Skamenelina osvetlila evolúciu čeľuste

Skamenená ryba vrhla svetlo na záhadu evolúcie čeľustnatcov. 

Vedci z Uppsalskej univerzity vo Švédsku informovali, že ide o jednu z najstarších známych skamenenín rýb s čeľusťou. 

Nález je prvým príkladom dobre zachovanej mozgovej časti hlavy zo skupiny vyhynutých rýb nazývaných akantódy žijúcich v prvohorách. Skamenelinu objavili vo Veľkej Británii na začiatku 40. rokov minulého storočia a jej vek je odhadovaný na 415 miliónov rokov. 

Výskum skameneliny viedol Martin Brazeau z Uppsalskej univerzity. „Kvôli jej zjavnej podobe so žralokom a kostre podobnej rybám hrajú akantódy dôležitú úlohu pri skúmaní pôvodu čeľustnatcov,“ povedal Brazeau. 

Rozmery skameneliny sa líšia podľa Brazeaua od typických akantódov v dvoch smeroch. Predok hlavy je krátky, kým zadok je dlhý. „Presne tak vyzerali prvé žraloky,“ povedal. „Ak sa pozrieme na prvé kostnaté ryby, Zadný koniec mozgovej časti hlavy je veľmi krátky a predok dlhý, čo sa podobá na akantódy. To znamená, že akantódy zrejme neboli jedinou príbuznou skupinou rýb. Niektoré zo skamenelín sú primitívne žraloky, kým iné sú primitívne ryby.“ 

Vedci na základe výskumu tiež tvrdia, že niektoré akantódy boli predchodcom dnešných stavovcov s čeľusťou. 

„Poznáme množstvo akantódov, ale len jeden z druhov mal mozgovú časť lebky. Bolo veľmi ťažké zapracovať to do pohľadu na evolúciu čeľustnatcov, pretože nám chýbali údaje. V minulosti sme museli predpokladať, že mozgová časť lebky je rovnaká u všetkých akantódov,“ povedal Brazeau. 

Zdroj: equark.sk, bbc

Čítaj viac...

Biocenóza Jeholu

Biocenóza Jeholu, je z paleontologického a evolučného hľadiska najmarkantnejším a najsledovanejším spoločenstvom v súčasnosti. Vrstvy tejto formácie poskytli súčasnej vede, neoceniteľné poznatky o evolúcii vtákov a cicavcov v období o ktorom toho veľa nevieme. Najvzácnejšie sú výnimočné operené dinosaury, ktoré nám svedčia o pravde, ktorá je pre mnohých možno neuveriteľná, ale o to pravdivejšia. Dinosaury nevyhynuli celkom, lež malá skupina prežila do súčasnosti a rozvinula sa do formy ktorú poznáme všetci ako vtáky: „Život si nájde cestu.“ 

Zdroj: P. Agricola

Čítaj viac...

Štastie a smola dinosaurov

Vládcovia druhohôr mali v triase prevapujúco silných súperov, crurotarsány. Dinosaurom nástup k dlhej nadvláde umožnilo masové vymieranie najväčšej konkurencie. Ďalšia katastrofa však zahubila ich. 

Dinosaury sa vyvinuli v prvej polovici triasu, čo bol úvodný útvar druhohôr (pred 251 až 199 miliónmi rokov). Prakticky na celej zemeguli vtedy vládla teplá klíma. Obrovský vzostup zažili dinosaury v neskorom triase a v jure (pred 199 až 144 miliónmi rokov). Na začiatku stála jedna, nanajvýš zopár evolučných línií. Potom sa rozrôznili a prevládli v suchozemských životných prostrediach. 

Vznikli medzi nimi ozajstné obry. Väčšinu vedcov to priviedlo k záveru, že boli nadradené nad ostatnými tvormi. Po novom výskume to už však nie je isté. 

Veľmi zdatná konkurencia 

V neskorom triase dinosaurom silne konkurovala iná úspešná skupina plazov, crurotarsánske archosaury, z ktorých dodnes prežili iba krokodíly. Vtedy tvorili polovicu archosaurov. Druhú polovicu tvorili dinosaury, ktorých jedinými príbuznými sú dnes vtáky. Keď sa dnes pozrieme na zástupcov krokodílovitých tvorov, celkový dojem je fádny, lebo majú rovnaký typ telesnej stavby. Crurotarsánske archosaury boli oveľa pestrejšou skupinou a mnohé vôbec nevyzerali ako krokodíly. Boli medzi nimi obrovské štvornohé aj štíhle dvojnohé dravce, rýchle dvojnohé všežravce, rybožravce aj bylinožravce. Obe skupiny v neskorom triase obývali rovnaké ekosystémy a keďže aj podobne vyzerali, museli súperiť o potravu a iné zdroje. Predpokladalo sa, že dinosaury tento súboj postupne vyhrali. Vedci teraz preskúmali vyše štyristo anatomických znakov archosaurov a zostavili ich nový rodokmeň. Zistili, crurotarsány aj dinosaury sa v neskorom triase vyvíjali rovnako rýchlo a dinosaury vtedy rozhodne neboli nadradené. Crurotarsány boli asi dva razy rozmanitejšou a teda aj evolučne sľubnejšou skupinou. Navyše ich takmer všade žilo viac jedincov i druhov. 

Záhuba a šanca 

Ak by mal v neskorom triase nejaký mimozemšťan uhádnuť, ktorá skupina prevládne, strávil by zrejme skôr na crurotarsány. Prečo napokon dominovali dinosaury? Vďaka šťastiu hneď pri dvoch masových vymieraniach. Prvé, pred 228 miliónmi rokov, s nimi prežili aj crurotarsány, vymreli však ich viacerí spoloční súperi. Pri druhom na konci triasu pred asi 200 miliónmi rokov však zmizli okrem niekoľkých línií krokodílov všetky crurotarsány. Zrejme sa vtedy silne oteplilo.

Príčina tohto masového vymierania je stále nejasná. Tak ako predtým na rozhraní prvohôr a druhohôr, keď udrelo najväčšie (vymrelo vyše 90 % druhov prinajmenšom morských organizmov) to mohol byť buď rozsiahly vulkanizmus, alebo zrážka vesmírneho telesa, planétky či jadra kométy so Zemou.

Oboje by popri priamom zabíjaní zmenilo zloženie ovzdušia a klímu.

Dinosaury prežili a v jure šancu plne využili. No na konci posledného obdobia druhohôr, kriedy, pred 65 miliónmi rokov podľahli ďalšiemu masovému vymieraniu, pravdepodobne katastrofickému dopadu jedného či skôr viacerých vesmírnych telies na zemský povrch. Okrem ich drobných potomkov – vtákov – vtedy zmizli zo sveta zasa ony. Šancu dostali cicavce a teda aj my.

Do Science o crurotarsánoch písali doktorand Stephen Brusatte z Kolumbijskej univerzity a Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku s Michaelom Bentonom, Marcellom Rutaom a Graemom Lloydom z Bristolskej univerzity (Veľká Británia). 

Zdroj: Denník SME 18/08 - kultúra, foto: servitky.eu

Čítaj viac...