nedeľa, 31. marca 2013

Infaunálny lastúrnik Stirpulina bacillaris (DESHAYES) zo stredného miocénu západného Slovenska

Fosílne spoločenstvá miocénnych morských lastúrnikov Centrálnej Paratetýdy boli tvorené početnými a rôznorodými taxónmi. Počas stredného miocénu bolo aj na našom území rozšírených množstvo druhov bivalvií, o čom svedčia bohaté nálezy fosílnych zvyškov ich schránok. Asociácie lastúrnikov plytkého sublitorálu boli okrem ich typických predstaviteľov domovom aj pre nezvyčajných a zriedkavých infaunálnych lastúrnikov rodu Stirpulina. Z územia Západných Karpát sú známe ojedinelé nálezy iba jedného zástupcu tohto taxónu – druhu Stirpulina bacillaris (DESHAYES).

Uvedený druh sa v systematike bivalvií zaraďuje do čeľade Clavagellidae patriacej do radu Anomalodesmata. Lastúrniky druhu Stirpulina bacillaris (DESHAYES) patrili k infaune, žili zahrabané hlboko v sedimente na morskom dne vo vápenatých podlhovastých rúrkovitých schránkach. Prevažnú časť týchto schránok predstavovala iba samotná sifonálna trubica, v porovnaní s ktorou tvorila schránka lastúrnika približne iba 1/9 z celkovej dĺžky. Vrchnú časť tejto trubice zdobia výrazné obruče – sifonálne goliere, ktoré sa však vo fosílnom stave zachovávajú iba ojedinele. Lastúry masívneho nepravidelného tvaru sú relatívne malých rozmerov, pričom s vápenatou sifonálnou trubicou sú zrastené a tvoria tak jeden celok – podlhovastú trubicovitú kryptu. Na okraji prednej (anteriálnej) strany lastúr je vyvinutý anteriálny strapcovitý lem tvorený drobnými vápenatými rúrkami, ktorý sa nazýva “kropiaca konva“. Tento nepravidelne sformovaný strapcovitý diskovitý útvar s rúrkami vyrastajúcimi do strán je taktiež spojený a zrastený so schránkou živočícha. Vápenatá rúrka sifónu, ako i systém rúrok kropiacej konvy boli vytvorené sekréciou plášťa mäkkýša. Ako fosílie sa väčšinou zachovávajú fragmenty kamenných jadier dlhých sifonálnych rúrok so zvyškami tenkej vápnitej výstelky, ako i fosílie kompletných jedincov so zachovanými lastúrami spoločne so sifonálnou trubicou. Zvyšky rúrkovitých útvarov anteriálneho lemu sa zvyčajne zachovávajú v podobe izolovaných fragmentov drobných vápenatých rúrok. Nálezy kompletne uchovaných schránok (krýpt) so zachovaným systémom rúrok kropiacej konvy spoločne so schránkou tvorenou lastúrami a trubicou sifónu sú veľmi ojedinelé.



Stirpulina bacillaris (DESHAYES) - rekonštrukcia jedinca vo svojej životnej polohe zahrabaného v sedimente. Ilustrácia: © Radoslav Biskupič


Fosílne zvyšky týchto zvláštnych endobentických lastúrnikov boli na našom území objavené vo fáciách jemnozrnných, až hrubozrnných pieskovcov a pieskov stredného miocénu vrchu Devínska Kobyla (514 m n. m.) a jeho blízkeho okolia. Objavy ich fosílií sú z oblasti Devínskej Kobyly známe už z druhej polovice 19. storočia. V roku 1870 publikoval rakúsky paleontológ Moritz Hörnes vo svojej monografii o neogénnych lastúrnikoch z Viedenskej panvy nálezy tohto druhu z Devínskej Novej Vsi. Pod menom Clavagella bacillaris DESH. uvádza ojedinelé fosílie týchto bivalvií iba z troch lokalít a exemplár z Devínskej Novej Vsi (Neudorf an der March) vyobrazuje na tabuli 1 (obr. 1 a-b). Z  piesčitých vrstiev vrchného bádenu sú ich nálezy známe okrem lokalít v Devínskej Novej Vsi (Sandberg, Bačnegovice) aj z vrstiev arkózovitých pieskov a pieskovcov náleziska Šibeničník pri Devíne. Z fácie jemnozrnných svetlých pieskov spodnosarmatského veku pochádzajú nálezy ich zvyškov z lokality Dúbravská Hlavica (Dúbravka). V sedimentoch bádenu Viedenskej panvy boli zriedkavé fosílie tohto taxónu objavené na lokalite Vinohrádky pri Borskom Mikuláši, ako i na nálezisku Konopiská pri Rohožníku.




Ukážka fosílie schránky so zachovanou sifonálnou trubicou spoločne s lastúrami, Devínska Nová Ves – Bačnegovice, báden
a – celkový pohľad na stranu schránky pravej lastúry, b – detail pravej lastúry
c – celkový pohľad na stranu schránky ľavej lastúry, d – detailný pohľad na ľavú lastúru
Foto: © Radoslav Biskupič




Zvyšky vápenatých sifonálnych trubíc so zachovanými lastúrami
a, b – Devínska Nová Ves – Bačnegovice, báden, c – Rohožník – Konopiská, báden
Foto: © Radoslav Biskupič




Nálezy fragmentov drobných vápenatých trubičiek anteriálneho lemu - kropiacej konvy
Rohožník – Konopiská, báden
Foto: © Radoslav Biskupič


Druh Stirpulina bacillaris (DESHAYES) patrí k filtrátorom, je zástupcom infauny. Lastúrniky obývali svoje vápenaté rúrkovité schránky (krypty) hlboko zahrabané v  piesčitom až piesčito-ílovitom substráte, pričom ich prítomnosť prezrádzala iba vrchná časť sifonálnej trubice vystupujúca na povrch na morskom dne. Podľa ich výskytov na jednotlivých lokalitách možno predpokladať, že uprednostňovali plytkovodné prostredia infralitorálu s jemným dnom a dobre prúdiacou vodou, nebránili sa ani prostrediam s vyššou hydrodynamikou. Recentní zástupcovia čeľade Clavagellidae patria k teplomilným bivalviám, obývajú najmä plytké pobrežné vody sublitorálu v moriach tropických a subtropických oblastí. Rod Stirpulina zastupuje recentne len jeden druh – Stirpulina ramosa DUNKER žijúci pri pobreží Japonska. Taxón Stirpulina bacillaris (DESHAYES) patrí medzi fosílnych zástupcov, ktorých posledné výskyty sú známe z pliocénu/pleistocénu Mediteránu.


Autor: Radoslav Biskupič


1 komentárov:

Carolina Cárcamo povedal(a)...

in english please!

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |