sobota, 21. januára 2012

Smrtiaca zbraň Tyrannosaura rex

... bola v jeho nose! Ale neexistuje dôvod sa báť. Tyrannosaurus rex bezpochyby nebojoval svojimi sopľami. Pokiaľ spomíname jeho nasálnu časť lebky, hovoríme v osteologickej terminológii. Mohutný vrchnokriedový teropod mal totiž unikátnu zbraň v podobe zrastených nazálnych kostí, ktoré mu pri zahryznutí umožňovali vyvinúť extrémny tlak čeľustí. 

Vedci si samozrejme všimli robustnú stavby lebky tyrannosaura už veľmi dávno. Oproti lebkám iných teropodov, a to i väčších, ako bol tento „kráľ dinosaurov“ (Giganotosaurus, Spinosaurus) bola lebka tyrannosaura omnoho mohutnejšia a kompaktnejšia, stavaná na zvládnutie obrovského fyzického tlaku a ťahu. Mnoho krát je to dávané do súvislosti s nebezpečnou korisťou, ktorú lovili – rohatými dinosaurami.
Nech je to ako je , tyrannosauria lebka je malým zázrakom prírody. Sila jeho zovretia tlamy bola pokladaná za enormnú aj skôr, dnes ale vieme, že musela byť naozaj príšerná. Dr. Eric Snively z Univerzity v Alberte popisuje, jak podľa neho stavba nosných kostí umožnila lebke tyrannosaura stať sa „zoologickou superzbraňou“. Podľa Snivelyho sú spojené nosné kosti unikátnym znakom tyrannosauridov, adaptácie, ktorá zabezpečuje pevnosť a kompaktnosť lebky pri trhaní koristi. Sila vyvíjaná čeľusťami vzhľadom na mohutné svalové úpony musela byť taká veľká, že by sa kosti lebky samotného predátora mohli poškodiť alebo zlomiť (to dokazujú aj nálezy ulomených zubov týchto teropodov priamo vo fosíliách koristí). Sila zovretia čeľustí tyrannosaura bola s istotou väčšia než u obrích karcharodontosauridov či spinosaura, bola teda skutočne ohromná aj na jednotku plochy. Zjednodušene možno povedať, že tento dravec dokázal zaboriť svoje úctyhodné zuby (dlhé až 30 cm!) hlbšia do tela koristi. 

Spolupracovníci Snivelyho, fyziológ Donald Henderson z Royal Tyrrel Museum a Doug Phillips z Univerzity v Calgary porovnávali zuby a tvar čeľustí i plôch pre svalové úpony na lebkách tyrannosauridov i iných teropodov. Záver vypovedal v prospech väčšej sily zovretia tyrannosauridov. Oproti svojim starším príbuzným mal Tyrannosaurus výhodnou „neoadaptácie“ v podobe smrtiaceho zovretia. Tieto závery potvrdila i počítačová tomografia lebky. 

Ako vyzerala taká lovecká výhoda? Predovšetkým ide o to, že čeľuste tyrannosaura pôsobili na korisť celou silou, pretože zrastené nosné kosti neboli tvarovateľné. U iných teropodov bol tlak zahryznutia vždy nejako ovplyvnený slabučkým „rozdelením čeľustí“ do strany. Čeľuste „T-Rexa“ umožňovali niečo viac, ako len prehryznúť kožu a svalstvo – mohli drviť kosti. 

Tyrannosaurus rex je stále kráľom medzi dravými dinosaury, aspoň čo sa mohutnosti krčného svalstva a zovretia čeľustí týka. Aj nedospelý jedinec mal rovnakú silu krčného svalstva ako dospelý Carcharodontosaurus, ktorý bol asi o meter väčší. Podľa prepočtov by dokázal dospelý Tyrannosaurus bez problémov zodvihnúť do vzduchu dospelého človeka a vyhodiť ho necelých päť metrov vysoko. Prepočet sily na rigoróznu mechaniku potom pre spodnú čeľusť dravca uvádza silu rovnú 200 000 Newtonov, čo je ako zodvihnúť do vzduchu dodávku! Tento dinosaurus tak zrejme vykazuje doteraz najväčšiu silu zovretia medzi suchozemskými živočíchmi. 

Scéna z Jurského parku, keď rex požiera a na to aj prehryzne doslova „na polovicu“ právnika Gennara, je tak vedecky podloženým faktom. 

Medzinárodný tím paleontológov našiel v severozápadnej Číne kosti najstaršieho zástupcu evolučnej línie, vedúcej k azda najznámejšiemu dravému dinosaurovi, Tyrannosaurovi rex. 


Zdroj: napísal: Vladimír Socha, preklad: R.T. , University of Alberta, www.wildprehistory.org, obrázok-www.dinodata.org 

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |