nedeľa, 22. januára 2012

Theropoda/Megalosaurus

Theropoda („mohutné nohy“) - plazopanvé dinosaury 

Teropódne dinosaury boli viacmenej mäsožravé dravce, ktoré sa objavujú vo vrchnom triase a prežili až do úplného konca kriedy. Na paleontologických lokalitách sa nevyskytujú príliš často, ale taxonomicky sú značne diverzifikované. Do dnešnej doby tvoria až 40% popísaných a uznávaných rodov dinosaurov. Teropódne dinosaury boli väčšinou štíhle, po zadných končatinách pohybujúce sa dinosaury, a preto boli aj rýchlejšie ako všetky bylinožravé dinosaury danej doby. Väčšina z nich mala pílkovitý lem na zuboch a medzi zubami mali zvláštne doštičky, ktoré priliehali v interdentálnych pozíciách k báze zubov. Ich sánka bola rozdelená mandibulárnym kĺbom, ktorý mal význam hlavne pri uchopovaní koristi. Predné končatiny boli trojprsté a na koncoch boli ukončené pazúrmi s ostrou špičkou. Na rozdiel od väčšiny vtákopanvých dinosaurov mali dlhé kosti končatín vždy duté. Hlavné znaky teropódnych dinosaurov boli na lebke. Os lacrimale zasahovala až na hornú časť mozgovne a dobre bol vyvinutý intramandibulárny kĺb. K hlavným znakom patrili aj už spomínané „interdentálne“ doštičky. 

Niektorí teropódi boli objavení v dostatočnom množstve a to napomohlo štúdiu ich pohlavného dimorfizmu a vekovej štruktúry populácie. Najstaršie teropódne dinosaury sú vrchnotriasové a spodnojurské formy patriace do čeľade Podokesauridae?. Je to napríklad rod Coelophysis zo Severnej Ameriky (Nové Mexiko). Dosahovali dĺžku približne 2,5 metra, pričom krk bol dlhší, ako trupová časť tela. Krížová časť chrbtice zahrňovala päť stavcov a na nich nadväzujúcich rebier, ktorá u dospelých jedincov navzájom splývala. Predné končatiny boli redukované, taktiež boli redukované 4. a 5. prstový článok. 

Medzi zástupcov Theropoda patria aj tieto známe rody (obr. 1): Compsognathus, Ornitholestes, Ornithomimus, Struthiomimus, Elaphosaurus, Dromaeosaurus, Deinocheirus, Deinonychus, Avimimus, Sinosauropteryx prima (najprv bol považovaný za primitívneho vtáka, neskôr však bol zaradený medzi teropódne dinosaury podobné rodu Compsognathus.(Wellnhofer 1998)), Tyranosaurus, Albertosaurus, Daspletosaurus, Tarbosaurus, Alioramus, Alectrosaurus, Siamotyrannus (najstarší zástupca tyranosaurov zo strednej kriedy Thajska), Megalosaurus, Eustreptospondylus, Allosaurus (najväčší predátor jury) a iné... 



Obr. 1 Rekonštrukcie Theropoda 

Megalosauridae sú v dnešnej dobe vyčleňované z čeľade Tyranosauridae, pretože majú veľa znakov charakteristických pre terópoda z jury až dokonca vrchného triasu. Typickým zástupcom je rod Megalosaurus zo strednej a vrchnej jury Anglicka. 

Megalosaurus 

Megalosaurus v preklade z gréčtiny znamená „veľký plaz“. Jeho celé pomenovanie je Megalosaurus bucklandii (validný druh). Je to rod veľkých mäsožravých teropódnych dinosaurov. Stratigrafický rozsah je od strednej jury (álen) až po spodnú kriedu (bárem). Náleziská boli situované v Európe, konkrétne v Anglicku, Francúzku a vo Walese. Tento rod dinosaurov je významný, okrem iného aj tým, že ako prvý bol pomenovaný a popísaný vo vedeckej literatúre. 

Časť jeho kosti bola objavená vo vápencovom lome u Cornwellu, neďaleko Chipping Nortonu, v Oxfordskom grófstve v Anglicku v roku 1676. Tzv. „Cornwellská kosť“ bola popísaná Robertom Plotom za časť stehennej kosti akéhosi obra v diele Natural History of Oxfordshire (obr.2). V roku 1763 ju Richard Brookes pomenoval ako Scrotum humanum (obr.2), pretože výzorom pripomínala dvojicu mužských semenníkov. 


Obr. 2 Obálka Plotového diela Natural History of Oxfordshire (1677), a ilustrácia skamenelého výbežku stehennej kosti megalosaura z tejto knihy. Táto kosť bola popísaná Joshuou Brookesem v roku 1763 ako Scrotum humanum

Neskorší autori však toto pomenovanie, hoci by malo mať z historického hľadiska prednosť pred menom megalosaurus, nepovažujú za seriózne. Samotná časť stehennej kosti bola neskôr stratená, avšak jej detailná ilustrácia svedčí, že naozaj patrila megalosaurovi. Začiatkom 19. storočia sa našli ďalšie pozostatky megalosaura. V roku 1824 William Buckland urobil nový opis megalosaura na základe nájdených pozostatkov (sánky, niekoľko stavcov, fragmenty panvy, lopatky a končatiny). Nepriklonil sa k opisu Roberta Plota, že sa jedná o obra, skôr sa prikláňal k názoru, že sa jedná o obrovského príbuzného dnešných jašterov. 

Megalosaurus bol dlhý približne 9 metrov a počas strednej a vrchnej jury predstavoval jedného z najväčších predátorov. Jeho femur dosahoval dĺžky 1 metra a taktiež sánka a zuby boli výrazne veľké. Anorbitálne okno aj panva boli výrazne primitívne (nadväzujú len na tri sakrálne stavce). Megalosaurus mal krátke trojprsté predné končatiny, dlhé zadné končatiny nesúce váhu celého tela a chvost vyvažujúci prednú časť tela. 

Zdroj: Osky


Použitá literatúra: 

Roček, Z., 2002: Historie obratlovců, Theropoda, Academica, Praha 2002, s. 307-311

Internet: 

http://www.mr.is/~gk/jfr/ordskyr/s/therophoda.htm - obrázok 1 http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Scrotum_humanum.jpg – obrázok 2 http://www.tylertornado.com/megalosaurus.jpg http://www.dinodata.org/index.php?option=com_content&task=view&id=6943&Itemid=67 http://cs.wikipedia.org/wiki/Megalosaurus http://sk.wikipedia.org/wiki/Megalosaurus

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |