nedeľa 21. decembra 2014

Terénna exkurzia SGS: Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie.

Tradícia úspešných jesenných geologických exkurzií organizovaných pod záštitou Slovenskej geologickej spoločnosti pokračovala aj v roku 2014. Dňa 18. 10. 2014 sa uskutočnila celodenná terénna vychádzka pod názvom “Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie“.


Ako už napovedá samotný názov exkurzie, našim cieľom bola návšteva geologických lokalít rozprestierajúcich sa v oblasti Brezovských Karpát. Prvou zastávkou exkurzie bola lokalita Dobrá voda, ktorá je zaujímavá najmä z hydrogeologického hľadiska. Ďalšie dve lokality nachádzajúce sa v širšom okolí obce Chtelnica predstavovali dva lomy, ktoré sú významné z dôvodu výskytu hornín vhodných pre ich využitie na stavebné a dekoračné účely. Našou štvrtou zastávkou bol pamätník Svätej rodiny ležiaci medzi obcami Šterusy a Kočín. Terénna vychádzka bola ukončená zaujímavou exkurziou Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín v obci Šterusy. Sprievodcami tejto jesennej geologickej vychádzky boli doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD., RNDr. Marek Laho, PhD. a doc. RNDr. Martin Bednarik, PhD.


Lokalita Dobrá voda

Bolo pekné sobotné ráno a pred nami slnečný jesenný deň. Približne hodinu po vyštartovaní z Bratislavy naše mikrobusy míňali dedinku Dechtice a pomaličky sa približovali smerom do samotného srdca Brezovských Karpát – do Dobrovodskej kotliny, kde nás v obci Dobrá voda čakala prvá zastávka exkurzie. Priamo v obci pred chráneným zdrojom pitnej vody nás najskôr RNDr. Vladimír Dovina, CSc. oboznámil s geologickou stavbou a hydrogeologickými pomermi oblasti Dobrovodskej kotliny. Poukázal taktiež na význam vyvieračky Dobrá voda, ktorá patrí medzi najvýdatnejšie vyvieračky v oblasti Brezovských Karpát s celkovou výdatnosťou až 120 litrov za sekundu. Naša skupinka sa následne presunula do neďalekého starého lomu, kde sme sa mohli viac dozvedieť o litológii a veku odkrytých hornín. Lom s výstupom masívnych vrchnokriedových karbonátových pieskovcov a zlepencov je už opustený a do značnej miery zarastený vegetáciou. Keďže sa nachádza v tesnej blízkosti ochranného pásma významného zdroja pitnej vody, bola ťažba v tomto lome ukončená. V minulosti tu prebiehala aktívna ťažba za účelom získavania kameňa pre stavebné a dekoračné účely.




Obr. 1 – Starý opustený lom v obci Dobrá voda.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 2 – Časť steny lomu Dobrá voda.
Foto: © Radoslav Biskupič



Lom Chtelnica – Trianova

Po krátkej prehliadke lomu v obci Dobrá voda sme sa vydali k druhému cieľu, ktorým bola ďalšia zaujímavá lokalita. Po rýchlom presune do blízkej dedinky Chtelnica sme zamierili na severozápad. Cesta viedla údolím popri potoku Chtelnička, prešli sme okolo vodnej nádrže a následne odbočili na lesnú cestu. Po krátkom nenáročnom pešom presune sme sa ocitli v priestoroch neveľkého lomu obklopeného lesom. Lokalitu Chtelnica – Trianova tvorí lom s rovnými stenami dobre odkrytými hlavne v jeho zadnej časti. Na povrch tu vystupujú baranecké hrubolavicovité karbonátové pieskovce, drobno- až strednozrnné karbonátové zlepence, ktoré vekovo zaraďujeme do vrchnej kriedy (koňak). Geologické pomery danej lokality nám najskôr objasnil doc. RNDr. Rudolf Holzer, CSc. O bohatej minulosti a tradícii ťažby kameňa, ako i rozvinutého kamenárskeho remesla v oblasti Brezovských Karpát nám bližšie porozprával Ing. Bašnák. V súčasnosti prebieha v lome skôr príležitostná ťažba nerastnej suroviny, do budúcnosti sa však uvažuje o možnosti aktívnejšej ťažby na tejto lokalite. Hornina z lokality Chtelnica – Trianova ma výborné vlastnosti, je dobre opracovateľná a vhodná na stavebné a dekoračné účely. Charakterizuje ju relatívne vysoká pórovitosť, no vďaka jej nízkej nasiakavosti je veľmi odolná voči pôsobeniu vody. Kvalitu tejto horniny potvrdzuje aj skutočnosť, že býva často používaná pri rekonštrukciách historických objektov v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Použitá bola aj pri rekonštrukcii významnej historickej budovy - Dómu sv. Martina v Bratislave.




Obr. 3 – Pohľad na lokalitu Chtelnica – Trianova.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 4 – Lom Chtelnica – Trianova. Doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD. (vľavo) s výkladom o lokalite.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 5 – Ing. Bašnák (vpravo) s krátkou prednáškou o lokalite Chtelnica – Trianova a histórii kamenárstva v oblasti Brezovských Karpát.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 6 – Steny lomu Chtelnica – Trianova odkrývajúce karbonátové pieskovce a zlepence vrchnej kriedy.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 7 – Účastníci exkurzie v lome Chtelnica – Trianova.
Foto: © Radoslav Biskupič



Lom Chtelnica – Skalky

Program našej geologickej exkurzie pokračoval ďalej, presunuli sme sa na ďalšiu zaujímavú lokalitu, ktorou bol neďaleký lom Chtelnica – Skalky. K lokalite viedla lesná cesta, pešou chôdzou cez les s miernym stúpaním sme sa po chvíľke dostali priamo do areálu menšieho opusteného lomu. Keďže tu už dlhodobo neprebieha žiadna ťažba, najmä suť lomu pomerne rýchlo zarastá vegetáciou. Na lokalite sú odkryté horniny spodného miocénu (egenburg), ktoré reprezentujú fácie jablonických karbonátových zlepencov a pieskovcov. Sivé zlepence sa tu striedajú s pieskovcami sivej až hrdzavohnedej farby s premenlivou zrnitosťou. Po úvodnej prehliadke lomu nám doc. RNDr. Rudolf Holzer, CSc. svojim výkladom priblížil litologické zloženie hornín odkrytých na lokalite, pričom tiež poukázal na vlastnosti týchto hornín a ich vhodnosť na použitie pre dekoračné a stavebné účely. Vo vrchnej časti lomu bolo možné si prehliadnuť ťažobné ryhy, ako aj niekoľko veľkých blokov pieskovcov uvoľnených zo steny, ktoré tu zostali ležať ako nemí svedkovia posledného dobývania kameňa na tejto lokalite.




Obr. 8 – Pohľad na stenu lomu Chtelnica – Skalky s odkrytými karbonátovými zlepencami a pieskovcami egenburgu (miocén).
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 9 – Prof. RNDr. Dušan Plašienka DrSc. na lokalite Chtelnica – Skalky.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 10 – Lom Chtelnica – Skalky. Doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD. oboznamuje účastníkov terénnej vychádzky o litologickom zložení hornín a ich vlastnostiach.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 11 – Vrchná časť lomu Chtelnica – Skalky so zachovanými ťažobnými ryhami a  blokmi horniny.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 12 – Pohľad na našu skupinku na lokalite Chtelnica – Skalky z hornej časti lomu.
Foto: © Radoslav Biskupič



Pamätník Svätej rodiny

Ďalším zaujímavým miestom, ktoré sme mali počas exkurzie v pláne navštíviť, bol pamätník Svätej rodiny, ktorý sa nachádza medzi obcami Šterusy a Kočín. Z lokality Skalky sme sa presunuli ďalej, prešli sme cez Chtelnicu a zamierili smerom na severovýchod. Naše mikrobusy uháňajúce cez malebnú zvlnenú krajinu sa približovali k nášmu ďalšiemu cieľu. Po chvíľke cesty sme spomalili a odbočili na krajnicu, čo bolo neklamným znamením, že sme na mieste. Hneď vedľa cesty na okraji poľa sa nachádza pamätník Svätej rodiny, ktorý bol postavený v roku 2012. O prvotnej myšlienke vybudovania tohto pamätníka, ako aj o realizácii celého projektu nás oboznámil predseda Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín – Ing. Jozef Puvák. Hlavným dôvodom návštevy a prehliadky tohto pamätníka bola samotná hornina, ktorá bola pri stavbe tohto diela použitá. Veľká časť tohto zaujímavého pamätníka je totiž postavená z blokov vrchnokriedových karbonátových zlepencov a pieskovcov pochádzajúcich z lokality Chtelnica – Trianova, ktorú sme predpoludním navštívili. Toto dielo je peknou a názornou ukážkou použiteľnosti kameňa z danej lokality na dekoratívne účely, o čom sa mohli presvedčiť aj účastníci tejto geologickej exkurzie.




Obr. 13 – Štvrtá zastávka geologickej exkurzie - pamätník Svätej rodiny.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 14 – Pamätník Svätej rodiny nachádzajúci sa medzi obcami Kočín a Šterusy.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 15 – Pamätník Svätej rodiny.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 16 – Pohľad na časť pamätníka, ktorá je postavená z opracovaných blokov karbonátových pieskovcov a zlepencov pochádzajúcich z lokality Chtelnica - Trianova.
Foto: © Radoslav Biskupič



Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín

Posledná zastávka našej jesennej geologickej exkurzie bola skutočne nevšedná a netypická. Naše kroky viedli do Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín, ktoré sa rozprestiera na východnom okraji dedinky Šterusy. Na úvod nás veľmi milo a pohostinne privítali predseda Ing. Jozef Puvák a podpredsedníčka Ing. Anna Hornáková. Po krátkom oddychu sme si postupne prezreli veľkú časť areálu družstva. Naši hostitelia nás sprevádzali jednotlivými úsekmi a zároveň nám v krátkosti vysvetlili fungovanie celého družstva, poukázali na jeho hlavné aktivity a činnosti v oblasti výroby a obchodu. Návšteva PVOD Kočín bola nie len veľmi príjemným a nevšedným spestrením, ale aj originálnym ukončením tejto celodennej terénnej vychádzky. Deň sa pomaly chýlil ku koncu, program exkurzie bol vyčerpaný a nám už nezostávalo nič iné, len sa poďakovať našim hostiteľom, rozlúčiť sa a namieriť si to naspäť do Bratislavy. Tohtoročná jesenná terénna akcia organizovaná Slovenskou geologickou spoločnosťou sa vydarila a stretla sa s pozitívnym ohlasom účastníkov. Počas dňa sme navštívili zaujímavé geologické lokality, pamätník postavený z hornín pochádzajúcich z neďalekého lomu, ako i úspešné a rozvíjajúce sa poľnohospodárske družstvo. Každý z účastníkov si tak z tejto exkurzie mohol odniesť príjemný pocit zo zmysluplne stráveného dňa a obohatenia o nové poznatky a zážitky.



Obr. 17 – Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín. Pohľad do interiéru kravína.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 18 – Súčasťou areálu PVOD Kočín je aj moderne vybavená dojáreň.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 19 – PVOD Kočín. Teliatko vyhrievajúce sa v lúčoch slnka.
Foto: © Radoslav Biskupič



Autor: Radoslav Biskupič



Použitá literatúra:

Holzer R., Bednarik M. & Laho M., 2014: Sú horniny z Brezovských Karpát vhodné na stavebné a dekoračné účely?. Acta Geologica Slovaca, 6, 1, 13–27.



0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |