Zobrazujú sa príspevky s označením Video. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Video. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 5. apríla 2012

Vývoj rastlín v priebehu vekov

Nasledujúce video pojednáva o vývoji rastlinstva v priebehu geologickej histórie Zeme. V úvode videoprednášky sa dozviete informácie o vednom odbore skúmajúcom genézu rastlinstva -- paleobotanike a pomocnej vede palynológii, ktorá skúma pozostatky peľových zŕn. Nosná časť prednášky sa zaoberá popisom vývoja zelených rastlín.

Toto video Vám poskytne prehľad základných skupín počnúc ryniorastami a psilofytmi cez plavúne, prasličky a paprade, až po vznik a rozvoj nahosemenných a krytosemenných rastlín. Môžete tu sledovať súvislosti s jednotlivými geologickými obdobiami, ako aj ich výskyt a rozšírenie v jednotlivých oblastiach. Pozornosť je venovaná tiež vzniku rastlín ako takých, vývoju rias a ich horninotvornému významu.


Zdroj: PROVEK ©2007, youtube.com

pondelok 2. apríla 2012

Zem - minulosť, súčasnosť, budúcnosť

Dnešné kontinenty nie vždy mali tú istú polohu a tvar, ako v minulosti. Vďaka pohybu litosferických platní dochádzalo k mnohopočetným zrážkam a aj rozpadom. Toto video ukazuje časovú postupnosť histórie kontinentov v priebehu 600 miliónov rokov, čiže od konca prekambria po súčasnosť, ako aj nahliadnutie do „100 miliónov rokov vzdialenej pravdepodobnej budúcnosti vývoja kontinentov“. Paleogeografické rekonštrukcie dejín vývoja kontinentov sú vytvorené na základe podkladov od amerického profesora geológie z univerzity v Severnej Arizone Rona Blakea.
.
 

Zdroj: Osky, youtube.com

sobota 25. februára 2012

Amonitová vrstva zo spodnojurských vápencov lokality Digne-les-Bains (Provence, Francúzsko)


V juhovýchodnej časti Francúzska v malebnom regióne Provence sa nachádza známa a zaujímavá paleontologická lokalita z obdobia spodnej jury. Lokalita sa rozprestiera v údolí Bleóne pri mestečku Digne-les-Bains. Tvorí ju pomerne veľký  a rozsiahly odkryv vo vápencoch s rozlohou až 390 m2, kde je odkrytá vrstevná plocha preplnená fosíliami morských živočíchov. Najčastejšie sú schránky amonitov, z ktorých sa na tejto odkrytej vápencovej doske podarilo nájsť až okolo 1550 jedincov. Schránky niektorých väčších jedincov dosahujú priemer až 70 cm. Objavené boli aj zvyšky nautiloidov, belemnitov, brachiopódov a lastúrnikov. Z dôvodu ochrany fosílií pred eróziou boli na nálezisku v roku 2009 vykonané reštauračné a konzervačné práce. Lokalita prestavuje významné nálezisko fosílií z obdobia spodnej jury a je jednou z najznámejších prírodných geologických atrakcií v regióne Provence.




Zdroj: Radoslav Biskupič, video: youtube.com

nedeľa 15. januára 2012

Karbónsky močaristý prales

V tropických oblastiach Zeme boli v období karbónu (pred 299 - 359 mil. r.) rozšírené rozsiahle močaristé pralesy. Bohatú flóru zastupovali hlavne paprade, stromovité prasličky, plavúne, kordaity, ale i prvé ihličnany. Podnebie bolo vlhké a teplé, čo napomohlo ku vzniku veľkých rastových foriem rastlinstva. Močiare a rašeliniská karbónu obývali rôzne druhy hmyzu a obojživelníkov. Nahromadený organický materiál rašelinísk nachádzajúci sa v prostredí bez prístupu kyslíka sa začal meniť a uhoľnatieť. Výsledkom tohto procesu bol vznik mohutných slojov čierneho uhlia. 

 

Zdroj: Radoslav Biskupič, video: youtube

piatok 13. januára 2012

Carcharocles megalodon - vrcholový predátor neogénnych morí

Dokumentárny film o najväčšom druhu žraloka, aký kedy žil na Zemi. Carcharocles megalodon (AGASSIZ) je vyhynutý druh obrovského žraloka, ktorý bol rozšírený vo všetkých svetových oceánoch od oligocénu až po pleistocén (28 – 1,5 mil. r.). Tento predátor s masívnymi trojuholníkovými zubami o veľkosti až 17 cm dorastal priemerne do dĺžky až 18 m a mohol dosahovať hmotnosť okolo 50 ton. Lovil rôznu korisť – delfíny, sviňuchy, tulene, ryby a korytnačky. Medzi jeho hlavnú zložku potravy patrili aj veľryby. Z územia Slovenska sú zriedkavé nálezy fosílií tohto taxónu známe zo strednomiocénnych sedimentov z náleziska pri Horných Strhároch. Veľmi ojedinelý nález zuba tohto žraloka pochádza aj z jemných piesčitoslieňovitých sedimentov bádenského veku (16,30 – 12,70 mil. r.) z lokality pri Devíne (Devínska Kobyla). 

1.časť:

 
2.časť:

 
3.časť:

 
4.časť:



Zdroj: Radoslav Biskupič, Youtube.com

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |