu bola individuálna, lokalita je prístupná aj autom, prípadne bolo možné do Novej Viesky pricestovať vlakom, či autobusom.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-WvW95-R8EzU/UjhvVfI2lYI/AAAAAAAAFW0/rIYWxg5X3D4/s1600/e.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-WvW95-R8EzU/UjhvVfI2lYI/AAAAAAAAFW0/rIYWxg5X3D4/s400/e.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 4 – Terénne práce počas prebiehajúceho výskum na lokalite.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br /></div>
<br />
<b>Priebeh výskumu</b><br />
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Každý deň sa niesol v znamení bohatých nálezov, veľa však záležalo aj od toho, v ktorej vrstve sa kopalo. V niektorých polohách boli fosílne zvyšky cicavcov akumulované v relatívne v hojných množstvách, v iných vrstvách boli ich nálezy sporadickejšie a vzácnejšie. Najideálnejšie a najpohodlnejšie pracovné podmienky prevládali počas dňa v tienistých miestach pieskovne, v ktorých bol chládok a kde bolo možné sa ukryť pred vyčerpávajúcou slnečnou páľavou. Na vopred stanovených miestach, kde sa plánovalo dlhodobejšie kopanie, boli umiestnené plachty pripevnené na dlhých koloch zarazených do zeme, ktoré nám poskytovali blahodarný tieň a ochranu pred slnkom. Počas deviatich dní trvania výskumu bolo relatívne stabilné a príjemné počasie, čo nám samozrejme vyhovovalo – výskum tak mohol prebiehať a napredovať bez obmedzení nepretržite od začiatku až do konca. Stanový tábor sme mali vybudovaný priamo na lokalite, čo sa pri dlhodobejšom pobyte na nálezisku prejavilo ako veľká výhoda. Motivácia k hľadaniu fosílií bola u každého z účastníkov silná a výrazná – každý chcel nájsť nejakú zaujímavú fosíliu, nejaký výnimočný a vzácny nález. O to viac bola táto motivácia silnejšia, ak sa niekomu z našej skupinky podarilo objaviť skutočne niečo vzácne a ojedinelé. Bola to práve neutíchajúca chuť objavovať, ktorá bola každého individuálnym hnacím motorom – a to niekedy aj napriek pokročilej únave.<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-B9uuZUmLSA8/UjhveM_CBhI/AAAAAAAAFW4/qlixw0r0T-s/s1600/g.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-B9uuZUmLSA8/UjhveM_CBhI/AAAAAAAAFW4/qlixw0r0T-s/s400/g.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 5 – Odkrývanie vrstvy bohatej na fosílie v západnej stene pieskovne. </span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-ImbMcfYtDek/Ujhvrc_iftI/AAAAAAAAFXA/xPzuNARFEQY/s1600/gg.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-ImbMcfYtDek/Ujhvrc_iftI/AAAAAAAAFXA/xPzuNARFEQY/s400/gg.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 6 – Hľadanie fosílií bolo pohodlnejšie v tieni pod plachtou.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-N-8FquiKcXE/Ujhv950l4zI/AAAAAAAAFXI/WPVKIonxHss/s1600/h.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-N-8FquiKcXE/Ujhv950l4zI/AAAAAAAAFXI/WPVKIonxHss/s400/h.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 7 – Kopanie v tienistej strane južnej steny pieskovne.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br /></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Najproduktívnejším obdobím každého dňa bolo pravdepodobne neskoré popoludnie, keď už slnko príliš nehrialo a nastal tak ideálny čas na kopanie. Niekedy sa stalo, že sme bez častejších prestávok kopali až do západu slnka. Veľká a nenahraditeľná bola pomoc pána starostu Novej Viesky pri zabezpečení bagra, ktorý nám ušetril množstvo energie a času. Pomoc bagra pri odstraňovaní sute sa ukázala ako vysoko efektívna a výrazne nám tak zjednodušila a zároveň pomohla urýchliť terénne práce na lokalite. Stravu si zabezpečoval každý z účastníkov výskumu individuálne – hlavne nákupom v potravinách v Novej Vieske, či neďalekej dedinke Gbelce. Príjemným spestrením nášho jedálneho lístka boli pravidelné návštevy istej reštaurácie v Gbelciach, ktorá poskytovala skutočne kvalitný gastronomický zážitok za prijateľné ceny. Sociálne zariadenia (sprcha, WC) boli poskytnuté zo strany pána starostu Novej Viesky v obecnom dome (Faluház), ktoré sme mali kedykoľvek k dispozícii.</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-lLwSgkP1v70/UjhwOfk-M2I/AAAAAAAAFXQ/OQKY-hnddpw/s1600/hh.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="http://2.bp.blogspot.com/-lLwSgkP1v70/UjhwOfk-M2I/AAAAAAAAFXQ/OQKY-hnddpw/s400/hh.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 8 – Spoločné foto niektorých účastníkov výskumu. V popredí v prepravke masívny blok piesku s nálezom dňa – zachovanou neúplnou sánkou nosorožca.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Martin Vlačiky</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-Sk7NVa0TcZE/UjhwXnFjbGI/AAAAAAAAFXY/IetfopW1QXs/s1600/hhh.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-Sk7NVa0TcZE/UjhwXnFjbGI/AAAAAAAAFXY/IetfopW1QXs/s400/hhh.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 9 – Keď sa darilo, kopalo sa až do západu slnka.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-j2JA3DQDAWg/Ujhwg9mZ2fI/AAAAAAAAFXg/RVFf2wQrfY8/s1600/i.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-j2JA3DQDAWg/Ujhwg9mZ2fI/AAAAAAAAFXg/RVFf2wQrfY8/s400/i.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 10 – Bager počas odkrývania zasutenej severnej steny pieskovne.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Nálezy</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Lokalita sa nám za našu vynaloženú námahu a energiu odmenila každý deň, o nálezy núdza určite nebola. Každý deň sa podarilo okrem bežných nálezov objaviť aj niečo výnimočné. Vyžadovalo si to však veľa vytrvalosti a pozitívneho myslenia, ako i určitej fyzickej zdatnosti. Najčastejšími nálezmi na lokalite boli prevažne úlomky rôznych menších, či väčších kostí, zubov a klov. Zaujímavé však boli nálezy mohutnejších, väčších fragmentov kostí veľkých cicavcov patriacich zrejme chobotnatcom, alebo nosorožcom. Taktiež zaujali nálezy fragmentov parožia zástupcov jeleňovitých, ako i celých, pekne zachovaných zubov nosorožcov rodu <i>Stephanorhinus</i>. Našli sa tiež zuby bobrov (<i>Castor</i>), koňov (<i>Hipparion</i>) a jeleňovitých cicavcov. Ako ojedinelý nález možno označiť objav zuba patriaceho pravdepodobne tapírovi.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-RxDBXE9CLzk/UjhyF7-AT6I/AAAAAAAAFXs/PxDXuDmNQSU/s1600/j.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-RxDBXE9CLzk/UjhyF7-AT6I/AAAAAAAAFXs/PxDXuDmNQSU/s400/j.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 11 – Terénne práce v odkrytej severnej stene.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-iZelT4cv1iQ/UjhyK8cp_EI/AAAAAAAAFX0/N5JFg748Qz0/s1600/k.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-iZelT4cv1iQ/UjhyK8cp_EI/AAAAAAAAFX0/N5JFg748Qz0/s400/k.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 12 – Nález fragmentu parohu zástupcu čeľade Cervidae.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-kFHhvBDxd8M/UjhyYVA4BlI/AAAAAAAAFX8/CuZ_7ntJSPs/s1600/l.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-kFHhvBDxd8M/UjhyYVA4BlI/AAAAAAAAFX8/CuZ_7ntJSPs/s400/l.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 13 – Odkrývanie ďalšieho nálezu, ktorým je časť stavca nejakého veľkého cicavca.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-R4n7qzMsno4/Ujhyg0NT-vI/AAAAAAAAFYE/dp1l3iR-QyY/s1600/m.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-R4n7qzMsno4/Ujhyg0NT-vI/AAAAAAAAFYE/dp1l3iR-QyY/s400/m.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 14 – Pohľad na stavec očistený od sedimentu pred uvoľnením zo steny.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-RCrKBqmPGuc/UjhyoZQ7HOI/AAAAAAAAFYM/1pQvkULiEKw/s1600/n.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-RCrKBqmPGuc/UjhyoZQ7HOI/AAAAAAAAFYM/1pQvkULiEKw/s400/n.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 15 – Zub koňa druhu <i>Hipparion</i> ex gr. <i>crassum</i> GERVAIS.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Nosorožce, nosorožce...</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Počas výskumu to boli práve nálezy fosílnych zvyškov nosorožcov, ktoré zaslúžene pútali najväčšiu pozornosť. Ako prvý z našich významnejších nálezov možno označiť objav neúplnej sánky nosorožca so zachovanými piatimi zubami hneď v druhú deň výskumu. Fosília patrila nosorožcovi rodu <i>Stephanorhinus</i> a právom sa tak stala nálezom dňa. Ďalším fantastickým nálezom bolo objavenie celej pravej vetvy sánky nosorožca rodu <i>Stephanorhinus</i> spoločne sa zachovanými piatimi zubami (p2 – m3) vo štvrtý deň terénnych prác. Nakoľko bola sánka veľmi zle zachovaná, značne popraskaná a krehká, nebolo možné ju okamžite vybrať zo sedimentu. V opačnom prípade by reálne hrozilo, že by sa nám pri uvoľňovaní zo steny začala postupne rozpadávať na množstvo fragmentov, ktoré by sa následne drobili na ďalšie menšie úlomky, čím by došlo ku znehodnoteniu tohto nevšedného nálezu. Najskôr bolo nutné zabezpečiť stabilitu samotného nálezu a jeho ochranu pred akýmkoľvek poškodením formou dočasného zakonzervovania. Tento výnimočný objav bol po odokrytí a očistení od sedimentu ošetrený zasadrovaním. Sánka bola najskôr opatrne obalená vo vode navlhčenými papierovými obdĺžnikovými pásmi, na čo nám skvelo poslúžili staré noviny. Následne boli na tento papierom pokrytý povrch postupne prikladané sadrou nasiaknuté časti obväzov. Týmto spôsobom bola celá sánka aj so zubami obalená niekoľkými vrstvami sadrou nasiaknutými ústrižkami obväzu. Následne bola takto ošetrená fosília zaliata sadrou. Až po niekoľkých opakovaných zaliatiach sadrou a po vytvorení dokonalého ochranného “sarkofágu“ bolo po úplnom vysušení a zatvrdnutí možné takto zabezpečený a pripravený nález vybrať zo steny a transportovať ho do Bratislavy.</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-Zs8g9ZKzZpc/UjhzsOxT_8I/AAAAAAAAFYY/uX2n9Ojx_jQ/s1600/p.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-Zs8g9ZKzZpc/UjhzsOxT_8I/AAAAAAAAFYY/uX2n9Ojx_jQ/s400/p.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 16 – Uvoľňovanie masívneho bloku sedimentu so zachovanou časťou sánky nosorožca zo steny.<br />Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-APWWf8dDMt4/UjhzxovcboI/AAAAAAAAFYg/qcjb8cKLsrY/s1600/r.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-APWWf8dDMt4/UjhzxovcboI/AAAAAAAAFYg/qcjb8cKLsrY/s400/r.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 17 – Detailný pohľad na žuvacie plochy zubov nosorožca rodu <i>Stephanorhinus</i>. Časť sánky je prekrytá piesčitým sedimentom.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-jR7wrszH54M/Ujh0BiVOJ4I/AAAAAAAAFYo/bnPKye4QAIs/s1600/s.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-jR7wrszH54M/Ujh0BiVOJ4I/AAAAAAAAFYo/bnPKye4QAIs/s400/s.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 18 – Objav pravej vetvy sánky nosorožca rodu <i>Stephanorhinus</i>.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-3JS90D8a1V8/Ujh0JWiq91I/AAAAAAAAFYw/s6SeS7_bRBk/s1600/t.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="265" src="http://3.bp.blogspot.com/-3JS90D8a1V8/Ujh0JWiq91I/AAAAAAAAFYw/s6SeS7_bRBk/s400/t.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 19 – Pohľad na sánku nosorožca po odkrytí a očistení od sedimentu.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-qZ-O15mpFUQ/Ujh0PfNcTGI/AAAAAAAAFY4/gkm1CbpGT3U/s1600/u.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-qZ-O15mpFUQ/Ujh0PfNcTGI/AAAAAAAAFY4/gkm1CbpGT3U/s400/u.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 20 – Poloha nájdenej sánky - ležala na rozhraní dvoch vrstiev.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-zZB3bUmO09M/Ujh0UrmsPlI/AAAAAAAAFZA/KkWfLGk34kY/s1600/v.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-zZB3bUmO09M/Ujh0UrmsPlI/AAAAAAAAFZA/KkWfLGk34kY/s400/v.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 21 – Detailný pohľad na zuby nosorožca zasadené v sánke.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-duxr493qoRM/Ujh0bcloAqI/AAAAAAAAFZI/tt_MWBcaTCk/s1600/vv.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-duxr493qoRM/Ujh0bcloAqI/AAAAAAAAFZI/tt_MWBcaTCk/s400/vv.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 22 – Po odokrytí a očistení objavenej fosílie nasledovalo jej dočasné zakonzervovanie zasadrovaním. Sánka bola najskôr zabalená do vrstiev navlhčeného novinového papiera.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-Cdq1BZzsg9Q/Ujh0gWN-QcI/AAAAAAAAFZQ/DdCr2vqpSsE/s1600/x.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-Cdq1BZzsg9Q/Ujh0gWN-QcI/AAAAAAAAFZQ/DdCr2vqpSsE/s400/x.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 23 – Následne bola postupne obaľovaná obväzmi nasiaknutými sadrou.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-kqXJnvmeNrk/Ujh0ozSerQI/AAAAAAAAFZc/PS5ZKzZS0I0/s1600/x1.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-kqXJnvmeNrk/Ujh0ozSerQI/AAAAAAAAFZc/PS5ZKzZS0I0/s400/x1.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 24 – Fosília sánky dôkladne zakonzervovaná a zabezpečená proti poškodeniu. Takto pripravenú ju bolo možné zo steny uvoľniť a bezpečne transportovať.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Mastodont</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Jedným z posledných úžasných nálezov tohtoročného výskumu v Novej Vieske bol nepochybne veľký, masívny zub mastodonta druhu <i>Anancus arvernensis</i> CROIZET & JOBERT. Zub bol nájdený podvečer, v predposledný deň výskumu. Čo je možno nevšedné, je spôsob a miesto nájdenia tejto fosílie. Tento zub totiž nebol nájdený štandardným spôsobom pri kopaní priamo vo vrstvách, ako drvivá väčšina nálezov. Bol nájdený v suti pri rutinnom prehľadávaní haldy piesku, ktorá vznikla počas úpravy terénu a čistenia zasutenej steny bagrom. Za tento objav tak môžeme určitým spôsobom ďakovať nášmu bagristovi, ktorý sa tak pričinil o objavenie tohto fantastického nálezu.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-GAJY3eWwQtI/Ujh3DngPXEI/AAAAAAAAFZk/ZHs2NQa3fgY/s1600/x2.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-GAJY3eWwQtI/Ujh3DngPXEI/AAAAAAAAFZk/ZHs2NQa3fgY/s400/x2.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 25 – Jeden z ďalších úžasných nálezov – zub mastodonta druhu <i>Anancus arvernensis</i> CROIZET & JOBERT.<br />Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-fE_uvNvtt6E/Ujh3JXDxPPI/AAAAAAAAFZs/8N4mCkL8_CA/s1600/x3.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-fE_uvNvtt6E/Ujh3JXDxPPI/AAAAAAAAFZs/8N4mCkL8_CA/s400/x3.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 26 – Pohľad na zub mastodonta z bočnej strany.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Záver</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Paleontologický výskum v Novej Vieske priniesol aj tento rok opäť množstvo nových a prínosných nálezov. Jubilejný desiaty ročník výskumov sa mohol pýšiť niektorými neobyčajnými a vzácnymi objavmi a posunúť tak poznatky o faune cicavcov zo študovanej lokality opäť o malý krôčik dopredu. Každý z uplynulých výskumov bol niečím výnimočný, čím sa od ostatných ročníkov odlišoval. A to nie iba samotnými nálezmi, ale aj jednotlivými účastníkmi, ktorí svojou prítomnosťou vytvárajú charakteristickú a nezameniteľnú atmosféru. Pre tých, ktorí sa terénnych prác na tomto nálezisku zúčastnili po prvý krát, to bol určite nielen nevšedný a pozoruhodný zážitok, ale určite i nová skúsenosť. Každý zo zúčastnených tak svojimi aktivitami a prítomnosťou podporil samotný paleontologický výskum danej lokality a zároveň celkom dobrovoľne urobil niečo zmysluplné pre vedu ako takú. Účasť na terénnych prácach v pieskovni pri Novej Vieske však nie je iba o paleontológii. Je to aj o možnosti spoznať nových, zaujímavých ľudí, nadviazať nové priateľstvá a obohatiť sa v ich prítomnosti o nezabudnuteľné zážitky. Je to tiež o určitej špecifickej atmosfére, ktorá je pre tento výskum typická. Pre niekoho je to možno aj istá forma dobrodružstva, možno relaxu, pohody, či aktívne trávenej dovolenky v kruhu skvelých ľudí. Taktiež nemožno zabudnúť na pravidelné, každý rok sa opakujúce veľkolepé nebeské divadlo, keď možno na nočnej oblohe pozorovať meteorické roje Perzeidov. Jasná nočná obloha, široká a priestranná, preplnená množstvom hviezd, ktorú ako šípy pretínajú rozžiarené línie rýchlo padajúcich meteorov... Aj o tom je Nová Vieska...</div>
<br />
<br />
<span style="font-size: small;">Poďakovanie</span><br />
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Ďakujeme pánovi starostovi obci Nová Vieska – Ing. Róbertovi Kisovi za jeho ústretovosť, ochotu, nenahraditeľnú pomoc a podporu tohto paleontologického výskumu . Vďaka patrí aj pánovi bagristovi, ktorý nám svojou prácou ušetril množstvo času a výrazne nám uľahčil práce na lokalite.</span><br />
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br />
Bližšie info o lokalite: <a href="http://www.paleolocalities.com/index.php/lokalita/show/39" target="_blank">TU</a><br />
<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-75400289964481965052013-05-26T10:48:00.001+02:002013-05-26T10:48:58.216+02:00Geologická exkurzia SGS (18. 5. 2013) – krátky report<div style="text-align: justify;">
<b>Slovenská geologická spoločnosť zorganizovala prvú tohtoročnú terénnu akciu – geologickú exkurziu pod názvom "Nové výsledky geologického mapovania kvartéru a neogénu Záhorskej nížiny", ktorá sa uskutočnila 18. mája 2013. Cieľom tejto terénnej akcie bola návšteva niektorých zaujímavých a významných geologických lokalít Záhorskej nížiny.</b></div>
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Geologické vychádzky a návštevy rôznych slovenských a zahraničných lokalít významných najmä z geologického, ale i paleontologického hľadiska organizuje Slovenská geologická spoločnosť (SGS) pravidelne každý rok. Dňa 18. 5. 2013 sa uskutočnila prvá tohtoročná terénna akcia – jarná geologická exkurzia SGS s názvom "Nové výsledky geologického mapovania kvartéru a neogénu Záhorskej nížiny". Exkurzia sa konala pod vedením RNDr. Juraja Maglaya, PhD. a RNDr. Klementa Fordinála, PhD. zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave. V priebehu dňa sme navštívili 8 rôznych lokalít ležiacich v Záhorskej nížine (Viedenská panva), ako i na jej východných okrajoch (Malé Karpaty). Cieľom terénnej akcie bola návšteva niektorých vybraných lokalít a oboznámenie účastníkov exkurzie o ich geologickej stavbe a vývoji, ako i o najnovších výsledkoch výskumov získaných počas geologického mapovania tohto regiónu. Vek jednotlivých lokalít sa pohyboval v rozmedzí od karpatu (stredný miocén) až po holocén. </div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-DlqBKE1Mtrs/UaHBJmswK-I/AAAAAAAAFKk/O1vW2bWCinM/s1600/a.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-DlqBKE1Mtrs/UaHBJmswK-I/AAAAAAAAFKk/O1vW2bWCinM/s400/a.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 1 – Záhorská nížina. Pohľad z Malých Karpát v blízkosti obce Cerová – Lieskové. V pozadí Chvojnická pahorkatina</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
Bolo pekné sobotné ráno, priaznivá predpoveď počasia a nič nebránilo tomu, aby sme vyrazili k našej prvej zastávke...<br />
<br />
<br />
<b>Marianka - odkryv</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Prvou z našich navštívených lokalít bola obec Marianka, ktorá sa nachádza neďaleko Bratislavy, na juhozápadnom okraji Malých Karpát. Samotnú lokalitu predstavuje umelý, čiastočne už zasutený odkryv vo svahu, nachádzajúci sa priamo v obci. Lokalita je ľahko prístupná, na povrch tu vystupujú nevrstvovité aluviálne štrkovité sedimenty stredného miocénu. Tieto hruboklastické sedimenty možno stratigraficky bližšie zaradiť do stredného bádenu devínskonovoveského súvrstvia. Prítomné sú dobre opracované obliaky granitoidov, kremencov a metamorfitov s priemernou veľkosťou 10 cm. Nejedná sa však o sedimenty morského pôvodu. Sedimentácia týchto usadenín sterilných na makrofosílie prebiehala v terestrickom prostredí - v okrajových priestoroch panvy vo forme sutinových a aluviálnych kužeľov počas regresie mora na začiatku stredného bádenu.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-9-YhwUIglzY/UaHB2jcUAwI/AAAAAAAAFKs/ht6kqAl0bsQ/s1600/b.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-9-YhwUIglzY/UaHB2jcUAwI/AAAAAAAAFKs/ht6kqAl0bsQ/s400/b.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 2 – Odkryv v štrkoch stredného bádenu devínskonovoveského súvrstvia, Marianka.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Plavecký Štvrtok – Bažantnica</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Po krátkej návšteve prvej lokality nasledoval presun na ďalšiu zaujímavú lokalitu, ktorá sa rozprestiera východne od Plaveckého Štvrtka. Touto našou druhou zastávkou bola pieskovňa s výstupom aluviálnych a eolitických kvartérnych piesčitých sedimentov, v ktorej ešte prebieha aktívna ťažba nerastnej suroviny. Podložie tvoria íly neogénneho veku, ktoré však na lokalite nie sú odkryté. Steny pieskového lomu tvoria vrstvy kremitých pieskov, ktorých sedimentácia prebiehala počas stredného pleistocénu. Horizontálne zvrstvené fluviálne piesky predstavujú usadeniny terasy rieky Moravy, ktoré zodpovedajú mindelskému veku. V týchto riečnych sedimentoch možno ojedinele pozorovať aj zvláštne sedimentárne textúry v tvare lievikov, ktoré predstavujú stopy po únikoch vody. V ich nadloží sú vyvinuté vrstvy šikmo zvrstvených viatych pieskov, ktoré sa usadzovali na súši v podobe pieskových dún. Ich zdrojom boli práve podložné piesčité náplavy rieky Moravy, ktoré boli po ústupe rieky z jej niekdajších korýt počas stredného pleistocénu (mindel) vyvievané a následne opätovne akumulované vo forme pieskových dún. </div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-82N9hcexcsI/UaHB9s4kLEI/AAAAAAAAFK0/o71jPfNhb5w/s1600/c.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-82N9hcexcsI/UaHB9s4kLEI/AAAAAAAAFK0/o71jPfNhb5w/s400/c.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 3 – Pieskový lom lokality Plavecký Štvrtok – Bažantnica, pleistocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-eZZRn9W2uzU/UaHCCeHfFGI/AAAAAAAAFK8/Y85EDpAMwe4/s1600/d.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-eZZRn9W2uzU/UaHCCeHfFGI/AAAAAAAAFK8/Y85EDpAMwe4/s400/d.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 4 – Plavecký Štvrtok – Bažantnica, pieskovňa, pleistocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-VPz-y4fb25o/UaHCHOKG7NI/AAAAAAAAFLE/mc0fh2DjDOk/s1600/e.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-VPz-y4fb25o/UaHCHOKG7NI/AAAAAAAAFLE/mc0fh2DjDOk/s400/e.JPG" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: x-small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">Obr. 5 – Plavecký Štvrtok – Bažantnica, pieskovňa, pleistocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-NzXo8Iy00Cg/UaHCK9mhi_I/AAAAAAAAFLM/CTb6x4bMYw0/s1600/f.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-NzXo8Iy00Cg/UaHCK9mhi_I/AAAAAAAAFLM/CTb6x4bMYw0/s400/f.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 6 – Pohľad na šikmo zvrstvené eolitické piesky pleistocénneho veku v pieskovni lokality Plavecký Štvrtok – Bažantnica.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Plavecký Štvrtok - odkryv</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
V poradí treťou navštívenou lokalitou bol menší odkryv, ktorý sa nachádza ukrytý v malom lesíku v oblasti severne od Plaveckého Štvrtka. Táto lokalita je významná aj z toho dôvodu, že predstavuje jednu z mála oblastí v Záhorskej nížine, kde na povrch vystupujú sedimenty panónskeho veku (miocén), keďže sú väčšinou pochované pod mladšími kvartérnymi usadeninami. V malom odkryve situovanom v záreze nevysokého svahu vystupujú jemnozrnné piesčito-ílovité až ílovité usadeniny čárskeho súvrstvia, ktoré predstavujú lagunárne fácie vrchného panónu zóny F. Uvedená lokalita je zaujímavá aj z pohľadu paleontológie, keďže tu boli objavené fosílne zvyšky sladkovodných mäkkýšov a ostrakódov.</div>
<br />
<br />
<br />
<b>Borský Mikuláš - riasové vápence</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Z Plaveckého Štvrtka nasledoval dlhší presun smerom na severovýchod, kde cieľom našej cesty boli dve lokality rozprestierajúce sa v blízkom okolí Borského Mikuláša. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Prvou z nich bola pomerne nenápadná lokalita nachádzajúca sa na východnom okraji obce, kde v poľnej ceste sú eróziou odkryté zvyšky strednomiocénnych morských sedimentov. Na povrch tu vystupuje fácia riasových (litotamniových) vápencov stredného bádenu jakubovského súvrstvia. Sediment je tvorený prevažne drobnými vápenatými zvyškami červených rias litotamnií, ktoré sú dominantné. Zvyšky morskej fauny bezstavovcov predstavujú fosílie lastúrnikov a ulitníkov. Fragmenty schránok a kamenných jadier sa ojedinele vyskytujú vyvetrané priamo na poľnej ceste. Charakter sedimentu, ako aj objavená fosílna fauna a flóra napovedajú, že počas stredného bádenu prebiehala sedimentácia v tejto oblasti v normálnom morskom prostredí v zónach sublitorálu. Je zaujímavé, že prvé zmienky o výskyte riasových vápencov boli z okolia Borského Mikuláša zaznamenané už počas geologických výskumov uskutočnených v druhej polovici 19. storočia. V minulosti tu totiž prebiehala aktívna ťažba riasových vápencov, ktoré boli dobývané v menších lomoch rozkladajúcich sa v okolí Borského Mikuláša.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-1Q03TG9cqKQ/UaHCrPwfMvI/AAAAAAAAFLU/IYYqmSdwWWg/s1600/g.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-1Q03TG9cqKQ/UaHCrPwfMvI/AAAAAAAAFLU/IYYqmSdwWWg/s400/g.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 7 – Borský Mikuláš – poľná cesta s výstupom riasových vápencov stredného bádenu jakubovského súvrstvia.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Borský Mikuláš – pieskovňa</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Po krátkom presune cez obec sme dorazili k našej ďalšej zastávke, ktorou bola neďaleká pieskovňa ležiaca západne od Borského Mikuláša. Ťažobná jama pieskovne je obklopená lesom tvoreným vysokým borovicovým porastom, ktorý je pre oblasť Záhoria charakteristický. Lokalita je ľahko dostupná, lom je aktívny s prebiehajúcou ťažbou. Steny pieskového lomu zachytávajú pestrý geologický vývoj daného územia počas kvartéru. V pieskovni sú odkryté prevažne vrstvy mladých viatych pieskov zodpovedajúcich pleistocénnemu až holocénnemu veku. Táto lokalita je však výnimočná z iného dôvodu. Pri pohľade ne jednu zo stien zaujme pozornosť výrazná tmavá, horizontálne uložená vrstva hnedej farby, ktorá sa viditeľne odlišuje od okolitých svetlých piesčitých sedimentov podložia, ako i nadložia. Približne v strednej časti pieskovne je vyvinutý tmavý horizont fosílnej pôdy, ktorý je pochovaný pod mladšími nadložnými šikmo zvrstvenými eolitickými pieskami. Na lokalite boli celkovo zistené až dva horizonty kvartérnych pôd zaviatych pieskovými dunami.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-Eqme2J0Rpgc/UaHCwMCVfWI/AAAAAAAAFLc/6PmS-7uocZc/s1600/h.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-Eqme2J0Rpgc/UaHCwMCVfWI/AAAAAAAAFLc/6PmS-7uocZc/s400/h.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 8 – Pieskovňa pri obci Borský Mikuláš s odkrytými viatymi pieskami a pochovanými pôdami. Pleistocén – holocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-6db2-Ki8cxw/UaHC1TCejLI/AAAAAAAAFLk/lgHPLyEIuaQ/s1600/i.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-6db2-Ki8cxw/UaHC1TCejLI/AAAAAAAAFLk/lgHPLyEIuaQ/s400/i.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 9 – Borský Mikuláš, pieskovňa. Pohľad na tmavý horizont fosílnej pôdy pochovaný pod šikmo zvrstvenými eolitickými pieskami. Pleistocén – holocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Šajdíkové Humence - pieskovňa</b> <br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Z Borského Mikuláša sme zamierili na severovýchod, smerom k neďalekej obci Šajdíkové Humence, kde našim cieľom bola ďalšia nemenej zaujímavá lokalita. Na oblohe sa síce vznášali ťažké tmavé búrkové mraky, no nič z toho nás neodrádzalo, aby sme ďalej pokračovali v pláne našej geologickej exkurzie. Juhovýchodne od obce, na okraji malebného borovicového lesa leží plošne pomerne rozsiahla, z veľkej časti už zrekultivovaná pieskovňa s výskytom kvartérnych eolitických pieskov. V súčasnosti prebieha na lokalite intenzívna a aktívna ťažba piesku pre priemyselné účely. V ťažobnej jame pieskovne sa v podloží nachádzajú ílovité sedimenty neogénu, nad ktorými ležia vrstvy čistých kremitých strednozrnných pieskov pleistocénneho veku. Pieskové zrná sú dokonale zaoblené, vyznačujú sa vysokým stupňom opracovania. Piesky sú uložené so šikmým zvrstvením, ktoré je pre viate piesčité usadeniny kvartéru charakteristické. V profile tak bolo možné sledovať štruktúru a priebeh jednotlivých pieskových dún.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-6AELXeLGn0E/UaHDQX_dn3I/AAAAAAAAFLs/Z9J15O-Z5FE/s1600/j.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-6AELXeLGn0E/UaHDQX_dn3I/AAAAAAAAFLs/Z9J15O-Z5FE/s400/j.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 10 – Šajdíkové Humence – pieskovňa. Pleistocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-5jW5dqhQts4/UaHDV7rmkwI/AAAAAAAAFL0/Ccii0s14hVg/s1600/k.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-5jW5dqhQts4/UaHDV7rmkwI/AAAAAAAAFL0/Ccii0s14hVg/s400/k.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 11 – Šajdíkové Humence – pieskovňa. Pleistocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-jZKs1h04vCk/UaHDafOZVsI/AAAAAAAAFL8/EBgkrO3QRZg/s1600/l.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-jZKs1h04vCk/UaHDafOZVsI/AAAAAAAAFL8/EBgkrO3QRZg/s400/l.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 12 – Pieskový lom s výstupom kremitých eolitických pieskov lokality Šajdíkové Humence. Pleistocén.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Cerová – Lieskové - jablonický zlepenec</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Deň sa síce pomaly chýlil ku koncu, avšak v pláne sme ešte mali návštevu posledných troch lokalít. Čakala nás cesta k severovýchodnému okraju Záhorskej nížiny – k Malým Karpatom. Nasledujúca lokalita sa nachádzala v Malých Karpatoch pri obci Cerová – Lieskové a predstavovala vekovo najstaršiu zo všetkých navštívených lokalít tejto exkurzie. Uvedená lokalita sa rozprestiera na juh od obce v lesoch Malých Karpát v oblasti nazývanej Karbas. Samotnú lokalitu tvorí niekoľko prirodzených odkryvov a eróznych rýh potoka vyvinutých v hlbokej rokli tiahnucej sa dole svahom smerom do panvy. V jednotlivých zárezoch rokle sú odkryté vrstvy strednomiocénnych jablonických zlepencov, ktoré zaraďujeme do závodského súvrstvia. Stratigraficky je možné tieto deltovo-aluviálne sedimenty bližšie začleniť do vrchného karpatu až spodného bádenu. Z litologického hľadiska sú prítomné polymiktné zlepence a pieskovce s klastickým materiálom pestrého petrografického zloženia a s rôznym stupňom opracovania. Vo vrstevnom slede je zachytený pestrý faciálny vývoj poukazujúci na prítomnosť subakválnej aluviálnej vejárovej deltovej fácie s vysokou akumulačnou dynamikou, smerujúcej od Malých Karpát na severozápad.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-IJ3mxKcUO9o/UaHD9q69XII/AAAAAAAAFME/AwtLYxpKMmE/s1600/m.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://1.bp.blogspot.com/-IJ3mxKcUO9o/UaHD9q69XII/AAAAAAAAFME/AwtLYxpKMmE/s400/m.JPG" width="265" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 13 – Pohľad na previs v jablonických zlepencoch lokality Cerová – Lieskové, závodské súvrstvie, karpat.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-bSN0QxvqGaI/UaHEINHRMgI/AAAAAAAAFMM/2pVyvb45Hfo/s1600/n.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-bSN0QxvqGaI/UaHEINHRMgI/AAAAAAAAFMM/2pVyvb45Hfo/s400/n.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 14 – Rokľa s výstupom jablonických zlepencov závodského súvrstvia v lesoch Malých Karpát pri obci Cerová – Lieskové, karpat.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-cQEIj5XR3LA/UaHEQEqHm6I/AAAAAAAAFMU/vlne-3hmRpw/s1600/o.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://2.bp.blogspot.com/-cQEIj5XR3LA/UaHEQEqHm6I/AAAAAAAAFMU/vlne-3hmRpw/s400/o.JPG" width="266" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 15 – Detailný pohľad na stenu odkrývajúcu jablonické zlepence pri obci Cerová – Lieskové. Závodské súvrstvie, karpat.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://2.bp.blogspot.com/-pk0NhqLk8J0/UaHEW_UNGzI/AAAAAAAAFMc/5I5yWT0Kxe4/s1600/p.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-pk0NhqLk8J0/UaHEW_UNGzI/AAAAAAAAFMc/5I5yWT0Kxe4/s400/p.JPG" width="400" /></a></b></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Obr. 16 – Odkryv jablonických zlepencov v rokli pri obci Cerová – Lieskové. Závodské súvrstvie, karpat.</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Kuchyňa - kuchynský tuf</b><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Po návšteve lokality s jablonickými zlepencami v Malých Karpatoch mali nasledovať ešte zvyšné dve lokality – v Kuchyni a Jablonovom. Vzhľadom k väčšiemu časovému sklzu však bolo rozhodnuté o zmene plánu a poslednú z plánovaných lokalít – pieskový odkryv sandberských vrstiev vrchného bádenu v Jablonovom sme napokon vynechali. Bol to síce pomerne náročný deň a únava už bola citeľná, ale aj napriek tomu nás očakával ešte posledný cieľ tejto exkurzie, ktorým bola lokalita so vzácnym výskytom vulkanických hornín - tufov. Zamierili sme smerom na juhozápad, kde sme cestou popri Malých Karpatoch napokon dorazili do očakávaného posledného cieľa. Táto lokalita, ktorá je významná nie len z geologického, ale aj z paleontologického hľadiska, je ukrytá v lese na okraji Malých Karpát a leží južne od obce Kuchyňa. Tvorí ju nenápadný odkryv v ryolitových tufoch stredného miocénu nachádzajúci sa v malej, vegetáciou zarastenej rokli. Kuchynské tufy možno stratigraficky priradiť do stredného bádenu devínskonovoveského súvrstvia. Tufy sú sivej až sivobielej farby a obsahujú aj fosílne zvyšky suchozemskej flóry v podobe listov a plodov. Lokalita predstavuje jedinečné nálezisko sopečného popola – tufov, po prvý krát evidovaných v strednom bádene devínskonovoveského súvrstvia.</div>
<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Čas neúprosne plynul a jasne dával najavo, že po návšteve poslednej geologickej lokality nadišla chvíľa na rozlúčku a na návrat domov. Po ukončení exkurzie v kuchynských tufoch nasledoval už iba priamy presun späť od Bratislavy bez ďalších zastávok. Terénna akcia sa vydarila, počasie poslúchalo a nepochybne každý z prítomných bol spokojný s priebehom tejto jarnej terénnej vychádzky SGS. Každý z účastníkov tejto zaujímavej exkurzie si určite odniesol pekný a príjemný zážitok zo zmysluplne a zároveň oddychovo stráveného dňa. Avšak pre tých, ktorí spomínané lokality navštívili po prvý krát, bola táto terénna akcia prínosom aj z pohľadu nadobudnutia nových a obohacujúcich poznatkov o geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji v oblasti Záhorskej nížiny, ako i rozšírenia svojho všeobecného rozhľadu v rámci geologických vied vôbec.</div>
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br />
<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-62846161914979456442013-03-31T12:43:00.000+02:002013-04-18T22:27:25.571+02:00Infaunálny lastúrnik Stirpulina bacillaris (DESHAYES) zo stredného miocénu západného Slovenska<div style="text-align: justify;">
Fosílne spoločenstvá miocénnych morských lastúrnikov Centrálnej Paratetýdy boli tvorené početnými a rôznorodými taxónmi. Počas stredného miocénu bolo aj na našom území rozšírených množstvo druhov bivalvií, o čom svedčia bohaté nálezy fosílnych zvyškov ich schránok. Asociácie lastúrnikov plytkého sublitorálu boli okrem ich typických predstaviteľov domovom aj pre nezvyčajných a zriedkavých infaunálnych lastúrnikov rodu <i>Stirpulina</i>. Z územia Západných Karpát sú známe ojedinelé nálezy iba jedného zástupcu tohto taxónu – druhu <i>Stirpulina bacillaris</i> (DESHAYES).</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Uvedený druh sa v systematike bivalvií zaraďuje do čeľade Clavagellidae patriacej do radu Anomalodesmata. Lastúrniky druhu <i>Stirpulina bacillaris</i> (DESHAYES) patrili k infaune, žili zahrabané hlboko v sedimente na morskom dne vo vápenatých podlhovastých rúrkovitých schránkach. Prevažnú časť týchto schránok predstavovala iba samotná sifonálna trubica, v porovnaní s ktorou tvorila schránka lastúrnika približne iba 1/9 z celkovej dĺžky. Vrchnú časť tejto trubice zdobia výrazné obruče – sifonálne goliere, ktoré sa však vo fosílnom stave zachovávajú iba ojedinele. Lastúry masívneho nepravidelného tvaru sú relatívne malých rozmerov, pričom s vápenatou sifonálnou trubicou sú zrastené a tvoria tak jeden celok – podlhovastú trubicovitú kryptu. Na okraji prednej (anteriálnej) strany lastúr je vyvinutý anteriálny strapcovitý lem tvorený drobnými vápenatými rúrkami, ktorý sa nazýva “kropiaca konva“. Tento nepravidelne sformovaný strapcovitý diskovitý útvar s rúrkami vyrastajúcimi do strán je taktiež spojený a zrastený so schránkou živočícha. Vápenatá rúrka sifónu, ako i systém rúrok kropiacej konvy boli vytvorené sekréciou plášťa mäkkýša. Ako fosílie sa väčšinou zachovávajú fragmenty kamenných jadier dlhých sifonálnych rúrok so zvyškami tenkej vápnitej výstelky, ako i fosílie kompletných jedincov so zachovanými lastúrami spoločne so sifonálnou trubicou. Zvyšky rúrkovitých útvarov anteriálneho lemu sa zvyčajne zachovávajú v podobe izolovaných fragmentov drobných vápenatých rúrok. Nálezy kompletne uchovaných schránok (krýpt) so zachovaným systémom rúrok kropiacej konvy spoločne so schránkou tvorenou lastúrami a trubicou sifónu sú veľmi ojedinelé.</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-gMajZnuc-ZU/UVgMnnVOvrI/AAAAAAAAFDE/gU584hE3MRQ/s1600/Stirpulina_bacillaris_0.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="505" src="http://4.bp.blogspot.com/-gMajZnuc-ZU/UVgMnnVOvrI/AAAAAAAAFDE/gU584hE3MRQ/s640/Stirpulina_bacillaris_0.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<span style="font-size: small;"><i>Stirpulina bacillaris</i> (DESHAYES) - rekonštrukcia jedinca vo svojej životnej polohe zahrabaného v sedimente. Ilustrácia: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Fosílne zvyšky týchto zvláštnych endobentických lastúrnikov boli na našom území objavené vo fáciách jemnozrnných, až hrubozrnných pieskovcov a pieskov stredného miocénu vrchu Devínska Kobyla (514 m n. m.) a jeho blízkeho okolia. Objavy ich fosílií sú z oblasti Devínskej Kobyly známe už z druhej polovice 19. storočia. V roku 1870 publikoval rakúsky paleontológ Moritz Hörnes vo svojej monografii o neogénnych lastúrnikoch z Viedenskej panvy nálezy tohto druhu z Devínskej Novej Vsi. Pod menom <i>Clavagella bacillaris</i> DESH. uvádza ojedinelé fosílie týchto bivalvií iba z troch lokalít a exemplár z Devínskej Novej Vsi (Neudorf an der March) vyobrazuje na tabuli 1 (obr. 1 a-b). Z piesčitých vrstiev vrchného bádenu sú ich nálezy známe okrem lokalít v Devínskej Novej Vsi (Sandberg, Bačnegovice) aj z vrstiev arkózovitých pieskov a pieskovcov náleziska Šibeničník pri Devíne. Z fácie jemnozrnných svetlých pieskov spodnosarmatského veku pochádzajú nálezy ich zvyškov z lokality Dúbravská Hlavica (Dúbravka). V sedimentoch bádenu Viedenskej panvy boli zriedkavé fosílie tohto taxónu objavené na lokalite Vinohrádky pri Borskom Mikuláši, ako i na nálezisku Konopiská pri Rohožníku.</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-y6H-refTxQw/UVgNPE963_I/AAAAAAAAFDQ/jtldtvvkZb8/s1600/Stirpulina_bacillaris_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://3.bp.blogspot.com/-y6H-refTxQw/UVgNPE963_I/AAAAAAAAFDQ/jtldtvvkZb8/s400/Stirpulina_bacillaris_1.jpg" width="341" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Ukážka fosílie schránky so zachovanou sifonálnou trubicou spoločne s lastúrami, Devínska Nová Ves – Bačnegovice, báden</span><br />
<span style="font-size: small;">a – celkový pohľad na stranu schránky pravej lastúry, b – detail pravej lastúry</span><br />
<span style="font-size: small;">c – celkový pohľad na stranu schránky ľavej lastúry, d – detailný pohľad na ľavú lastúru</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-uAbBKjz7FNM/UVgNtDSFulI/AAAAAAAAFDU/-43xWrO3E7U/s1600/Stirpulina_bacillaris_2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://4.bp.blogspot.com/-uAbBKjz7FNM/UVgNtDSFulI/AAAAAAAAFDU/-43xWrO3E7U/s400/Stirpulina_bacillaris_2.jpg" width="380" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Zvyšky vápenatých sifonálnych trubíc so zachovanými lastúrami</span><br />
<span style="font-size: small;">a, b – Devínska Nová Ves – Bačnegovice, báden, c – Rohožník – Konopiská, báden</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-faXfIFkcT7Y/UVgN-GT4RlI/AAAAAAAAFDc/glefeabZce0/s1600/Stirpulina_bacillaris_3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="327" src="http://1.bp.blogspot.com/-faXfIFkcT7Y/UVgN-GT4RlI/AAAAAAAAFDc/glefeabZce0/s400/Stirpulina_bacillaris_3.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<span style="font-size: small;">Nálezy fragmentov drobných vápenatých trubičiek anteriálneho lemu - kropiacej konvy</span><br />
<span style="font-size: small;">Rohožník – Konopiská, báden</span><br />
<span style="font-size: small;">Foto: © Radoslav Biskupič</span><br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Druh <i>Stirpulina bacillaris</i> (DESHAYES) patrí k filtrátorom, je zástupcom infauny. Lastúrniky obývali svoje vápenaté rúrkovité schránky (krypty) hlboko zahrabané v piesčitom až piesčito-ílovitom substráte, pričom ich prítomnosť prezrádzala iba vrchná časť sifonálnej trubice vystupujúca na povrch na morskom dne. Podľa ich výskytov na jednotlivých lokalitách možno predpokladať, že uprednostňovali plytkovodné prostredia infralitorálu s jemným dnom a dobre prúdiacou vodou, nebránili sa ani prostrediam s vyššou hydrodynamikou. Recentní zástupcovia čeľade Clavagellidae patria k teplomilným bivalviám, obývajú najmä plytké pobrežné vody sublitorálu v moriach tropických a subtropických oblastí. Rod <i>Stirpulina</i> zastupuje recentne len jeden druh – <i>Stirpulina ramosa</i> DUNKER žijúci pri pobreží Japonska. Taxón <i>Stirpulina bacillaris</i> (DESHAYES) patrí medzi fosílnych zástupcov, ktorých posledné výskyty sú známe z pliocénu/pleistocénu Mediteránu. </div>
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-29486064086100706832012-12-26T13:48:00.000+01:002012-12-26T13:48:45.821+01:00Dravé ulitníky druhu Ocenebra vindobonensis (HÖRNES) z bádenu lokality Dubová – Malý trávnik (Dunajská panva)<div style="text-align: justify;">
Neogénne moria Centrálnej Paratetýdy boli obývané nespočetným množstvom rôznych dravých živočíchov. Na vrchole potravinového reťazca dominovali stavovce – ryby, raje, žraloky, delfíny a tulene. Avšak aj bezstavovce boli zastúpené rozmanitými, na prvý pohľad možno nenápadnými predátormi. Patrili sem hlavne hviezdovky, sépie, nautiloidy, ústonôžky, niektoré desaťnožce, ako aj mnohé druhy dravých ulitníkov.<br />
<br />
V spoločenstvách gastropódov boli dravce reprezentované viacerými čeľaďami, pričom jednou z nich bola aj čeľaď Muricidae. Na lokalite Malý trávnik v Dubovej (Dunajská panva) boli v piesčito-ílovitých sedimentoch vrchnobádenského veku (stredný miocén) objavené fosílie schránok zástupcov tejto čeľade patriace niekoľkým druhom. Najčastejšie nálezy patrili schránkam druhu <i>Ocenebra vindobonensis</i> (HÖRNES). Schránky týchto gastropódov sú zavalité a masívne, s relatívne veľkým posledným závitom. Ulity adultných jedincov dosahujú výšku od 25 do 30 mm. Povrch schránok je zdobený nápadnými hrubými priečnymi rebrami a valmi, ktoré pretínajú početné špirálové rebierka. Ústie je podlhovastého hruškovitého tvaru s vyvinutými výraznými zubami na vonkajšom lábiu. V oblasti dnešnej Dubovej bolo počas vrchného bádenu (13,65 – 12,70 mil. r.) pre tieto ulitníky domovom plytkovodné morské prostredie v blízkosti pevniny (Malé Karpaty) v zóne infralitorálu s jemným ílovitým, až piesčito-ílovitým dnom. Paleoprostredie sa vyznačovalo normálnou salinitou morskej vody bohatej na planktón. Ulitníky druhu <i>Ocenebra vindobonensis</i> (HÖRNES) boli dravce, ktoré lovili iné mäkkýše. Spôsob získavania potravy týchto predátorov bol podobný, ako u zástupcov čeľade Naticidae. Tieto neľútostné gastropódy vyhľadávali na morskom dne rôzne mäkkýše, ktorých sa najskôr zmocnili a následne jazýčkom - radulou za pomoci pôsobenia kyslého sekrétu vyvŕtali do ich schránky okrúhly otvor. Cez tento otvor potom vsunuli dovnútra schránky ukoristeného mäkkýša svoj špeciálne vyvinutý jazýček, pomocou ktorého mohli ulovenú korisť skonzumovať.<br />
<br />
Je pravdepodobné, že tento druh sa špecializoval predovšetkým na lov lastúrnikov – hlavne ustríc. Túto teóriu podporujú aj recentní predstavitelia rodu <i>Ocenebra</i>. Typickým príkladom je recentný taxón <i>Ocenebra erinaceus</i> (LINNAEUS), ktorý obýva pobrežné vody Európy a severnej Afriky. Tieto ulitníky sa živia najmä ustricami a inými sesílnymi lastúrnikmi. Sú postrachom najmä pre ustricové farmy, kde niekedy páchajú značné škody. Vyskytujú sa v Boreálnej a Mediteránnej provincii, najčastejšie v pobrežných oblastiach prílivovej zóny a sublitorálu, s maximálnym rozšírením až do hĺbky 150 m. V plytčinách počas odlivu často vyhľadávajú úkryt pod plochými kameňmi. Je to bežný a častý druh ulitníka, ktorý obľubuje najmä kamenisté dno a skalnaté pobrežia. Zvyšky fosílneho taxónu <i>Ocenebra vindobonensis</i> (HÖRNES) boli na našom území v sedimentoch vrchného bádenu okrem lokality v Dubovej nájdené aj na nálezisku v Smoleniciach, Horných Orešanoch (Dunajská panva) a pri Borskom Mikuláši (Viedenská panva).<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-lNQ7tzYKTbA/UNrvxcpXaRI/AAAAAAAAEzc/yLLJ9bne-Mg/s1600/1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="243" src="http://1.bp.blogspot.com/-lNQ7tzYKTbA/UNrvxcpXaRI/AAAAAAAAEzc/yLLJ9bne-Mg/s320/1.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-uze2XT9eUuY/UNrv11mTD_I/AAAAAAAAEzk/RUUMhaKK_8o/s1600/2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="244" src="http://2.bp.blogspot.com/-uze2XT9eUuY/UNrv11mTD_I/AAAAAAAAEzk/RUUMhaKK_8o/s320/2.jpg" width="320" /></a></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-vXsZLNUibpQ/UNrv51l2IfI/AAAAAAAAEzs/W7ENOcNr3Ik/s1600/3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://2.bp.blogspot.com/-vXsZLNUibpQ/UNrv51l2IfI/AAAAAAAAEzs/W7ENOcNr3Ik/s320/3.jpg" width="192" /></a></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-UrXI10eMlJI/UNrv9lP7VKI/AAAAAAAAEz0/w3fkpvxg1dY/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-UrXI10eMlJI/UNrv9lP7VKI/AAAAAAAAEz0/w3fkpvxg1dY/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-UrXI10eMlJI/UNrv9lP7VKI/AAAAAAAAEz0/w3fkpvxg1dY/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://2.bp.blogspot.com/-UrXI10eMlJI/UNrv9lP7VKI/AAAAAAAAEz0/w3fkpvxg1dY/s320/4.jpg" width="193" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-UrXI10eMlJI/UNrv9lP7VKI/AAAAAAAAEz0/w3fkpvxg1dY/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-UrXI10eMlJI/UNrv9lP7VKI/AAAAAAAAEz0/w3fkpvxg1dY/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<b>Text a foto:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br />
<br /></div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-46266748258898388482012-11-14T15:20:00.000+01:002012-11-14T15:24:27.150+01:00Akcia v Inchebe úspešne ukončená!<div style="text-align: justify;">
Tento víkend (10. - 11. 11. 2012) sa na podujatí <b>Minerály Bratislava</b> na výstavisku Incheba v Bratislave zúčastnil aj Slovenský paleontologický klub. "Minerály Bratislava" bola vôbec prvou akciou tohto druhu, ktorá sa v bratislavskej Inchebe uskutočnila. Jednalo sa o predajnú výstavu minerálov, šperkov a fosílií. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Toto podujatie však svojim spôsobom nadobudlo aj tretí rozmer - bolo totiž obohatené o <b>pestrý sprievodný program</b> v podobe dvojdňového maratónu rôznych populárno-vedeckých prezentácií a prednášok tematicky predovšetkým z oblasti geologických vied. Návštevníci sa tak mohli dozvedieť množstvo zaujímavých informácií nielen z oblasti paleontológie, geológie, mineralógie, ale i astronómie. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Uvedený program zabezpečoval <b>Slovenský paleontologický klub</b> za podpory spoločností Incheba Expo Bratislava spoločne s In Vivo magazínom, portálom Infoglobe.sk, ako i e-shopu Milishop.eu. Touto cestou ďakujem vyššie menovaným za podporu a spoluprácu pri organizovaní nášho sprievodného programu. Taktiež oceňujem a zároveň ďakujem všetkým zúčastneným prednášajúcim za ich príspevky a účasť na tejto akcii. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-K5jXqMeA2ek/UKOnqa1jd7I/AAAAAAAAEqw/ngwQHdR2T50/s1600/P1010011.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="244" src="http://3.bp.blogspot.com/-K5jXqMeA2ek/UKOnqa1jd7I/AAAAAAAAEqw/ngwQHdR2T50/s320/P1010011.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-1DXUD2XnJLA/UKOnrWwpQfI/AAAAAAAAEq0/ac1mPJbB9-Y/s1600/P1010015.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://3.bp.blogspot.com/-1DXUD2XnJLA/UKOnrWwpQfI/AAAAAAAAEq0/ac1mPJbB9-Y/s320/P1010015.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-0YUsoHDyU98/UKOnsPi_SXI/AAAAAAAAEq8/x7qxthN2Aws/s1600/P1010019.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://3.bp.blogspot.com/-0YUsoHDyU98/UKOnsPi_SXI/AAAAAAAAEq8/x7qxthN2Aws/s320/P1010019.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-7-XBFAiTyr0/UKOntJXpLaI/AAAAAAAAErE/D5_myxLmYjw/s1600/P1010029.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="253" src="http://1.bp.blogspot.com/-7-XBFAiTyr0/UKOntJXpLaI/AAAAAAAAErE/D5_myxLmYjw/s320/P1010029.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-UUL13XB4ZwA/UKOnt2Hv15I/AAAAAAAAErQ/ZG2i0TkmqS0/s1600/P1010030.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://1.bp.blogspot.com/-UUL13XB4ZwA/UKOnt2Hv15I/AAAAAAAAErQ/ZG2i0TkmqS0/s320/P1010030.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-VpHmaU0EVLw/UKOnwrhDwmI/AAAAAAAAErY/-sMYNUld1Yc/s1600/P1010033.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://1.bp.blogspot.com/-VpHmaU0EVLw/UKOnwrhDwmI/AAAAAAAAErY/-sMYNUld1Yc/s320/P1010033.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-9ZEIqPMcbSg/UKOnzJygaEI/AAAAAAAAErg/_vLB6AYbokY/s1600/P1010036.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://1.bp.blogspot.com/-9ZEIqPMcbSg/UKOnzJygaEI/AAAAAAAAErg/_vLB6AYbokY/s320/P1010036.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-3W3V9ACGB7I/UKOn1jSIkEI/AAAAAAAAEro/F6DBxu9chK8/s1600/P1010038.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://3.bp.blogspot.com/-3W3V9ACGB7I/UKOn1jSIkEI/AAAAAAAAEro/F6DBxu9chK8/s320/P1010038.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-Cxx0Ak5eSIU/UKOn4a911RI/AAAAAAAAErw/hCi8AYXPWe4/s1600/P1010046.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://2.bp.blogspot.com/-Cxx0Ak5eSIU/UKOn4a911RI/AAAAAAAAErw/hCi8AYXPWe4/s320/P1010046.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-NM2kfU3VhfM/UKOn7NFwayI/AAAAAAAAEr4/hCH_KRVwE8c/s1600/P1010048+(2).JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://4.bp.blogspot.com/-NM2kfU3VhfM/UKOn7NFwayI/AAAAAAAAEr4/hCH_KRVwE8c/s320/P1010048+(2).JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-Qdg_m25JUUs/UKOn86JO4zI/AAAAAAAAEsE/a5VcjK7CCZs/s1600/P1010048.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://1.bp.blogspot.com/-Qdg_m25JUUs/UKOn86JO4zI/AAAAAAAAEsE/a5VcjK7CCZs/s320/P1010048.JPG" width="201" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-kjSUtWUEpxA/UKOn_IiX-lI/AAAAAAAAEsM/wKK4vXZAOTU/s1600/P1010049.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://4.bp.blogspot.com/-kjSUtWUEpxA/UKOn_IiX-lI/AAAAAAAAEsM/wKK4vXZAOTU/s320/P1010049.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-IHSKPAu3CPk/UKOoBFQkx3I/AAAAAAAAEsU/NsZ8YrxTQOc/s1600/P1010050.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://3.bp.blogspot.com/-IHSKPAu3CPk/UKOoBFQkx3I/AAAAAAAAEsU/NsZ8YrxTQOc/s320/P1010050.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-_EqhTWgudls/UKOnpmnkkaI/AAAAAAAAEqo/_sBD_f7VKoI/s1600/P1010001.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="254" src="http://4.bp.blogspot.com/-_EqhTWgudls/UKOnpmnkkaI/AAAAAAAAEqo/_sBD_f7VKoI/s320/P1010001.JPG" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
Autor: Radoslav Biskupič
(predseda SPK)<br />
Foto: Oskár Mažgút Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-62957651027308761402012-10-28T17:21:00.000+01:002012-10-28T17:21:44.437+01:00Mineralogické dni Mníchov 2012 – krátky report<div style="text-align: justify;">
<br />
V dňoch 26. - 28. októbra 2012 sa na výstavisku v Mníchove konali už tradičné mineralogické dni – najväčšia a najprestížnejšia predajná výstava minerálov, fosílií a šperkov v Európe. Mineralogické dni v Mníchove sú zároveň označované ako druhá najväčšia akcia tohto druhu na svete. Na podujatí sa zúčastnilo okolo 1250 vystavovateľov zo 64 krajín zo všetkých kútov sveta. V piatok 26. októbra boli priestory výstaviska prístupné len pre registrovaných návštevníkov a odbornú verejnosť, počas soboty a nedele (27. – 28. október) bolo výstavisko sprístupnené širokej verejnosti.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-P6MZjYSQ6YU/UI1QbhRKJnI/AAAAAAAAEnk/CL6Hkdsz-5k/s1600/1.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-P6MZjYSQ6YU/UI1QbhRKJnI/AAAAAAAAEnk/CL6Hkdsz-5k/s400/1.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
Pohľad na halu B5 výstaviska v Mníchove</div>
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Akcia sa konala v štyroch obrovských výstavných halách výstaviska Mníchov. Tematicky bola rozdelená na 4 časti – Svet minerálov, Svet klenotov, Svet fosílií a Svet kameňov. Atrakciami tohto podujatia bol aj Dinopark s modelmi niektorých dinosaurov v životnej veľkosti umiestnenými na nádvorí medzi jednotlivými halami, ako aj hľadanie a preparovanie fosílií z blokov vápencov dovezených zo Solnhofenu priamo vo výstavnej hale. Okrem početných stánkov predajcov a obchodníkov s prírodninami sa v dvoch halách konali aj výstavy minerálov a fosílií s názvom “African Secrets“. Tieto dve výnimočné expozície boli nepochybne veľkým lákadlom pre každého mineralóga, paleontológa, alebo zberateľa. V hale A6, ktorá bola tematicky venovaná predovšetkým minerálom, boli exkluzívne vystavené najvzácnejšie a najkrajšie minerály, pochádzajúce z rôznych nálezísk Afriky. Vo vedľajšej hale A5, v ktorej sa okrem vystavovateľov minerálov nachádzali aj predajcovia fosílií, bola umiestnená expozícia vzácnych exemplárov fosílií bezstavovcov a stavovcov nájdených na africkom kontinente.</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-afF59j1hDMg/UI1Q-ZL2aiI/AAAAAAAAEns/o8u4Eb5Eqrw/s1600/2.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-afF59j1hDMg/UI1Q-ZL2aiI/AAAAAAAAEns/o8u4Eb5Eqrw/s400/2.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
Interiér výstavnej haly A5</div>
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Paleontologická expozícia “African Secrets“ bola venovaná vzácnym nálezom fosílnej fauny z rôznych lokalít Afriky. Bezstavovce boli zastúpené hlavne typickými obyvateľmi paleozoických morí – trilobitmi. Pekne vypreparované vzorky týchto morských živočíchov pochádzali predovšetkým z lokalít devónskeho veku z Maroka. Okrem trilobitov pútali pozornosť aj majstrovsky vypreparované fosílie silúrskych ľalioviek a mezozoických amonitov. Nepochybne najpútavejšími exponátmi však boli kostrové zvyšky stavovcov - plazov, dinosaurov a cicavcov. Pôsobivý dojem zanechali hlavne pekne zachované lebky rôznych terapsidných plazov rodov <i>Lystrosaurus, Dicynodon, Lycaenops </i>a<i> Cynognathus</i> pochádzajúcich z permu a triasu lokalít južnej Afriky. Za zmienku stáli aj fosílie lebiek krokodílov, z ktorých najviac zaujala veľká podlhovastá lebka krokodíla druhu <i>Sarcosuchus imperator</i> DE BROIN & TAQUET z kriedových vrstiev (alb) severnej Afriky. </div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-hpPzvJKxxbc/UI1Rcq3reNI/AAAAAAAAEn0/hNChDbT8F0Q/s1600/3.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="280" src="http://1.bp.blogspot.com/-hpPzvJKxxbc/UI1Rcq3reNI/AAAAAAAAEn0/hNChDbT8F0Q/s400/3.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Trilobit <i>Phacops rana africanus</i> BURTON & ELDREDGE, stredný devón, Tafilalt (Maroko)<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-0qLkAE0Z_k8/UI1RvjDLfPI/AAAAAAAAEn8/RN5_qWweQhA/s1600/4.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-0qLkAE0Z_k8/UI1RvjDLfPI/AAAAAAAAEn8/RN5_qWweQhA/s400/4.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Fosília hlavonožca druhu <i>Beloceras tenuistriatum</i> (D´ARCHIAC & DE VERNEUIL), vrchný devón, región Erfoud, Tafilalt (Maroko)<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-IBjHLPVZdAg/UI1SUR-MtJI/AAAAAAAAEoI/watc-5TZuNU/s1600/5.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-IBjHLPVZdAg/UI1SUR-MtJI/AAAAAAAAEoI/watc-5TZuNU/s400/5.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Zvyšky ľalioviek <i>Scyphocrinites elegans</i> ZENKER, vrchný silúr, Erfoud (Maroko)<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-3Sp10vpaaZc/UI1TLlGqVBI/AAAAAAAAEoQ/Y_gzKxIgn2s/s1600/6.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-3Sp10vpaaZc/UI1TLlGqVBI/AAAAAAAAEoQ/Y_gzKxIgn2s/s400/6.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Lebka a sánka terapsidného plaza <i>Lystrosaurus curvatus</i> (OWEN), vrchný perm - spodný trias, Južná Afrika<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-6dCyGzDd4ps/UI1Tnrb10LI/AAAAAAAAEoc/gEeUaop8L9Q/s1600/7.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-6dCyGzDd4ps/UI1Tnrb10LI/AAAAAAAAEoc/gEeUaop8L9Q/s400/7.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Pekne zachovaná lebka so sánkou cicavcovitého plaza druhu <i>Cynognathus crateronotus</i> SEELEY. Spodný trias, južná Afrika.<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Najväčšou atrakciou však bola nepochybne kostra dravého kriedového dinosaura rodu <i>Spinosaurus</i>, inštalovaná nad hlavným stánkom s výstavou afrických fosílií. Vo vitrínach boli vystavené aj izolované stavce dinosaura tohto rodu, ktoré pochádzali z kriedovej lokality Kem – Kem z Maroka. Z dinosaurov mali zastúpenie aj nálezy zuba ďalšieho predátora – druhu <i>Carcharodontosaurus saharicus</i> (DEPÉRET & SAVORNIN) zo spodnej kriedy (alb) lokality Taouz ležiacej v pohraničnej oblasti Maroka s Alžírskom. Pozornosť pútala aj stehenná kosť gigantického dinosaura druhu <i>Brachiosaurus altithorax</i> RIGGS z Alžírska. Fosílie cicavcov, ktoré tu boli vystavené tiež, pochádzali z afrických lokalít z vrstiev paleogénu, neogénu, ako i pleistocénu. Zaujímavým exponátom bola pekne zachovaná kostra druhu <i>Sagatherium antiquum</i> ANDREWS & BEADNELL zo skorého oligocénu lokality Jebel al Hasawnah z Lýbie.<br />
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-7w2CWfqR5v0/UI1T9Uxtn3I/AAAAAAAAEok/2ugjc6KGl9Q/s1600/8.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://3.bp.blogspot.com/-7w2CWfqR5v0/UI1T9Uxtn3I/AAAAAAAAEok/2ugjc6KGl9Q/s400/8.JPG" width="266" /></a></div>
<br />
Zub dinosaura druhu <i>Carcharodontosaurus saharicus</i> (DEPÉRET & SAVORNIN). Spodná krieda (alb), lokalita Taouz v pohraničnej oblasti Maroko/Alžírsko<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-EG_dNoDZ6qs/UI1UQXR1j2I/AAAAAAAAEos/BF7-rYNQuPY/s1600/9.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://1.bp.blogspot.com/-EG_dNoDZ6qs/UI1UQXR1j2I/AAAAAAAAEos/BF7-rYNQuPY/s400/9.JPG" width="255" /></a></div>
<br />
Stavec dravého dinosaura rodu <i>Spinosaurus</i>. Krieda (alb/cenoman), lokalita Kem - Kem, Maroko<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-b-0usfBZLdE/UI1UoQAZdTI/AAAAAAAAEo0/sBQ5bBDQaAc/s1600/10.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://2.bp.blogspot.com/-b-0usfBZLdE/UI1UoQAZdTI/AAAAAAAAEo0/sBQ5bBDQaAc/s400/10.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Lebka primáta druhu <i>Libypithecus markgrafi</i> STROMER, miocén, Natrontal (Lýbia)<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Okrem výstavy “African Secrets“ bolo medzi vystavovateľmi možné vzhliadnuť aj stánky so vzácnymi exponátmi zo svetoznámych nemeckých paleontologických nálezísk. Pútavé boli expozície fosílií z legendárnej nemeckej lokality Solnhofen, ako i z náleziska Brunn (Oberpfalz). Vrchnojurská fauna z týchto lokalít bola prezentovaná krásne zachovanými fosíliami rôznych kôrovcov, hmyzu, amonitov, ježoviek a hlavne dokonale uchovanými a vypreparovanými zvyškami rýb. Úžasná bola aj ukážka fosílií spodnojurských amonitov, ľalioviek a morských plazov z ďalšej svetoznámej nemeckej lokality - Holzmaden. </div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-IGW1o6cLX7E/UI1VPGKCm_I/AAAAAAAAEo8/G1okp3stfMA/s1600/11.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://1.bp.blogspot.com/-IGW1o6cLX7E/UI1VPGKCm_I/AAAAAAAAEo8/G1okp3stfMA/s400/11.JPG" width="282" /></a></div>
<br />
Fosília vrchnojurského desaťnožca druhu <i>Eryon arctiformis</i> SCHLOTHEIM z lokality Solnhofen (Nemecko)<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-1uJjzVFyRLY/UI1Vn-hr3ZI/AAAAAAAAEpE/1lB_87mZELE/s1600/12.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="258" src="http://1.bp.blogspot.com/-1uJjzVFyRLY/UI1Vn-hr3ZI/AAAAAAAAEpE/1lB_87mZELE/s400/12.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Fosílne zvyšky ryby rodu <i>Thrissops</i>, vrchný kimeridž (jura), Brunn/Oberpfalz (Nemecko)<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-FQQ_EJfTO2U/UI1WGyvOhCI/AAAAAAAAEpM/0HH7EIKxcj8/s1600/13.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://3.bp.blogspot.com/-FQQ_EJfTO2U/UI1WGyvOhCI/AAAAAAAAEpM/0HH7EIKxcj8/s400/13.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
Kompletná kostra morského plaza z radu Ichthyosauria zo spodnej jury lokality Holzmaden (Nemecko)<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-HAYohxQLnRc/UI1Wtq79VOI/AAAAAAAAEpU/qTRCpBFqQSg/s1600/14.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="317" src="http://2.bp.blogspot.com/-HAYohxQLnRc/UI1Wtq79VOI/AAAAAAAAEpU/qTRCpBFqQSg/s400/14.JPG" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Fosílne schránky veľkých ulitníkov druhu <i>Campanile giganteum</i> (LAMARCK), eocén, Parížska panva (Francúzsko). Schránky tohto druhu gastropóda dorastali až do veľkosti 60 cm.<br />
<br />
<br />
Na tejto akcii bolo okrem samotných vystavovateľov prítomných množstvo obchodníkov a predajcov s pestrou paletou fosílií bezstavovcov a stavovcov z rôznych končín sveta. Dominovali hlavne skameneliny z Maroka - zuby žralokov, morských plazov, ľalioviek, amonitov, trilobitov. Kvalita a zachovanie predávaných fosílií boli rôzne, no väčšinou sa jednalo o skutočne pekne zachované a vypreparované exempláre. Svoje zastúpenie na tomto najvýznamnejšom európskom mineralogickom stretnutí mali aj predajcovia fosílií z Nemecka, Španielska, Francúzska, USA, Talianska, Maďarska, Peru, Ruska, Libanonu a ďalších krajín. Každý návštevník si tu mohol prísť na svoje a okrem prezretia expozícií s fosíliami zo svetoznámych paleontologických lokalít mal možnosť kúpiť si takmer čokoľvek - od fosílií paleozoických, mezozoických a kenozoických bezstavovcov, cez zuby žralokov a celé kostry krásne uchovaných rýb, až po kosti a zuby dinosaurov a rôznych kenozoických cicavcov.<br />
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br /></div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-84775380048445750222012-10-13T11:01:00.000+02:002012-10-13T11:01:39.311+02:00Ježovky druhu Parascutella gibbercula (DE SERRES) z miocénu Devínskej Kobyly<div style="text-align: justify;">
Ježovky (Echinoidea) patria do triedy morských organizmov, ktorá sa na Zemi objavila už začiatkom ordoviku. Fosílne zvyšky ježoviek sú z územia slovenskej časti Západných Karpát známe z mezozoických, no najmä z kenozoických morských usadenín. Ako dokazujú nájdené fosílie - hlavne neogénne moria boli obývané početnými druhmi ježoviek patriacim rôznym čeľadiam. Jedným z taxónov, ktorý sa na našom území vyskytoval počas stredného miocénu, je aj druh <i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES). Z hľadiska taxonómie sa tento druh zaraďuje do čeľade Scutellidae, ktorá je súčasťou veľkého a diverzifikovaného radu Clypeasteroida. Časté nálezy pomerne dobre zachovaných pancierov tohto druhu ježovky pochádzajú najmä z vrstiev vrchného bádenu sandberských vrstiev studienčanského súvrstvia z lokalít Devínskej Kobyly a jej blízkeho okolia. Fosílne zvyšky ich veľkých diskovitých schránok pochádzajú z jemných, ako aj hrubozrnnejších piesčitých sedimentov, ktoré sa počas stredného miocénu usadzovali v pobrežných vodách Devínskej Kobyly v zónach plytkého sublitorálu, alebo v plytčinách ďalej od pobrežia. Panciere druhu <i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES) boli objavené vo vrstvách arkózovitých pieskov na lokalite Šibeničník v Devíne, ako i na lokalitách v Devínskej Novej Vsi. Početné nálezy pekne zachovaných fosílií týchto ježoviek pochádzajú z piesčitých sedimentov známej chránenej paleontologickej lokality Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Uvedený taxón disponuje značnou vnútrodruhovou variabilitou, čo sa odzrkadľuje na morfológii schránok. V roku 1962 opísal rakúsky paleontológ H. Schaffer z lokality Sandberg nový poddruh ježovky – <i>Scutella vindobonensis secunda</i> SCHAFFER a danú lokalitu označil ako typovú pre novoopísaný taxón. Po neskoršej revízii týchto fosílií bol však tento poddruh označený ako neplatný a zaradený k druhu <i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES). Z Devínskej Kobyly sú zvyšky uvedeného druhu ježovky známe aj zo sedimentov sarmatského veku pri Dúbravke. Piesčité usadeniny vystupujúce na povrch na nálezisku Dúbravská Hlavica boli podľa vyhodnotenia spoločenstiev dierkavcov zaradené do spodného sarmatu. Jedná sa pravdepodobne o prvé známe výskyty druhu <i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES) v sedimentoch prislúchajúcich sarmatskému veku. Tento druh ježoviek obýval počas stredného miocénu plytké pobrežné vody Devínskej Kobyly, vyskytoval sa v dynamických prostrediach od prílivovej zóny až po infralitorál s piesčitým dnom a pomerne silným a výrazným prúdením vody. Tieto stenohalínne semiinfaunálne morské živočíchy boli detritovorné – živili sa organickým detritom, ktorý získavali požieraním substrátu. Rod <i>Parascutella</i> je vyhynutý fosílny taxón, v recentných moriach žijú už iba príbuzné rody z čeľade Scutellidae.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-MlhLpsCkU3U/UHkqLdeO9xI/AAAAAAAAEl4/cxQc0uSs5tg/s1600/a.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="370" src="http://1.bp.blogspot.com/-MlhLpsCkU3U/UHkqLdeO9xI/AAAAAAAAEl4/cxQc0uSs5tg/s400/a.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES) - schránka ježovky (aborálna strana), Devínska Nová Ves - Sandberg, vrchný báden<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-udKpOpbc-7I/UHkqNc7NAQI/AAAAAAAAEmA/EKLBJkpofzA/s1600/b.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://1.bp.blogspot.com/-udKpOpbc-7I/UHkqNc7NAQI/AAAAAAAAEmA/EKLBJkpofzA/s400/b.jpg" width="383" /></a></div>
<br />
<i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES), pohľad na aborálnu stranu schránky, Devín - Šibeničník, vrchný báden<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-903gNKN8Xyg/UHkqPr2KxII/AAAAAAAAEmI/qCySClSgQIQ/s1600/c.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://2.bp.blogspot.com/-903gNKN8Xyg/UHkqPr2KxII/AAAAAAAAEmI/qCySClSgQIQ/s400/c.jpg" width="383" /></a></div>
<br />
Fosília ježovky <i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES), orálna strana panciera, Devín - Šibeničník, vrchný báden<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-Cysb8mZOHao/UHkqRffE8yI/AAAAAAAAEmQ/PBgL9Yv8GBg/s1600/d.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="396" src="http://4.bp.blogspot.com/-Cysb8mZOHao/UHkqRffE8yI/AAAAAAAAEmQ/PBgL9Yv8GBg/s400/d.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Pohľad na orálnu stranu panciera druhu <i>Parascutella gibbercula</i> (DE SERRES), lokalita Devín - Šibeničník, vrchný báden<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br />
<br /></div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-59515805755197133152012-09-21T13:59:00.000+02:002012-10-02T15:20:48.538+02:00Na zasmiatie (8)<div style="text-align: center;">
<b>Teória o vymretí?</b><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-Sd6wbBDJs_Y/UGrqIww-zKI/AAAAAAAAElM/nOr9DP68Sv8/s1600/311586_10151318567248986_690230858_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://4.bp.blogspot.com/-Sd6wbBDJs_Y/UGrqIww-zKI/AAAAAAAAElM/nOr9DP68Sv8/s320/311586_10151318567248986_690230858_n.jpg" width="246" /></a></div>
<br />
<b>Čo sa človek nedozvie :-D</b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-vh70NjKu8zg/UFxzjNHsUZI/AAAAAAAAEkM/gcUCWRbkZ_0/s1600/Scan_Pic0001.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="126" src="http://4.bp.blogspot.com/-vh70NjKu8zg/UFxzjNHsUZI/AAAAAAAAEkM/gcUCWRbkZ_0/s320/Scan_Pic0001.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Fúha :-) </b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-cIfMkTtoHu0/UFxyXlUyy4I/AAAAAAAAEj8/ZtuiueIS12M/s1600/408320_472749782746038_466235747_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://4.bp.blogspot.com/-cIfMkTtoHu0/UFxyXlUyy4I/AAAAAAAAEj8/ZtuiueIS12M/s320/408320_472749782746038_466235747_n.jpg" width="190" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Vznik čiarového kódu</b> </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-x14A0pw0IfI/UFxyZN5o0PI/AAAAAAAAEkE/lhDTm502_dI/s1600/426278_10151097716718579_1739910163_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="249" src="http://1.bp.blogspot.com/-x14A0pw0IfI/UFxyZN5o0PI/AAAAAAAAEkE/lhDTm502_dI/s320/426278_10151097716718579_1739910163_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Pohľad bežného človeka a pohľad geológa :-)</b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-FeAdDqSHJsw/T_1P_bdXhZI/AAAAAAAAEeE/aryK2Kzn7ZE/s1600/255546_10151015424536294_847808949_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://3.bp.blogspot.com/-FeAdDqSHJsw/T_1P_bdXhZI/AAAAAAAAEeE/aryK2Kzn7ZE/s320/255546_10151015424536294_847808949_n.jpg" width="208" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Paleontológia aj na billboardoch?</b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-IDLM_hcH7UI/T_1P_19zyNI/AAAAAAAAEeM/tHlxQhQXdeE/s1600/534451_429289647101397_1170075014_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="212" src="http://4.bp.blogspot.com/-IDLM_hcH7UI/T_1P_19zyNI/AAAAAAAAEeM/tHlxQhQXdeE/s320/534451_429289647101397_1170075014_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Odber vzoriek :-)</b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-kzf6aPpfVcY/T_1QAuuHMII/AAAAAAAAEeU/qHZbGfZvnu8/s1600/539828_382888085105575_396956833_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="256" src="http://1.bp.blogspot.com/-kzf6aPpfVcY/T_1QAuuHMII/AAAAAAAAEeU/qHZbGfZvnu8/s320/539828_382888085105575_396956833_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Dobrú noc</b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-SQf0nM8N6jM/T_1QBSGcVBI/AAAAAAAAEec/Wj9rlkIU0e8/s1600/539847_3688866374834_175966732_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="http://2.bp.blogspot.com/-SQf0nM8N6jM/T_1QBSGcVBI/AAAAAAAAEec/Wj9rlkIU0e8/s320/539847_3688866374834_175966732_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Živá stratigrafia</b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-Xy-79b9IJmc/T_1QCD8ON4I/AAAAAAAAEek/tc8CF-bwx50/s1600/550717_10151010373671294_1480993638_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://4.bp.blogspot.com/-Xy-79b9IJmc/T_1QCD8ON4I/AAAAAAAAEek/tc8CF-bwx50/s320/550717_10151010373671294_1480993638_n.jpg" width="309" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
<b>Pozvánka na párty</b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-7aYRBjdk3hU/T_1QC5qCL-I/AAAAAAAAEes/6u0uc_5tXCA/s1600/598376_10150897689589039_1426859430_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="241" src="http://3.bp.blogspot.com/-7aYRBjdk3hU/T_1QC5qCL-I/AAAAAAAAEes/6u0uc_5tXCA/s320/598376_10150897689589039_1426859430_n.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<b>Zdroj: </b>internetPaleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-61129844947694039072012-09-15T11:01:00.000+02:002012-09-15T11:01:55.434+02:00Nálezy schránok fosílnych ulitníkov oligocénneho veku zo Štúrova<div style="text-align: justify;">
Výskyty fosílií mäkkýšov z vrstiev oligocénu pochádzajú zo slovenskej časti Západných Karpát iba z niektorých lokalít. Na južnom Slovensku v okolí Štúrova je zachytený pestrý faciálny vývoj z obdobia oligocénu až po spodný miocén. Na základe stratigrafického členenia Centrálnej Paratetýdy možno časť týchto vrstiev zaradiť do egeru (27,20 – 21,30 mil. r.). Okraj Maďarskej (Budínskej) paleogénnej panvy, ktorý zasahuje na územie južného Slovenska v okolí Štúrova, je tvorený prevažne ílovitými a piesčito-ílovitými usadeninami obsahujúcich v niektorých polohách tenké uhoľné sloje. Tieto oligocénne sedimenty miestami prechádzajú až do tmavých sivých až čiernych uhoľných slieňov. Egerskému veku zodpovedajú piesčité fácie kováčovských vrstiev s bohatou faunou morských mäkkýšov objavených pri Kováčove.</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Početné nálezy dobre zachovaných schránok ulitníkov pochádzajú najmä z tmavosivých ílovitých sedimentov. V spoločenstve gastropódov výrazne dominujú zástupcovia čeľade Potamididae, ktorú zastupujú druhy <i>Tympanotonos margaritaceus</i> (BROCCHI) a <i>Granulolabium plicatum</i> (BRUGUIÉRE). U ďalších taxónov ulitníkov boli zistené iba ojedinelé výskyty. Zriedkavé nálezy patria druhom <i>Ampullinopsis crassatina</i> (LAMARCK), <i>Melanopsis impressa</i> KRAUS, <i>Babylonia brugadina</i> (GRATELOUP) a ďalším. Schránky taxónu <i>Tympanotonos margaritaceus</i> (BROCCHI) sú charakteristického vežovitého tvaru, ich povrch je zdobený granulovanými špirálovými rebrami. Na najvrchnejšom špirálovom rebre sú u niektorých jedincov na posledných dvoch až troch závitoch vyvinuté masívne hrbolčeky, až krátke ostne. Ulity druhu <i>Granulolabium plicatum</i> (BRUGUIÉRE) sú v porovnaní s predchádzajúcim taxónom nižšie a štíhlejšie. Skulptúru tvoria špirálové a priečne rebierka, kde v miestach ich pretínania sú vyvinuté hrbolčeky.</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Vysoká abundacia uvedených dvoch euryhalínnych druhov čeľade Potamididae, ako i absencia stenohalínnych taxónov, napovedá viac o prostredí, ktoré táto asociácia gastropódov obývala v období neskorého oligocénu. Podľa výsledkov doterajších výskumov na iných paleontologických lokalitách v Európe a Ázií s hromadnými výskytmi druhov <i>Tympanotonos margaritaceus</i> (BROCCHI) a <i>Granulolabium plicatum</i> (BRUGUIÉRE), tiež na báze poznatkov ekologických nárokov recentných príbuzných zástupcov čeľade Potamididae, ako i podľa charakteru sedimentu, možno približne rekonštruovať dané paleoprostredie. Spoločenstvo mäkkýšov obývalo pravdepodobne plytké pobrežné vody od prílivovej zóny až po plytký infralitorál v chránených zátokách, alebo lagúnach s mäkkým bahnitým dnom a s nízkou hydrodynamikou mimo dosahu silnejšieho vlnenia. Prostredie mohlo mať charakter plochých bahnitých pobrežných plytčín so zníženou salinitou vody a vysokým obsahom organického detritu rozloženom v sedimente. Recentní zástupcovia čeľade Potamididae obľubujú najmä prostredia estuárií, ako aj močaristé pobrežia s porastmi mangrovníkov v tropických a subtropických oblastiach, v ktorých sa často vyskytujú v rozsiahlych húfoch. Hromadné výskyty druhu <i>Tympanotonos margaritaceus</i> (BROCCHI) sú indikátorom prítomnosti mangrovových porastov v danom paleoprostredí. Prítomnosť močarísk, ako i vegetáciou bohato porastené pobrežie, indikuje tiež výskyt uhoľných slojov a čiernych uhoľných slieňov s výskytom fosílií mäkkýšov. Gastropódy čeľade Potamididae znesú značný pokles salinity, preto sa im dobre darí v brakických prostrediach a v ústiach riek. Sú to teplomilné epifaunálne ulitníky živiace sa organickým detritom rozloženom v substráte. Maďarský paleontológ T. Báldi preskúmal podobné spoločenstvá brakických mäkkýšov s dominanciou čeľade Potamididae z vrstiev neskorého oligocénu z Maďarska. Predpokladá, že sedimentácia prebiehala v prostrediach chránených lagún, alebo v pobrežných oblastiach s nevýrazným vlnením. Na zníženie salinity a prevažne brakický charakter sedimentačného prostredia počas oligocénu v oblasti južného Slovenska poukazuje aj práca od J. Seneša a A. Ondrejičkovej, v ktorej študujú asociácie oligocénnych mäkkýšov pochádzajúcich z okolia Štúrova (Mužla, Obid) a Juhoslovenskej panvy (Bušince, Cakov).<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-kAx2mXmXT7w/UFQ_Hp83vLI/AAAAAAAAEik/X_6nY2HBXmQ/s1600/a.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="295" src="http://3.bp.blogspot.com/-kAx2mXmXT7w/UFQ_Hp83vLI/AAAAAAAAEik/X_6nY2HBXmQ/s400/a.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
Gastropódy <i>Tympanotonos margaritaceus</i> (BROCCHI)<br />
<br />
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-BEPizkq5PQQ/UFQ_QMzeTzI/AAAAAAAAEis/nx-3rZdJeH8/s1600/b.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="262" src="http://1.bp.blogspot.com/-BEPizkq5PQQ/UFQ_QMzeTzI/AAAAAAAAEis/nx-3rZdJeH8/s400/b.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
Ukážka variability skulptúry schránok druhu<i> Tympanotonos margaritaceus</i> (BROCCHI)<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-gXwtT-_y0V4/UFQ_dNVj72I/AAAAAAAAEi0/yaZR3IyzZXk/s1600/c.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="295" src="http://3.bp.blogspot.com/-gXwtT-_y0V4/UFQ_dNVj72I/AAAAAAAAEi0/yaZR3IyzZXk/s400/c.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
Schránky taxónu <i>Granulolabium plicatum</i> (BRUGUIÉRE)<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-6kE_mcRWtjo/UFQ_i7QRJzI/AAAAAAAAEi8/Zq6pn6vPxKE/s1600/d.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="337" src="http://4.bp.blogspot.com/-6kE_mcRWtjo/UFQ_i7QRJzI/AAAAAAAAEi8/Zq6pn6vPxKE/s400/d.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
Ojedinelé druhy ulitníkov: a - <i>Melanopsis impressa</i> KRAUS, b - <i>Ampullinopsis crassatina</i> (LAMARCK)<br />
<br />
<br />
<b>Autor:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-24648342317892963372012-09-08T11:57:00.000+02:002012-09-08T11:57:01.707+02:00Vrchnojurské ustrice z lokality Malogoszcz v Poľsku<div style="text-align: justify;">
V spoločenstvách vrchnojurských bentóznych organizmov patrili mäkkýše medzi významných zástupcov. Lastúrniky boli rozšírenou skupinou morských bezstavovcov, pričom v niektorých asociáciách dosahovali v porovnaní s inými živočíchmi výrazne vyššiu diverzitu. Jednou z lokalít vrchnej jury, kde je možné pozorovať dominanciu bivalvií nad inými zástupcami organizmov, je lom pri obci Malogoszcz v Poľsku. Na tomto významnom poľskom nálezisku, ktoré tvorí plošne pomerne rozsiahly lom, sú odkryté karbonátové fácie vrchnej jury poukazujúce na rôzne typy niekdajších plytkovodných, ako i hlbších prostredí mora. V lome sú odkryté prevažne vrstvy vápencov, ako i slieňov kimeridžského veku (155,7 - 150,8 mil. r.). Niektoré fácie sú bohaté na fosílne zvyšky morských evertebrát, v stenách lomu je na niektorých miestach možné sledovať polohy s lumachelovým nahromadením schránok morskej fosílnej fauny s prevahou lastúrnikov (“shell beds“). V spoločenstve bivalvií dominujú ustrice čeľadí Ostreidae a Gryphaeidae. Do čeľade Ostreidae patrí druh <i>Actinostreon gregareum</i> (J. SOWERBY), ktorého schránky sa na uvedenej lokalite vyskytujú v hojnom množstve; veľa exemplárov je zachovaných s artikulovanými lastúrami. Povrch lastúr tohto taxónu je zdobený výraznými nerovnými priečnymi rebrami. Čeľaď Gryphaeidae reprezentujú druhy <i>Nanogyra virgula</i> (DEFRANCE), <i>Nanogyra nana</i> (J. SOWERBY) a <i>Deltoideum delta</i> (SMITH). Schránky zástupcov rodu <i>Nanogyra</i> tiež tvoria v niektorých polohách lumachely. Podľa nálezov je zrejmé, že z dôvodu nedostatku pevného podkladu na morskom dne boli tieto sesílne lastúrniky často nútené prirastať sa schránkami navzájom. Ich lastúry boli často nachádzané prirastené v húfoch aj na schránkach ojedinelých amonitov, ako i na schránkach väčších príbuzných ustríc rodu <i>Deltoideum</i>. Lastúry adultných jedincov dorastajú do pomerne malých rozmerov. Pravé lastúry sú masívne, klenuté; ľavé schránky sú výrazne plochejšieho, mierne zvlneného tvaru. Druh <i>Deltoideum delta</i> (SMITH) nedosahuje na lokalite takú vysokú abundanciu, ako predchádzajúce tri taxóny. Schránky týchto veľkých bivalvií zdobia nepravidelné nevýrazné prírastkové línie. Lastúry niektorých jedincov boli miestami pokryté kolóniami početných drobných ustríc rodu <i>Nanogyra</i>. Podľa spôsobu života sa ustrice zaraďujú k sesílnej epifaune, z trofického hľadiska ich možno priradiť k filtrátorom (požierači suspenzie).<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-S2T6zOIRy50/UEsSOsQA4pI/AAAAAAAAEhQ/cnHgpF_Uihw/s1600/1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="276" src="http://1.bp.blogspot.com/-S2T6zOIRy50/UEsSOsQA4pI/AAAAAAAAEhQ/cnHgpF_Uihw/s400/1.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
Schránky ustríc druhu <i>Actinostreon gregareum</i> (J. SOWERBY)<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-Q03K9raKURQ/UEsSRatZEaI/AAAAAAAAEhY/vt4rpf-pem0/s1600/2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="332" src="http://3.bp.blogspot.com/-Q03K9raKURQ/UEsSRatZEaI/AAAAAAAAEhY/vt4rpf-pem0/s400/2.jpg" width="400" /></a></div>
<i> </i><br />
<i> Actinostreon gregareum</i> (J. SOWERBY)<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-kWS-cOUl3vw/UEsSS28DjCI/AAAAAAAAEhg/mYIWaRnBw1c/s1600/3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="313" src="http://3.bp.blogspot.com/-kWS-cOUl3vw/UEsSS28DjCI/AAAAAAAAEhg/mYIWaRnBw1c/s400/3.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
Lastúry drobných ustríc rodu <i>Nanogyra</i>.<br />
a - <i>Nanogyra nana</i> (J. SOWERBY), b - <i>Nanogyra virgula</i> (DEFRANCE)<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-06nG1rNKfx0/UEsSUntWKmI/AAAAAAAAEho/LPSy3k5tZDM/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="391" src="http://2.bp.blogspot.com/-06nG1rNKfx0/UEsSUntWKmI/AAAAAAAAEho/LPSy3k5tZDM/s400/4.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
Lastúrnik <i>Deltoideum delta</i> (SMITH)<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Zdroj:</b> Radoslav Biskupič<br />
<br />
<br /></div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-67285627479312347322012-09-01T13:27:00.000+02:002012-09-01T13:27:51.470+02:00Desaťnožce druhu Tasadia carniolica (BITTNER) z miocénu Západných Karpát<div style="text-align: justify;">
V neogéne Západných Karpát patria fosílne zvyšky morských bezstavovcov k najčastejším nálezom. V miocénnych sedimentoch sa okrem rozšírených známych skupín živočíchov (mäkkýše, machovky, mnohoštetinavce, koralovce, dierkavce a i.) vyskytujú aj fosílie zástupcov desaťnožcov. Kraby (Brachyura) reprezentuje aj zástupca čeľade Cancridae - druh <i>Tasadia carniolica</i> (BITTNER), ktorý bol na našom území rozšírený počas bádenu (stredný miocén). Najčastejšie sa zachovávajú izolované zvyšky ich klepietok (daktylus, propodus), nálezy celých pancierov, ako i pancierov zachovaných spoločne s končatinami týchto krabov sú relatívne zriedkavé. Uvedený taxón je známy len z fosílneho záznamu, v Centrálnej Paratetýde bol rozšírený počas stredného miocénu. Z nášho územia boli ich fosílie opísané z bádenských usadenín Novohradskej a Viedenskej panvy. Z Novohradskej panvy pochádzajú nálezy týchto desaťnožcov zo spodného bádenu Sebechlebského súvrstvia lokality Plášťovce. Vo Viedenskej panve boli ich zvyšky objavené na viacerých náleziskách – predovšetkým vo vrstvách vrchného bádenu Studienčanského súvrstvia. Okrem izolovaných častí klepiet boli zaznamenané aj nálezy celých karapaxov pochádzajúcich z pelitických sedimentov lokalít Rohožník - Konopiská a Devínska Nová Ves – Tehelňa. Fosílne ostatky druhu <i>Tasadia carniolica</i> (BITTNER) boli nájdené aj na Devínskej Kobyle na lokalitách v okolí Devína zodpovedajúcich vrchnobádenskému veku. Zvyšky tohto taxónu boli identifikované aj na ďalšej z lokalít Devínskej Kobyly – na nálezisku Dúbravská Hlavica. Usadeniny svetlých jemnozrnných pieskov odkrytých na uvedenej lokalite možno na základe spoločenstiev dierkavcov stratigraficky priradiť k spodnému sarmatu (stredný miocén). Podľa výskytov v rôznych typoch fácií na jednotlivých náleziskách možno predpokladať, že tento vyhynutý desaťnožec obýval morské prostredia v blízkosti pobrežia v zónach plytkého sublitorálu až po cirkalitorál. Obýval tiež oblasti rozprestierajúce sa ďalej od pobrežia v panvových fáciách hlbšieho neritika s mäkkým bahnitým dnom. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-Kl-pRhtSRIM/UEHuRH5RrsI/AAAAAAAAEg4/0vKVy6vTgHU/s1600/Tasadia+carniolica.tif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="278" src="http://1.bp.blogspot.com/-Kl-pRhtSRIM/UEHuRH5RrsI/AAAAAAAAEg4/0vKVy6vTgHU/s400/Tasadia+carniolica.tif" width="400" /></a></div>
<br />
<i>Tasadia carniolica</i> (BITTNER) – pohľad na zvyšky karapaxu (dorzálna strana). Lokalita Rohožník – Konopiská, vrchný báden <br />
<br />
<br />
<b>Zdroj</b>: Radoslav BiskupičPaleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-88922776099751376172012-08-30T14:00:00.000+02:002012-08-30T18:16:05.877+02:00Nálezy ulitníkov zo stredného miocénu (sarmat) lokality Kalvária v Skalici (Viedenská panva)<div style="text-align: justify;">
Západoslovenské mestečko Skalica, ako i jeho blízke okolie je bohaté na nálezy fosílnych schránok neogénnych morských mäkkýšov. Podložie širokého okolia Skalice (Holíč, Kopčany) tvoria morské usadeniny stredného miocénu, ktoré možno priradiť do spodného sarmatu Holíčskeho súvrstvia a vrchného sarmatu Skalického súvrstvia. Sarmatskému veku (12,70 – 11,60 mil. r.) zodpovedajú aj fosílne zvyšky mäkkýšov (ulitníky, lastúrniky) objavené na lokalite Kalvária v Skalici vo vrstvách jemnozrnných ílovitých pieskov až piesčitých ílov. Zaujímavé nálezy patria najmä gastropódom, ktoré patria k najčastejšie vyskytujúcim sa fosíliám na lokalite. V spoločenstve ulitníkov dosahuje najvyššiu abundanciu zástupca čeľade Potamididae – dominantný druh <i>Granulolabium bicinctum</i> (BROCCHI). Fosílie ich štíhlych vežovitých schránok zdobených radmi výrazných masívnych hrbolčekov patria na tejto lokalite k najčastejším nálezom. Ojedinelé výskyty boli zaznamenané u príbuzného menšieho druhu <i>Potamides hartbergensis</i> (HILBER). Čeľaď Cerithiidae zastupuje taxón <i>Cerithium rubiginosum</i> EICHWALD, ktorý však v asociácii gastropódov nedosahuje výraznejšie zastúpenie. Dravé ulitníky čeľade Naticidae reprezentujú nálezy masívnych nafúknutých schránok ojedinelého druhu <i>Euspira helicina sarmatica</i> (PAPP). Asociáciu ulitníkov možno charakterizovať ako pomerne monotónnu s nízkym počtom taxónov, avšak s vysokou abundanciou dominantného druhu <i>Granulolabium bicinctum</i> (BROCCHI). Vo vrstvách sarmatu v slovenskej časti Viedenskej panvy boli zvyšky gastropódov nájdené aj na ďalších náleziskách. Známe sú hlavne bohaté nálezy zo spodného sarmatu mohrensterniovej zóny (“Rissoenschichten“) lokality Konopiská v Rohožníku. Objavené však boli aj na lokalitách Šaštín – Stráže, Plavecký Peter, Holíč, Štefanov, ako i v Devínskych Karpatoch (Karlova Ves, Dúbravka, Devín).</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-9_0XFkWIUBg/UD4NfjTic3I/AAAAAAAAEf4/mhVc6jKGZsU/s1600/1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="283" src="http://1.bp.blogspot.com/-9_0XFkWIUBg/UD4NfjTic3I/AAAAAAAAEf4/mhVc6jKGZsU/s400/1.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
Gastropódy druhu <i>Cerithium rubiginosum</i> EICHWALD
</div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-8R0X-K3igSk/UD4NjDTP82I/AAAAAAAAEgA/uDSybrlUYQc/s1600/2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://1.bp.blogspot.com/-8R0X-K3igSk/UD4NjDTP82I/AAAAAAAAEgA/uDSybrlUYQc/s400/2.jpg" width="271" /></a></div>
<br />
Schránky druhu <i>Granulolabium bicinctum</i> (BROCCHI)<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-9tevyfV0dYU/UD-Qwk2-1JI/AAAAAAAAEgk/MVrSal7L07g/s1600/3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="333" src="http://1.bp.blogspot.com/-9tevyfV0dYU/UD-Qwk2-1JI/AAAAAAAAEgk/MVrSal7L07g/s400/3.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
a - <i>Potamides hartbergensis</i> (HILBER), b - <i>Acteocina lajonkaireana</i> BASTEROT<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Zdroj:</b> Radoslav BiskupičPaleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-60566685160608328652012-08-30T13:30:00.000+02:002012-08-30T14:04:37.190+02:00Žraloky rodu Squalus z paleogénu lokality Žilina - Solinky<div style="text-align: justify;">
Fosílne zvyšky drsnokožcov sú z územia Západných Karpát známe predovšetkým z neogénnych sedimentov. Zuby žralokov však boli na našom území objavené aj vo vrstvách paleogénneho veku. Na lokalite Solinky v Žiline boli nájdené početné fosílie drobných zúbkov žralokov rodu <i>Squalus</i>. Nálezy pochádzajú z bývalého hliniska tehelne, v ktorom boli odkryté vrstvy flyšových sedimentov paleogénu. Okrem ílovcov a pieskovcov vystupovali na povrch aj vrstvy hrubozrnných rozpadavých pieskovcov s výskytom fosílií morských bezstavovcov a stavovcov. Dominovali dierkavce, nájdené boli tiež zvyšky machoviek, mäkkýšov, ostnatokožcov, drsnokožcov a rýb. Fosílie boli zo sedimentu získavané plavením, pričom drobné zuby žralokov rodu <i>Squalus</i> patrili medzi pomerne časté nálezy. Nevysoké malé zúbky sú charakteristického nízkeho širokého tvaru, korunka má výraznú širokú bázu a je naklonená k distálnej strane. V miocénnych sedimentoch boli z nášho územia identifikované fosílie týchto žralokov na nálezisku egenburského veku v Mučíne (Juhoslovenská panva). Zvyšky uvedeného rodu žraloka sú z početných nálezísk Európy známe od vrchnej kriedy až po pliocén. Rod <i>Squalus</i> možno systematicky zaradiť do čeľade Squalidae. Recentne je rod týchto neveľkých žralokov reprezentovaný niekoľkými druhmi; rozšírený je tiež vo vodách európskych morí. Najrozšírenejším taxónom v pobrežných vodách Európy je <i>Squalus acanthias</i> LINNAEUS. Tento druh obýva prostredia od prílivovej zóny až do hĺbky 900 m, dospelé jedince dorastajú do dĺžky najviac 1,6 m.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-VYDIDUwBQzE/UD3sPhSNrrI/AAAAAAAAEfk/Hutgz1XBlO8/s1600/DSC_0004.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://3.bp.blogspot.com/-VYDIDUwBQzE/UD3sPhSNrrI/AAAAAAAAEfk/Hutgz1XBlO8/s400/DSC_0004.jpg" width="313" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<b>Zdroj:</b> Radoslav Biskupič
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-86989099612894559102012-08-30T13:12:00.000+02:002012-08-30T14:04:07.732+02:00VIDEÁ: Ako zbierať fosílieA<b>ko zbierať fosílie I.:</b><br />
<b> </b>
<br />
<div style="text-align: center;">
<object height="315" width="420"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/tojnSb369-E?version=3&hl=sk_SK">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<embed src="http://www.youtube.com/v/tojnSb369-E?version=3&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="315" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object>
</div>
<br />
<b>Ako zbierať fosílie II.:</b><br />
<b> </b>
<br />
<div style="text-align: center;">
<object height="315" width="420"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/cdcqJeoKRPo?version=3&hl=sk_SK">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<embed src="http://www.youtube.com/v/cdcqJeoKRPo?version=3&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="315" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object>
</div>
<br />
<b>Ako zbierať fosílie III.:</b><br />
<b> </b>
<br />
<div style="text-align: center;">
<object height="315" width="420"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/UtEQdjgd1xA?version=3&hl=sk_SK">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<embed src="http://www.youtube.com/v/UtEQdjgd1xA?version=3&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="315" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object>
</div>
<br />
<b>Ako zbierať fosílie IV.:</b><br />
<b> </b>
<br />
<div style="text-align: center;">
<object height="315" width="420"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/hVKTNvffGyI?version=3&hl=sk_SK">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<embed src="http://www.youtube.com/v/hVKTNvffGyI?version=3&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="315" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object>
<br />
<br />
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
<b>Zdroj:</b> drydredgers.org, youtube.com</div>
</div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-61259890107615469062012-08-30T12:57:00.000+02:002012-08-30T14:03:46.646+02:00Skameneliny Slovenska a ich ochranaPrečítajte si prácu od Prof. RNDr. Peter Holec, PhD., o skamenelinách Slovenska:<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-b8wkhJQzHog/T9R9jPrJj4I/AAAAAAAAEc0/tD7kOAYygjw/s1600/images.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-b8wkhJQzHog/T9R9jPrJj4I/AAAAAAAAEc0/tD7kOAYygjw/s1600/images.jpg" /></a>Územie Slovenska je pomerne <b>bohaté na skameneliny</b>. Skameneliny (fosílie) sú
skamenené organizmy, alebo ich schránky, odtlačky a výliatky. Za skameneliny považujeme
zvyšky staršie ako 10 000 rokov, teda staršie ako holocén. Sú dokladom života v minulých
geologických dobách. Ich poznanie slúži geológom na presnejšie zistenie relatívneho veku
hornín (biostratigrafia), pri vyhľadávaní ložísk ropy a plynu, ako aj pri zisťovaní
paleoprostredia, pretože väčšina z nich sú dobré indikátory životného prostredia.
Z praktických dôvodov môžeme skameneliny rozdeliť na morské jednobunkovce
a viacbunkové organizmy, ktoré sa systematicky deliia na bezstavovce a stavovce. Väčšina
fosílií patrí formám prispôsobeným morskému prostrediu, stavovce sú aj morské, aj
suchozemské. <b><a href="http://didgeo.geovzdelavanie.sk/KUG/texty_prednasok/holec_skameneliny_slovenska.pdf" target="_blank">VIAC TU</a></b> (.pdf)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pozrite si zoznam chránených skamenelín a ich spoločenskú hodnotu uvedenú v prílohách č. 2 a 3 vyhlášky MŽP SR č. 213/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva
zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vyhlášku MŽP SR č.
213/2002 Z. z. si môžete <b><a href="http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1" target="_blank">POZRIEŤ TU</a></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Zdroj:</b> didgeo.geovzdelavanie.sk, jaspi.justice.gov.sk</div>
Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-6024897528460479522012-06-08T17:02:00.000+02:002012-06-08T17:02:54.627+02:00Video: Dinosaury - príbeh jednej vládnucej dynastieVideoprednáška sa zaoberá jednou z najznámejších
druhohorných živočíšnych skupín: <b>DINOSAURAMI</b>.<br />
<br />
V úvode sa paleontológ Matúš Hyžný
venuje pôvodu týchto tvorov, ktoré sú z evolučného hľadiska mimoriadne
známe. Nasleduje pohľad do jednotlivých útvarov mezozoika a na jednotlivých základných predstaviteľov z
vymenovaných období.<br />
<br />
Na konci videa divák zistí, že jedna vetva týchto úžasných a životaschopných
tvorov napokon viedla k vzniku vtákov, ktoré svojou druhovou
diverzitou dnes dvojnásobne prevyšujú cicavce. Bystrosť niekdajšieho
dinosaurieho lovca sa tak aj dnes zrkadlí v očiach majestátneho orla. <br />
<br />
<div style="text-align: center;">
<object height="315" width="420"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/JbQGdykOHV4?version=3&hl=sk_SK">
</param>
<param name="allowFullScreen" value="true">
</param>
<param name="allowscriptaccess" value="always">
</param>
<embed src="http://www.youtube.com/v/JbQGdykOHV4?version=3&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="315" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object>
<b> </b></div>
<br />
<b>Zdroj: </b>PROVEK ©2007, youtube.comPaleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-71670500832425878872012-06-01T09:45:00.002+02:002012-06-01T09:45:19.931+02:00Na zasmiatie (7)<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-Ex8B2VDMNz4/T7PAdhsQFiI/AAAAAAAAEbQ/RUJkqokXAFU/s1600/546109_312695105468022_312570862147113_739433_1873157008_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="250" src="http://3.bp.blogspot.com/-Ex8B2VDMNz4/T7PAdhsQFiI/AAAAAAAAEbQ/RUJkqokXAFU/s320/546109_312695105468022_312570862147113_739433_1873157008_n.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-wdtssMWsJpI/T7PAe2_USFI/AAAAAAAAEbY/e2fWKoXSS64/s1600/582085_312609648809901_312570862147113_739056_425668909_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://4.bp.blogspot.com/-wdtssMWsJpI/T7PAe2_USFI/AAAAAAAAEbY/e2fWKoXSS64/s320/582085_312609648809901_312570862147113_739056_425668909_n.jpg" width="228" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-dCgS8ctLOoY/T8hy5gEAdwI/AAAAAAAAEcU/nl8q7cOYl3Y/s1600/527857_438945896125020_62823372_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="http://3.bp.blogspot.com/-dCgS8ctLOoY/T8hy5gEAdwI/AAAAAAAAEcU/nl8q7cOYl3Y/s320/527857_438945896125020_62823372_n.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-6vN-MJxCFew/T8hy6vQ5PSI/AAAAAAAAEcc/Sgolw1tXF-Q/s1600/541878_326012727458256_286396882_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="165" src="http://2.bp.blogspot.com/-6vN-MJxCFew/T8hy6vQ5PSI/AAAAAAAAEcc/Sgolw1tXF-Q/s320/541878_326012727458256_286396882_n.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<b>Zdroj: </b>internet<br />
<br />Paleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9172725192447547471.post-90471778190840636642012-05-16T16:46:00.001+02:002012-05-16T16:46:03.805+02:00Príbeh života na Zemi<div style="text-align: justify;">
Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum pripravilo ďalšiu časť prírodovedných expozícií Zázrak prírody – novú paleontologickú expozíciu pod názvom <b>Príbeh života na Zemi</b>.
Expozícia bude sprístupnená verejnosti od štvrtka <b>17. mája</b> v budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-QUUWNn45etk/T7O9j1ktSzI/AAAAAAAAEbE/05xQ3NgS0vQ/s1600/pribeh+zivota+na+zemi.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-QUUWNn45etk/T7O9j1ktSzI/AAAAAAAAEbE/05xQ3NgS0vQ/s1600/pribeh+zivota+na+zemi.JPG" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Hlavným zámerom paleontologickej expozície Príbeh života na Zemi je prezentovať vývoj a diverzitu dávno vyhynutých spoločenstiev organizmov na Zemi. Príbeh života začína objavením sa prvých živých organizmov v prekambriu, pred 3500 mil. rokov, pokračuje cez prvohory, druhohory a treťohory a končí nástupom takmer súčasných foriem flóry a fauny vo štvrtohorách, pred 10 tis. rokmi. Expozícia priblíži významné evolučné zmeny a prezentuje hlavných zástupcov živočíchov a rastlín jednotlivých geologických období.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Informácie o pestrosti zaniknutých svetov sú sprostredkované originálnymi skamenenými zvyškami živočíchov a rastlín. Predstavených je viac ako 600 vzoriek skamenelín od najmenších, voľným okom takmer neviditeľných organizmov, až po dvojmetrový kel mamuta srstnatého. Predstavu o živote v geologickej minulosti dokresľujú obrazové i trojrozmerné rekonštrukcie paleoprostredia (diorámy) a unikátne modely vyhynutých organizmov. Verejnosti prvýkrát predstavíme v skutočnej veľkosti jedného z dinosaurov, ktoré zanechali stopy vo Vysokých Tatrách, v horninách starých asi 200 mil. rokov, ale i jeden meter dlhého vodného škorpióna, ktorý žil asi pred 425 mil. rokmi. Expozíciu ukončí najznámejší živočích poslednej ľadovej doby v dejinách Zeme – mamut srstnatý v skutočnej veľkosti.
Ďalšie informácie sprostredkujú dvojrozmerné výtvarné prvky (schémy, diagramy, obrázky, mapky), interaktívne animované programy i dokumentárne filmy. </div>
<br />
<b>Kurátorky výstavy:</b> RNDr. Anna Ďurišová, RNDr. Barbara Zahradníková, PhD.<br />
<br />
<b>Zdroj:</b> TS: 15.5. 2012, SNMPaleoklubhttp://www.blogger.com/profile/16020579134986185635noreply@blogger.com0