Podkmeň je charakterizovaný vytváraním lobopódií, filopódií alebo retikulopódií. Pohybujú sa pomocou panôžok, alebo kĺzavým pohybom bunky. Vo fosílnom stave sa zachovávajú najmä tie meňavkovce, ktoré vytvárajú schránku. Paleontologicky najdôležitejšie z nich patria do triedy Foraminifera, dierkavce.
Trieda Foraminifera Dierkavce
(kambrium – recent)
Do tejto triedy patria Sarcodina, so schránkou, v ktorej sa nachádzajú jeden, dva, alebo viac otvorov – ústí (apertúra), cez ktoré vychádzajú pseudopódiá. Väčšina dierkavcov žije v moriach (bentos alebo planktón), malá časť žije v hypersalinných vodách, minimum v sladkých vodách. Vnútornú časťschránky vypĺňa endoplazma, ektoplazma formuje pseudopódia a tvorí skelet.
Rad Allogromiida
(kambrium – recent)
Patria sem najprimitívnejšie bentické morské, menej braktické, alebo sladkovodné, prevažne jednokomôrkové foraminifery s organickou stenou. Ústie majú jednoduché. Poznáme ich od kambria do súčasnosti. Veľmi zriedka sa nachádzajú ako fosílne, a ak, potom sú to predĺžené schránky trúbkovitého vzhľadu. Poznáme viac ako 50 rodov, z ktorých je najcharakteristickejšia Chitinolagena (vrchný ordovík).
Rad Astrorhizida
(kambrium – recent)
Schránka je voľná, alebo pripevnená k podkladu, jednokomôrková s rôznym tvarom – hviezdicovitá, trubicovitá, kríkovitá, niekedy majú guľovitú centrálnu časť. Stena je aglutinovaná, ústie je jedno, alebo zmnožené, na koncoch trubicovitých výrastkov. Niekedy ústie chýba, potom ho zastupujú otvory medzi aglutinujúcimi čiastočkami. Žijú od kambria po recent. Najčastejšie sú v ordovíku a v silúre, menej v mezozoiku a kenozoiku. Recentné typy žijú v chladných moriach a oceánoch. V chladných vodách tvoria až masové porasty. Charakteristické rody sú Astrorhiza (ordovik – recent), Rhizammina (ordovik – recent), Saccammina (silúr – recent).
Rad Ammodiscida
(ordovik – recent)
Schránka je voľná, alebo pripevnená k podkladu, aglutinovaná, dvojkomôrková. Skladá sa z prvej guľatej komôrky – protokonchy a druhej, trubicovitej, plocho alebo trojšpirálne zvinutej, niekedy sú aj klbkovito zvinuté. Ústie je jednoduché, na konci trubicovitej komôrky. Najväčší rozmach dosiahli v silúre a v devóne. V recente žijú v rôznych zemepisných šírkach, vrátane Arktídy a Antarktídy. V teplovodných moriach sú charakteristické pre batyál a abysál. Poznáme z nich viac ako 30 rodov, charakteristické sú Ammodiscus (silúr – recent), Hyperammina (silúr – recent), Glomospira (silúr – recent).
Rad Textulariida
(karbón – recent)
Schránka je voľná, alebo pripevnená k podkladu, mnohokomôrková (polytalamná), špirálovitá, dvojradová, aglutinovaná, pórovitá. Ústie je jedno, alebo zmnožené, môže byť na krčku. Poznáme viac ako 50 rodov. Charakteristické rody sú Textularia (karbón – recent), Bigenerina (jura – recent).
Rad Fosulinida
(karbón – recent)
Schránka má veľké rozmery, až do 15 mm, je voľná, mnohokomôrková, plochošpirálová, involútna, vretenovitá, guľovitá, niekedy môže mať nepravidelný tvar. Švy sú ploché, vlnité, alebo záhybovité. Stena je kalcitová, pórovitá, granulárna tenká, alebo hrubá. Môže byť jedno, dvoj alebo až štvorvrstvová. Hrubá stena býva dvojvstvová. Pod tektom je hrubá vrstva – keriotéka, s veľkými pórmi. Ústie je jedno, alebo je zmnožené, na báze septa. Môže mať prídavné otvory. Môže vytvárať horniny – fusulínové a švagerínové vápence paleozoika. Poznáme viac ako 100 rodov. Charakteristické rody – Fusulina (spodný - stredný karbón), Schwagerina (perm).
Rad Miliolida
(jura – recent)
Schránka je voľná, mnohokomôrková, pravidelne klbkovito zvinutá. Stena schránky je väčšinou jednoduchá, porcelánovitá. Ústie má jednoduché terminálne, často so zubom, alebo zmnožené, sitovité, lúčovité alebo labyrintovité. Najširší rozvoj majú v neogéne. Formy sú to euryhalinné, eurytermné, obývajúce sublitorál až batyál (4 000 m). Sú horninotvorné, tvoria plytkovodné miliolidové vápence, bahná alebo piesky. Poznáme viac ako 60 rodov. Charakteristické rody sú Triloculina (jura – recent), Quinqueloculina (jura – recent), Pyrgo (jura – recent), Borelis (oligocén – recent).
Rad Rotaliida
(stredný trias – recent)
Schránka je voľná, zriedkavo býva pripevnená k podkladu, viackomôrková, trochušpirálovitá, alebo planišpirálovitá, jednoradová, alebo dvojradová. Stena je kalcitová, alebo aragonitová, pórovitá, jednoduchá. Ústie majú jednoduché, alebo s platničkami či perou. Môže byť zmnožené a skladať sa zo skupiny pórov. Povrch schránky je hladký, alebo ornamentovaný. Poznáme viac ako 150 rodov. Charakteristické rody sú Rotalia ( vrchná krieda – recent), Ammonia (vrchná krieda – recent), Elphidium (eocén – recent).
Rad Nummulitida
(vrchná krieda – recent)
Schránka je voľná, veľká od niekoľkých milimetrov do 10 – 16 cm. Môže byť planišpirálovitá, diskovitá, guľovitá či šošovicovitá schránka, involútna až evolútna, s dobre viditeľným dimorfizmom. Stena je kalcitová, pórovitá, vo vnútri schránky je charakteristický výskyt zložitých kanálikov. Povrch schránky je hladký, alebo granulovaný, ústie je jednoduché, štrbinovité. Široký rozmach dosiahli v eocéne. Žili v plytkom mori s normálnou salinitou, uprostred rias. Sú horninotvorné, tvoria numilitové vápence. Poznáme ich viac ako 15 rodov, charakteristické rody sú Nummulites (paleocén – oligocén), Assilina (paleocén – eocén), Operculina (vrchná krieda – recent), Discocyclina (paleocén – recent).
Rad Globigerinida
(jura – recent)
Schránka je mnohokomôrková, trochoidná, alebo planišpirálovitá. Stena je kalcitová, alebo aragonitová, ústie je jednoduché, jedno alebo zmnožené, brušnookrajové, alebo sitovité. Stena je hladká, alebo s ornamentáciou, niekedy býva s dlhými ostňami, ktoré podporujú ektoplazmu. Recentné formy sa vyskytujú v tropických a subtropických moriach a oceánoch. Charakteristické rody sú Hedbergella (krieda), Globigerina (paleocén – recent), Globotruncana ( vrchná krieda), Globorotalia ( paleocén – recent).
Zdroj: Systematická paleontológia bezstavovcov, Univerzita Komenského, Bratislava 2004, obrázok: ucmp.berkeley.edu
(ordovik – recent)
Schránka je voľná, alebo pripevnená k podkladu, aglutinovaná, dvojkomôrková. Skladá sa z prvej guľatej komôrky – protokonchy a druhej, trubicovitej, plocho alebo trojšpirálne zvinutej, niekedy sú aj klbkovito zvinuté. Ústie je jednoduché, na konci trubicovitej komôrky. Najväčší rozmach dosiahli v silúre a v devóne. V recente žijú v rôznych zemepisných šírkach, vrátane Arktídy a Antarktídy. V teplovodných moriach sú charakteristické pre batyál a abysál. Poznáme z nich viac ako 30 rodov, charakteristické sú Ammodiscus (silúr – recent), Hyperammina (silúr – recent), Glomospira (silúr – recent).
Rad Textulariida
(karbón – recent)
Schránka je voľná, alebo pripevnená k podkladu, mnohokomôrková (polytalamná), špirálovitá, dvojradová, aglutinovaná, pórovitá. Ústie je jedno, alebo zmnožené, môže byť na krčku. Poznáme viac ako 50 rodov. Charakteristické rody sú Textularia (karbón – recent), Bigenerina (jura – recent).
Rad Fosulinida
(karbón – recent)
Schránka má veľké rozmery, až do 15 mm, je voľná, mnohokomôrková, plochošpirálová, involútna, vretenovitá, guľovitá, niekedy môže mať nepravidelný tvar. Švy sú ploché, vlnité, alebo záhybovité. Stena je kalcitová, pórovitá, granulárna tenká, alebo hrubá. Môže byť jedno, dvoj alebo až štvorvrstvová. Hrubá stena býva dvojvstvová. Pod tektom je hrubá vrstva – keriotéka, s veľkými pórmi. Ústie je jedno, alebo je zmnožené, na báze septa. Môže mať prídavné otvory. Môže vytvárať horniny – fusulínové a švagerínové vápence paleozoika. Poznáme viac ako 100 rodov. Charakteristické rody – Fusulina (spodný - stredný karbón), Schwagerina (perm).
Rad Miliolida
(jura – recent)
Schránka je voľná, mnohokomôrková, pravidelne klbkovito zvinutá. Stena schránky je väčšinou jednoduchá, porcelánovitá. Ústie má jednoduché terminálne, často so zubom, alebo zmnožené, sitovité, lúčovité alebo labyrintovité. Najširší rozvoj majú v neogéne. Formy sú to euryhalinné, eurytermné, obývajúce sublitorál až batyál (4 000 m). Sú horninotvorné, tvoria plytkovodné miliolidové vápence, bahná alebo piesky. Poznáme viac ako 60 rodov. Charakteristické rody sú Triloculina (jura – recent), Quinqueloculina (jura – recent), Pyrgo (jura – recent), Borelis (oligocén – recent).
Rad Rotaliida
(stredný trias – recent)
Schránka je voľná, zriedkavo býva pripevnená k podkladu, viackomôrková, trochušpirálovitá, alebo planišpirálovitá, jednoradová, alebo dvojradová. Stena je kalcitová, alebo aragonitová, pórovitá, jednoduchá. Ústie majú jednoduché, alebo s platničkami či perou. Môže byť zmnožené a skladať sa zo skupiny pórov. Povrch schránky je hladký, alebo ornamentovaný. Poznáme viac ako 150 rodov. Charakteristické rody sú Rotalia ( vrchná krieda – recent), Ammonia (vrchná krieda – recent), Elphidium (eocén – recent).
Rad Nummulitida
(vrchná krieda – recent)
Schránka je voľná, veľká od niekoľkých milimetrov do 10 – 16 cm. Môže byť planišpirálovitá, diskovitá, guľovitá či šošovicovitá schránka, involútna až evolútna, s dobre viditeľným dimorfizmom. Stena je kalcitová, pórovitá, vo vnútri schránky je charakteristický výskyt zložitých kanálikov. Povrch schránky je hladký, alebo granulovaný, ústie je jednoduché, štrbinovité. Široký rozmach dosiahli v eocéne. Žili v plytkom mori s normálnou salinitou, uprostred rias. Sú horninotvorné, tvoria numilitové vápence. Poznáme ich viac ako 15 rodov, charakteristické rody sú Nummulites (paleocén – oligocén), Assilina (paleocén – eocén), Operculina (vrchná krieda – recent), Discocyclina (paleocén – recent).
Rad Globigerinida
(jura – recent)
Schránka je mnohokomôrková, trochoidná, alebo planišpirálovitá. Stena je kalcitová, alebo aragonitová, ústie je jednoduché, jedno alebo zmnožené, brušnookrajové, alebo sitovité. Stena je hladká, alebo s ornamentáciou, niekedy býva s dlhými ostňami, ktoré podporujú ektoplazmu. Recentné formy sa vyskytujú v tropických a subtropických moriach a oceánoch. Charakteristické rody sú Hedbergella (krieda), Globigerina (paleocén – recent), Globotruncana ( vrchná krieda), Globorotalia ( paleocén – recent).
Zdroj: Systematická paleontológia bezstavovcov, Univerzita Komenského, Bratislava 2004, obrázok: ucmp.berkeley.edu
Posted in: Meňavkovce
0 komentárov:
Zverejnenie komentára