Slovenská geologická spoločnosť zorganizovala prvú tohtoročnú terénnu akciu – geologickú exkurziu pod názvom "Nové výsledky geologického mapovania kvartéru a neogénu Záhorskej nížiny", ktorá sa uskutočnila 18. mája 2013. Cieľom tejto terénnej akcie bola návšteva niektorých zaujímavých a významných geologických lokalít Záhorskej nížiny.
Geologické vychádzky a návštevy rôznych slovenských a zahraničných lokalít významných najmä z geologického, ale i paleontologického hľadiska organizuje Slovenská geologická spoločnosť (SGS) pravidelne každý rok. Dňa 18. 5. 2013 sa uskutočnila prvá tohtoročná terénna akcia – jarná geologická exkurzia SGS s názvom "Nové výsledky geologického mapovania kvartéru a neogénu Záhorskej nížiny". Exkurzia sa konala pod vedením RNDr. Juraja Maglaya, PhD. a RNDr. Klementa Fordinála, PhD. zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave. V priebehu dňa sme navštívili 8 rôznych lokalít ležiacich v Záhorskej nížine (Viedenská panva), ako i na jej východných okrajoch (Malé Karpaty). Cieľom terénnej akcie bola návšteva niektorých vybraných lokalít a oboznámenie účastníkov exkurzie o ich geologickej stavbe a vývoji, ako i o najnovších výsledkoch výskumov získaných počas geologického mapovania tohto regiónu. Vek jednotlivých lokalít sa pohyboval v rozmedzí od karpatu (stredný miocén) až po holocén.
Obr. 1 – Záhorská nížina. Pohľad z Malých Karpát v blízkosti obce Cerová – Lieskové. V pozadí Chvojnická pahorkatina
Foto: © Radoslav Biskupič
Bolo pekné sobotné ráno, priaznivá predpoveď počasia a nič nebránilo tomu, aby sme vyrazili k našej prvej zastávke...
Marianka - odkryv
Prvou z našich navštívených lokalít bola obec Marianka, ktorá sa nachádza neďaleko Bratislavy, na juhozápadnom okraji Malých Karpát. Samotnú lokalitu predstavuje umelý, čiastočne už zasutený odkryv vo svahu, nachádzajúci sa priamo v obci. Lokalita je ľahko prístupná, na povrch tu vystupujú nevrstvovité aluviálne štrkovité sedimenty stredného miocénu. Tieto hruboklastické sedimenty možno stratigraficky bližšie zaradiť do stredného bádenu devínskonovoveského súvrstvia. Prítomné sú dobre opracované obliaky granitoidov, kremencov a metamorfitov s priemernou veľkosťou 10 cm. Nejedná sa však o sedimenty morského pôvodu. Sedimentácia týchto usadenín sterilných na makrofosílie prebiehala v terestrickom prostredí - v okrajových priestoroch panvy vo forme sutinových a aluviálnych kužeľov počas regresie mora na začiatku stredného bádenu.
Obr. 2 – Odkryv v štrkoch stredného bádenu devínskonovoveského súvrstvia, Marianka.
Foto: © Radoslav Biskupič
Plavecký Štvrtok – Bažantnica
Po krátkej návšteve prvej lokality nasledoval presun na ďalšiu zaujímavú lokalitu, ktorá sa rozprestiera východne od Plaveckého Štvrtka. Touto našou druhou zastávkou bola pieskovňa s výstupom aluviálnych a eolitických kvartérnych piesčitých sedimentov, v ktorej ešte prebieha aktívna ťažba nerastnej suroviny. Podložie tvoria íly neogénneho veku, ktoré však na lokalite nie sú odkryté. Steny pieskového lomu tvoria vrstvy kremitých pieskov, ktorých sedimentácia prebiehala počas stredného pleistocénu. Horizontálne zvrstvené fluviálne piesky predstavujú usadeniny terasy rieky Moravy, ktoré zodpovedajú mindelskému veku. V týchto riečnych sedimentoch možno ojedinele pozorovať aj zvláštne sedimentárne textúry v tvare lievikov, ktoré predstavujú stopy po únikoch vody. V ich nadloží sú vyvinuté vrstvy šikmo zvrstvených viatych pieskov, ktoré sa usadzovali na súši v podobe pieskových dún. Ich zdrojom boli práve podložné piesčité náplavy rieky Moravy, ktoré boli po ústupe rieky z jej niekdajších korýt počas stredného pleistocénu (mindel) vyvievané a následne opätovne akumulované vo forme pieskových dún.
Obr. 3 – Pieskový lom lokality Plavecký Štvrtok – Bažantnica, pleistocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 4 – Plavecký Štvrtok – Bažantnica, pieskovňa, pleistocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 5 – Plavecký Štvrtok – Bažantnica, pieskovňa, pleistocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 6 – Pohľad na šikmo zvrstvené eolitické piesky pleistocénneho veku v pieskovni lokality Plavecký Štvrtok – Bažantnica.
Foto: © Radoslav Biskupič
Plavecký Štvrtok - odkryv
V poradí treťou navštívenou lokalitou bol menší odkryv, ktorý sa nachádza ukrytý v malom lesíku v oblasti severne od Plaveckého Štvrtka. Táto lokalita je významná aj z toho dôvodu, že predstavuje jednu z mála oblastí v Záhorskej nížine, kde na povrch vystupujú sedimenty panónskeho veku (miocén), keďže sú väčšinou pochované pod mladšími kvartérnymi usadeninami. V malom odkryve situovanom v záreze nevysokého svahu vystupujú jemnozrnné piesčito-ílovité až ílovité usadeniny čárskeho súvrstvia, ktoré predstavujú lagunárne fácie vrchného panónu zóny F. Uvedená lokalita je zaujímavá aj z pohľadu paleontológie, keďže tu boli objavené fosílne zvyšky sladkovodných mäkkýšov a ostrakódov.
Borský Mikuláš - riasové vápence
Z Plaveckého Štvrtka nasledoval dlhší presun smerom na severovýchod, kde cieľom našej cesty boli dve lokality rozprestierajúce sa v blízkom okolí Borského Mikuláša.
Prvou z nich bola pomerne nenápadná lokalita nachádzajúca sa na východnom okraji obce, kde v poľnej ceste sú eróziou odkryté zvyšky strednomiocénnych morských sedimentov. Na povrch tu vystupuje fácia riasových (litotamniových) vápencov stredného bádenu jakubovského súvrstvia. Sediment je tvorený prevažne drobnými vápenatými zvyškami červených rias litotamnií, ktoré sú dominantné. Zvyšky morskej fauny bezstavovcov predstavujú fosílie lastúrnikov a ulitníkov. Fragmenty schránok a kamenných jadier sa ojedinele vyskytujú vyvetrané priamo na poľnej ceste. Charakter sedimentu, ako aj objavená fosílna fauna a flóra napovedajú, že počas stredného bádenu prebiehala sedimentácia v tejto oblasti v normálnom morskom prostredí v zónach sublitorálu. Je zaujímavé, že prvé zmienky o výskyte riasových vápencov boli z okolia Borského Mikuláša zaznamenané už počas geologických výskumov uskutočnených v druhej polovici 19. storočia. V minulosti tu totiž prebiehala aktívna ťažba riasových vápencov, ktoré boli dobývané v menších lomoch rozkladajúcich sa v okolí Borského Mikuláša.
Obr. 7 – Borský Mikuláš – poľná cesta s výstupom riasových vápencov stredného bádenu jakubovského súvrstvia.
Foto: © Radoslav Biskupič
Borský Mikuláš – pieskovňa
Po krátkom presune cez obec sme dorazili k našej ďalšej zastávke, ktorou bola neďaleká pieskovňa ležiaca západne od Borského Mikuláša. Ťažobná jama pieskovne je obklopená lesom tvoreným vysokým borovicovým porastom, ktorý je pre oblasť Záhoria charakteristický. Lokalita je ľahko dostupná, lom je aktívny s prebiehajúcou ťažbou. Steny pieskového lomu zachytávajú pestrý geologický vývoj daného územia počas kvartéru. V pieskovni sú odkryté prevažne vrstvy mladých viatych pieskov zodpovedajúcich pleistocénnemu až holocénnemu veku. Táto lokalita je však výnimočná z iného dôvodu. Pri pohľade ne jednu zo stien zaujme pozornosť výrazná tmavá, horizontálne uložená vrstva hnedej farby, ktorá sa viditeľne odlišuje od okolitých svetlých piesčitých sedimentov podložia, ako i nadložia. Približne v strednej časti pieskovne je vyvinutý tmavý horizont fosílnej pôdy, ktorý je pochovaný pod mladšími nadložnými šikmo zvrstvenými eolitickými pieskami. Na lokalite boli celkovo zistené až dva horizonty kvartérnych pôd zaviatych pieskovými dunami.
Obr. 8 – Pieskovňa pri obci Borský Mikuláš s odkrytými viatymi pieskami a pochovanými pôdami. Pleistocén – holocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 9 – Borský Mikuláš, pieskovňa. Pohľad na tmavý horizont fosílnej pôdy pochovaný pod šikmo zvrstvenými eolitickými pieskami. Pleistocén – holocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Šajdíkové Humence - pieskovňa
Z Borského Mikuláša sme zamierili na severovýchod, smerom k neďalekej obci Šajdíkové Humence, kde našim cieľom bola ďalšia nemenej zaujímavá lokalita. Na oblohe sa síce vznášali ťažké tmavé búrkové mraky, no nič z toho nás neodrádzalo, aby sme ďalej pokračovali v pláne našej geologickej exkurzie. Juhovýchodne od obce, na okraji malebného borovicového lesa leží plošne pomerne rozsiahla, z veľkej časti už zrekultivovaná pieskovňa s výskytom kvartérnych eolitických pieskov. V súčasnosti prebieha na lokalite intenzívna a aktívna ťažba piesku pre priemyselné účely. V ťažobnej jame pieskovne sa v podloží nachádzajú ílovité sedimenty neogénu, nad ktorými ležia vrstvy čistých kremitých strednozrnných pieskov pleistocénneho veku. Pieskové zrná sú dokonale zaoblené, vyznačujú sa vysokým stupňom opracovania. Piesky sú uložené so šikmým zvrstvením, ktoré je pre viate piesčité usadeniny kvartéru charakteristické. V profile tak bolo možné sledovať štruktúru a priebeh jednotlivých pieskových dún.
Obr. 10 – Šajdíkové Humence – pieskovňa. Pleistocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 11 – Šajdíkové Humence – pieskovňa. Pleistocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 12 – Pieskový lom s výstupom kremitých eolitických pieskov lokality Šajdíkové Humence. Pleistocén.
Foto: © Radoslav Biskupič
Cerová – Lieskové - jablonický zlepenec
Deň sa síce pomaly chýlil ku koncu, avšak v pláne sme ešte mali návštevu posledných troch lokalít. Čakala nás cesta k severovýchodnému okraju Záhorskej nížiny – k Malým Karpatom. Nasledujúca lokalita sa nachádzala v Malých Karpatoch pri obci Cerová – Lieskové a predstavovala vekovo najstaršiu zo všetkých navštívených lokalít tejto exkurzie. Uvedená lokalita sa rozprestiera na juh od obce v lesoch Malých Karpát v oblasti nazývanej Karbas. Samotnú lokalitu tvorí niekoľko prirodzených odkryvov a eróznych rýh potoka vyvinutých v hlbokej rokli tiahnucej sa dole svahom smerom do panvy. V jednotlivých zárezoch rokle sú odkryté vrstvy strednomiocénnych jablonických zlepencov, ktoré zaraďujeme do závodského súvrstvia. Stratigraficky je možné tieto deltovo-aluviálne sedimenty bližšie začleniť do vrchného karpatu až spodného bádenu. Z litologického hľadiska sú prítomné polymiktné zlepence a pieskovce s klastickým materiálom pestrého petrografického zloženia a s rôznym stupňom opracovania. Vo vrstevnom slede je zachytený pestrý faciálny vývoj poukazujúci na prítomnosť subakválnej aluviálnej vejárovej deltovej fácie s vysokou akumulačnou dynamikou, smerujúcej od Malých Karpát na severozápad.
Obr. 13 – Pohľad na previs v jablonických zlepencoch lokality Cerová – Lieskové, závodské súvrstvie, karpat.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 14 – Rokľa s výstupom jablonických zlepencov závodského súvrstvia v lesoch Malých Karpát pri obci Cerová – Lieskové, karpat.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 15 – Detailný pohľad na stenu odkrývajúcu jablonické zlepence pri obci Cerová – Lieskové. Závodské súvrstvie, karpat.
Foto: © Radoslav Biskupič
Obr. 16 – Odkryv jablonických zlepencov v rokli pri obci Cerová – Lieskové. Závodské súvrstvie, karpat.
Foto: © Radoslav Biskupič
Kuchyňa - kuchynský tuf
Po návšteve lokality s jablonickými zlepencami v Malých Karpatoch mali nasledovať ešte zvyšné dve lokality – v Kuchyni a Jablonovom. Vzhľadom k väčšiemu časovému sklzu však bolo rozhodnuté o zmene plánu a poslednú z plánovaných lokalít – pieskový odkryv sandberských vrstiev vrchného bádenu v Jablonovom sme napokon vynechali. Bol to síce pomerne náročný deň a únava už bola citeľná, ale aj napriek tomu nás očakával ešte posledný cieľ tejto exkurzie, ktorým bola lokalita so vzácnym výskytom vulkanických hornín - tufov. Zamierili sme smerom na juhozápad, kde sme cestou popri Malých Karpatoch napokon dorazili do očakávaného posledného cieľa. Táto lokalita, ktorá je významná nie len z geologického, ale aj z paleontologického hľadiska, je ukrytá v lese na okraji Malých Karpát a leží južne od obce Kuchyňa. Tvorí ju nenápadný odkryv v ryolitových tufoch stredného miocénu nachádzajúci sa v malej, vegetáciou zarastenej rokli. Kuchynské tufy možno stratigraficky priradiť do stredného bádenu devínskonovoveského súvrstvia. Tufy sú sivej až sivobielej farby a obsahujú aj fosílne zvyšky suchozemskej flóry v podobe listov a plodov. Lokalita predstavuje jedinečné nálezisko sopečného popola – tufov, po prvý krát evidovaných v strednom bádene devínskonovoveského súvrstvia.
Čas neúprosne plynul a jasne dával najavo, že po návšteve poslednej geologickej lokality nadišla chvíľa na rozlúčku a na návrat domov. Po ukončení exkurzie v kuchynských tufoch nasledoval už iba priamy presun späť od Bratislavy bez ďalších zastávok. Terénna akcia sa vydarila, počasie poslúchalo a nepochybne každý z prítomných bol spokojný s priebehom tejto jarnej terénnej vychádzky SGS. Každý z účastníkov tejto zaujímavej exkurzie si určite odniesol pekný a príjemný zážitok zo zmysluplne a zároveň oddychovo stráveného dňa. Avšak pre tých, ktorí spomínané lokality navštívili po prvý krát, bola táto terénna akcia prínosom aj z pohľadu nadobudnutia nových a obohacujúcich poznatkov o geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji v oblasti Záhorskej nížiny, ako i rozšírenia svojho všeobecného rozhľadu v rámci geologických vied vôbec.
Autor: Radoslav Biskupič
0 komentárov:
Zverejnenie komentára