utorok, 17. septembra 2013

Paleontologický výskum – Nová Vieska 2013

V dňoch od 10. do 18. augusta 2013 sa konal tradičný a dlho očakávaný paleontologický výskum na lokalite v Novej Vieske. Tohtoročný výskum bol výnimočný – jednalo sa už o jeho desiaty ročník. Výskum dopadol opäť úspešne, čoho dôkazom sú bohaté a zaujímavé nálezy fosílnych zvyškov kenozoických cicavcov.


Úvod

Na nálezisku v Novej Vieske prebieha systematický paleontologický výskum pod vedením Mgr. Martina Vlačikyho, Ph.D. a Mgr. Júlii Zervanovej už desiaty rok. Hlavné terénne práce sú realizované každoročne vždy počas leta, zvyčajne začiatkom augusta a spravidla trvajú nepretržite niekoľko dní. Výskumu sa zúčastňujú nielen pracovníci vedeckých inštitúcií, či múzeí (PriF UK, ŠGÚDŠ, SAV, SNM), ale i nadšenci, či amatérsky bádatelia. Fosílny materiál objavený počas terénnych prác je určený na ďalšie spracovanie – počnúc jeho preparáciou a konzervovaním až po jeho bližšie určenie a vyhodnotenie z hľadiska taxonómie, tafonómie, či paleoekológie. Výsledky výskumov sú pravidelne zverejňované na rôznych geologických, či paleontologických konferenciách a sú publikované v odborných časopisoch. Systematickou prácou na lokalite sa počas uplynulých rokov podarilo objaviť nielen množstvo bežných, ale i vzácnych nálezov fosílnych zvyškov cicavcov. Identifikované boli aj taxóny, ktorých výskyty neboli doteraz z územia Slovenska vôbec známe. Cieľom dlhoročného paleontologického výskumu v Novej Vieske je okrem bližšieho stratigrafického začlenenia študovaných vrstiev a poznania diverzity a taxonomického zloženia spoločenstiev cicavcov aj paleoekologická rekonštrukcia daného paleoprostredia. Lokalita je zaujímavá aj z pohľadu sedimentológie – v stenách pieskovne je možné sledovať okrem rôznych sedimentárnych štruktúr aj zložitý faciálny vývoj vo fluviálnom prostredí v obdobiach pliocénu až pleistocénu. Do paleontologického výskumu v Novej Vieske sa už tradične aktívne zapája aj Slovenský paleontologický klub – či už formou propagácie termínov výskumov a poskytovania informácií o možnosti zúčastnenia sa na výskume, aktívnou účasťou členov SPK na prebiehajúcich terénnych prácach, ako i pomocou pri zabezpečovaní logistiky. V roku 2013 sa výskum konal v dňoch od 10. do 18. augusta, čím samotné práce na lokalite trvali až deväť dní. Tohtoročné terénne práce sa niesli v znamení už desiateho výročia paleontologického výskumu v Novej Vieske.




Obr. 1 – Výskum na lokalite Nová Vieska, pohľad na pieskovňu.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 2 – Opustená pieskovňa – paleontologická lokalita pri obci Nová Vieska.
Foto: © Radoslav Biskupič



Paleontologická lokalita Nová Vieska

Obec Nová Vieska je situovaná v oblasti juhozápadného cípu Hronskej pahorkatiny, medzi mestami Nové Zámky a Štúrovo. Nálezisko fosílií kenozoických cicavcov sa rozprestiera juhozápadne od obce, tvorí ho opustená pieskovňa.  Lokalita je dobre dostupná, priamo do pieskovne vedie poľná cesta. V pieskovni sú odkryté piesčité až štrkovité sedimenty riečneho pôvodu, ktorých vek možno na základe nájdenej fauny cicavcov zaradiť do rozmedzia od vrchného pliocénu až do spodného pleistocénu. V profile sú vyvinuté piesčité až štrkopiesčité, v určitých polohách až jemné ílovité vrstvy a šošovky, ktoré poukazujú na dynamický a pestrý faciálny vývoj daného územia. Nálezisko v Novej Vieske je jednou z mála lokalít, kde sú odkryté fluviálne usadeniny z hranice pliocén/pleistocén (2,6 mil. r.), čo poukazuje na jej jedinečnosť a význam z pohľadu stratigrafie.

Lokalita je však známa predovšetkým bohatými nálezmi fosílnej fauny stavovcov. Faunu reprezentujú nálezy fosílnych zvyškov cicavcov – predovšetkým fragmenty kostí, zubov, klov, ako i celé zuby, či sánky cicavcov. Najčastejšie sú zastúpené chobotnatce (mastodonty, mamuty), nosorožce a kone; objavené tiež boli zvyšky jeleňovitých, bobrov, diviakov, ako i vzácne nálezy šeliem a primátov. Z chobotnatcov boli na lokalite objavné druhy Anancus arvernensis CROIZET & JOBERT, Mammut borsoni (HAYS) a Mammuthus meridionalis (NESTI). Prítomné sú najmä fragmenty klov a zubov, zriedkavo sa vyskytujú aj nálezy celých pekne zachovaných zubov. Nosorožce zastupujú druhy Stephanorhinus jeanvireti (GUÉRIN) a S. etruscus (FALCONER), ktoré je možné identifikovať podľa nálezov zubov, ako i ojedinelých vzácnych objavov sánok so zachovanými zubami. Lokalita je však významná aj z dôvodu vzácnych výskytov cicavcov taxónov Metacervoceros rhenanus DUBOIS, Sus strozzii MENEGHINI, Hipparion ex gr. crassum GERVAIS a Paradolichopithecus sp., ktorých fosílie boli z územia Slovenska opísané zatiaľ iba z lokality v Novej Vieske. V íloch boli nájdené zriedkavé zvyšky suchozemských ulitníkov splavených zo súše. Zvyšky suchozemskej flóry sú prítomné v podobe väčších, či menších fragmentov prekremenených kusov driev.



Obr. 3 – Nálezy zubov nosorožca rodu Stephanorhinus.
Foto: © Radoslav Biskupič


Z paleoekologického hľadiska možno prostredie lokality označiť ako fluviálne. Sedimentácia prebiehala v prostredí väčšej divočiacej rieky, ktorá pozostávala zo systému viacerých korýt. Na základe jednotlivých fácií odkrytých v stenách pieskovne je evidentné, že usporiadanie týchto korýt sa pomerne často menilo. Predpokladá sa, že zvyšky cicavcov boli splavené zo súše a následne transportované divočiacim tokom, kde boli na dne, či brehu rieky akumulované pravdepodobne po rozsiahlych povodniach. Touto riekou mohol byť paleo-Hron, paleo-Žitava, alebo aj paleo-Nitra, no zatiaľ však nie je možné presne určiť, ktorá z uvedených riek mohla týmto územím v období pliocénu až pleistocénu pretekať. Odpoveď na túto otázku možno poskytnú ďalšie geologické výskumy tohto územia.


Terénne práce – august 2013

Paleontologický výskum náleziska v Novej Vieske pokračoval aj v roku 2013. Termín konania sa výskumu bol predbežne známy približne dva mesiace pred jeho začiatkom. Informácia o paleontologickom výskume v Novej Vieske bola zverejnená nielen na stránke Paleoklubu, ale i na sociálnych sieťach. Výskumu sa mohol zúčastniť každý, kto má pozitívny vzťah k paleontológii, alebo sa zaujíma o prírodu, či vedu. Terénne práce prebiehali bez prestávky až deväť dní (10. – 18. august) a zúčastnilo sa na nich približne 30 ľudí – či už vedeckých pracovníkov, amatérskych bádateľov, ako aj nadšencov a laikov so záujmom o paleontológiu. Každý z prítomných strávil na lokalite toľko dní, ako mu to okolnosti dovoľovali. Zo všetkých zúčastnených boli od začiatku výskumu až po jeho koniec nepretržite prítomné tri osoby. Doprava na lokalitu bola individuálna, lokalita je prístupná aj autom, prípadne bolo možné do Novej Viesky pricestovať vlakom, či autobusom.




Obr. 4 – Terénne práce počas prebiehajúceho výskum na lokalite.
Foto: © Radoslav Biskupič


Priebeh výskumu

Každý deň sa niesol v znamení bohatých nálezov, veľa však záležalo aj od toho, v ktorej vrstve sa kopalo. V niektorých polohách boli fosílne zvyšky cicavcov akumulované v relatívne v hojných množstvách, v iných vrstvách boli ich nálezy sporadickejšie a vzácnejšie. Najideálnejšie a najpohodlnejšie pracovné podmienky prevládali počas dňa v tienistých miestach pieskovne, v ktorých bol chládok a kde bolo možné sa ukryť pred vyčerpávajúcou slnečnou páľavou. Na vopred stanovených miestach, kde sa plánovalo dlhodobejšie kopanie, boli umiestnené plachty pripevnené na dlhých koloch zarazených do zeme, ktoré nám poskytovali blahodarný tieň a ochranu pred slnkom. Počas deviatich dní trvania výskumu bolo relatívne stabilné a príjemné počasie, čo nám samozrejme vyhovovalo – výskum tak mohol prebiehať a napredovať bez obmedzení nepretržite od začiatku až do konca. Stanový tábor sme mali vybudovaný priamo na lokalite, čo sa pri dlhodobejšom pobyte na nálezisku prejavilo ako veľká výhoda. Motivácia k hľadaniu fosílií bola u každého z účastníkov silná a výrazná – každý chcel nájsť nejakú zaujímavú fosíliu, nejaký výnimočný a vzácny nález. O to viac bola táto motivácia silnejšia, ak sa niekomu z našej skupinky podarilo objaviť skutočne niečo vzácne a ojedinelé. Bola to práve neutíchajúca chuť objavovať, ktorá bola každého individuálnym hnacím motorom – a to niekedy aj napriek pokročilej únave.




Obr. 5 – Odkrývanie vrstvy bohatej na fosílie v západnej stene pieskovne.
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 6 – Hľadanie fosílií bolo pohodlnejšie v tieni pod plachtou.
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 7 – Kopanie v tienistej strane južnej steny pieskovne.
Foto: © Radoslav Biskupič


Najproduktívnejším obdobím každého dňa bolo pravdepodobne neskoré popoludnie, keď už slnko príliš nehrialo a nastal tak ideálny čas na kopanie. Niekedy sa stalo, že sme bez častejších prestávok kopali až do západu slnka. Veľká a nenahraditeľná bola pomoc pána starostu Novej Viesky pri zabezpečení bagra, ktorý nám ušetril množstvo energie a času. Pomoc bagra pri odstraňovaní sute sa ukázala ako vysoko efektívna a výrazne nám tak zjednodušila a zároveň pomohla urýchliť terénne práce na lokalite. Stravu si zabezpečoval každý z účastníkov výskumu individuálne – hlavne nákupom v potravinách v Novej Vieske, či neďalekej dedinke Gbelce. Príjemným spestrením nášho jedálneho lístka boli pravidelné návštevy istej reštaurácie v Gbelciach, ktorá poskytovala skutočne kvalitný gastronomický zážitok za prijateľné ceny. Sociálne zariadenia (sprcha, WC) boli poskytnuté zo strany pána starostu Novej Viesky v obecnom dome (Faluház), ktoré sme mali kedykoľvek k dispozícii.




Obr. 8 – Spoločné foto niektorých účastníkov výskumu. V popredí v prepravke masívny blok piesku s nálezom dňa – zachovanou neúplnou sánkou nosorožca.
Foto: © Martin Vlačiky




Obr. 9 – Keď sa darilo, kopalo sa až do západu slnka.
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 10 – Bager počas odkrývania zasutenej severnej steny pieskovne.
Foto: © Radoslav Biskupič



Nálezy

Lokalita sa nám za našu vynaloženú námahu a energiu odmenila každý deň, o nálezy núdza určite nebola. Každý deň sa podarilo okrem bežných nálezov objaviť aj niečo výnimočné. Vyžadovalo si to však veľa vytrvalosti a pozitívneho myslenia, ako i určitej fyzickej zdatnosti. Najčastejšími nálezmi na lokalite boli prevažne úlomky rôznych menších, či väčších kostí, zubov a klov. Zaujímavé však boli nálezy mohutnejších, väčších fragmentov kostí veľkých cicavcov patriacich zrejme chobotnatcom, alebo nosorožcom. Taktiež zaujali nálezy fragmentov parožia zástupcov jeleňovitých, ako i celých, pekne zachovaných zubov nosorožcov rodu Stephanorhinus. Našli sa tiež zuby bobrov (Castor), koňov (Hipparion) a jeleňovitých cicavcov. Ako ojedinelý nález možno označiť objav zuba patriaceho pravdepodobne tapírovi.




Obr. 11 – Terénne práce v odkrytej severnej stene.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 12 – Nález fragmentu parohu zástupcu čeľade Cervidae.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 13 – Odkrývanie ďalšieho nálezu, ktorým je časť stavca nejakého veľkého cicavca.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 14 – Pohľad na stavec očistený od sedimentu pred uvoľnením zo steny.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 15 – Zub koňa druhu Hipparion ex gr. crassum GERVAIS.
Foto: © Radoslav Biskupič



Nosorožce, nosorožce...

Počas výskumu to boli práve nálezy fosílnych zvyškov nosorožcov, ktoré zaslúžene pútali najväčšiu pozornosť. Ako prvý z našich významnejších nálezov možno označiť objav neúplnej sánky nosorožca so zachovanými piatimi zubami hneď v druhú deň výskumu. Fosília patrila nosorožcovi rodu Stephanorhinus a právom sa tak stala nálezom dňa. Ďalším fantastickým nálezom bolo objavenie celej pravej vetvy sánky nosorožca rodu Stephanorhinus spoločne sa zachovanými piatimi zubami (p2 – m3) vo štvrtý deň terénnych prác. Nakoľko bola sánka veľmi zle zachovaná, značne popraskaná a krehká, nebolo možné ju okamžite vybrať zo sedimentu. V opačnom prípade by reálne hrozilo, že by sa nám pri uvoľňovaní zo steny začala postupne rozpadávať na množstvo fragmentov, ktoré by sa následne drobili na ďalšie menšie úlomky, čím by došlo ku znehodnoteniu tohto nevšedného nálezu. Najskôr bolo nutné zabezpečiť stabilitu samotného nálezu a jeho ochranu pred akýmkoľvek poškodením formou dočasného zakonzervovania. Tento výnimočný objav bol po odokrytí a očistení od sedimentu ošetrený zasadrovaním. Sánka bola najskôr opatrne obalená vo vode navlhčenými papierovými obdĺžnikovými pásmi, na čo nám skvelo poslúžili staré noviny. Následne boli na tento papierom pokrytý povrch postupne prikladané sadrou nasiaknuté časti obväzov. Týmto spôsobom bola celá sánka aj so zubami obalená niekoľkými vrstvami sadrou nasiaknutými ústrižkami obväzu. Následne bola takto ošetrená fosília zaliata sadrou. Až po niekoľkých opakovaných zaliatiach sadrou a po vytvorení dokonalého ochranného “sarkofágu“ bolo po úplnom vysušení a zatvrdnutí možné takto zabezpečený a pripravený nález vybrať zo steny a transportovať ho do Bratislavy.




Obr. 16 – Uvoľňovanie masívneho bloku sedimentu so zachovanou časťou sánky nosorožca zo steny.
Foto: © Radoslav Biskupič





Obr. 17 – Detailný pohľad na žuvacie plochy zubov nosorožca rodu Stephanorhinus. Časť sánky je prekrytá piesčitým sedimentom.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 18 – Objav pravej vetvy sánky nosorožca rodu Stephanorhinus.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 19 – Pohľad na sánku nosorožca po odkrytí a očistení od sedimentu.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 20 – Poloha nájdenej sánky - ležala na rozhraní dvoch vrstiev.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 21 – Detailný pohľad na zuby nosorožca zasadené v sánke.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 22 – Po odokrytí a očistení objavenej fosílie nasledovalo jej dočasné zakonzervovanie zasadrovaním. Sánka bola najskôr zabalená do vrstiev navlhčeného novinového papiera.
Foto: © Radoslav Biskupič



Obr. 23 – Následne bola postupne obaľovaná obväzmi nasiaknutými sadrou.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 24 – Fosília sánky dôkladne zakonzervovaná a zabezpečená proti poškodeniu. Takto pripravenú ju bolo možné zo steny uvoľniť a bezpečne transportovať.
Foto: © Radoslav Biskupič



Mastodont

Jedným z posledných úžasných nálezov tohtoročného výskumu v Novej Vieske bol nepochybne veľký, masívny zub mastodonta druhu Anancus arvernensis CROIZET & JOBERT. Zub bol nájdený podvečer, v predposledný deň výskumu. Čo je možno nevšedné, je spôsob a miesto nájdenia tejto fosílie. Tento zub totiž nebol nájdený štandardným spôsobom pri kopaní priamo vo vrstvách, ako drvivá väčšina nálezov. Bol nájdený v suti pri rutinnom prehľadávaní haldy piesku, ktorá vznikla počas úpravy terénu a čistenia zasutenej steny bagrom. Za tento objav tak môžeme určitým spôsobom ďakovať nášmu bagristovi, ktorý sa tak pričinil o objavenie tohto fantastického nálezu.



Obr. 25 – Jeden z ďalších úžasných nálezov – zub mastodonta druhu Anancus arvernensis CROIZET & JOBERT.
Foto: © Radoslav Biskupič





Obr. 26 – Pohľad na zub mastodonta z bočnej strany.
Foto: © Radoslav Biskupič



Záver

Paleontologický výskum v Novej Vieske priniesol aj tento rok opäť množstvo nových a prínosných nálezov. Jubilejný desiaty ročník výskumov sa mohol pýšiť niektorými neobyčajnými a vzácnymi objavmi a posunúť tak poznatky o faune cicavcov zo študovanej lokality opäť o malý krôčik dopredu. Každý z uplynulých výskumov bol niečím výnimočný, čím sa od ostatných ročníkov odlišoval. A to nie iba samotnými nálezmi, ale aj jednotlivými účastníkmi, ktorí svojou prítomnosťou vytvárajú charakteristickú a nezameniteľnú atmosféru. Pre tých, ktorí sa terénnych prác na tomto nálezisku zúčastnili po prvý krát, to bol určite nielen nevšedný a pozoruhodný zážitok, ale určite i nová skúsenosť. Každý zo zúčastnených tak svojimi aktivitami a prítomnosťou podporil samotný paleontologický výskum danej lokality a zároveň celkom dobrovoľne urobil niečo zmysluplné pre vedu ako takú. Účasť na terénnych prácach v pieskovni pri Novej Vieske však nie je iba o paleontológii. Je to aj o možnosti spoznať nových, zaujímavých ľudí, nadviazať nové priateľstvá a obohatiť sa v ich prítomnosti o nezabudnuteľné zážitky. Je to tiež o určitej špecifickej atmosfére, ktorá je pre tento výskum typická. Pre niekoho je to možno aj istá forma dobrodružstva, možno relaxu, pohody, či aktívne trávenej dovolenky v kruhu skvelých ľudí. Taktiež nemožno zabudnúť na pravidelné, každý rok sa opakujúce veľkolepé nebeské divadlo, keď možno na nočnej oblohe pozorovať meteorické roje Perzeidov. Jasná nočná obloha, široká a priestranná, preplnená množstvom hviezd, ktorú ako šípy pretínajú rozžiarené línie rýchlo padajúcich meteorov... Aj o tom je Nová Vieska...


Poďakovanie

Ďakujeme pánovi starostovi obci Nová Vieska – Ing. Róbertovi Kisovi za jeho ústretovosť, ochotu, nenahraditeľnú pomoc a podporu tohto paleontologického výskumu . Vďaka patrí aj pánovi bagristovi, ktorý nám svojou prácou ušetril množstvo času a výrazne nám uľahčil práce na lokalite.


Autor: Radoslav Biskupič


Bližšie info o lokalite: TU


0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |