Čo sú vápnité nanofosílie?
Vápnité nanofosílie sú fosílne zvyšky zlatohnedých jednobunkových rias žijúcich len v oceánoch. Pretože sú to rastliny potrebujú slnečné svetlo, takže sa vznášajú blízko pri hladine. V súčasnom oceáne ich žijú bilióny.
Sú potravou všetkého, čo je od nich väčšie. Sú jednými z primárnych organizmov na báze potravinového reťazca. Tieto riasy vytvárajú tenké kalcitové platničky v bunkách, ktoré sa premiestňujú na povrch bunky. Po odpadnutí z bunky padajú pomaly na morské dno. Tieto platničky sú nahradené novými, ktoré sa stále tvoria na každej bunky. Keď sa tieto platničky usadia na morskom dne, sú pomaly pokryté zvyškami iných rastlín a živočíchov, bahnom a pieskom, ktoré boli priplavené riekami sveta. Z tohto hľadiska tvoria časť bahna, slieňov alebo piesčitých ílov. Na dne oceána je veľká mocnosť sedimentov, ich hmotnosť obrovská a spôsobuje stlačenie kompakciu najspodnejších sedimentov do horniny. Ak sú tieto horniny tvorené len nanofosíliami, sú to – tzv. kriedy. Ak neobsahujú tak veľa nanofosílií, môžu byť časťou vápenca alebo bridlíc. Tieto platničky sú zachované v hornine a sú to fosílie, ktoré študujú paleontológovia.
Vápnité nanofosílie žijú vo svetovom oceáne aspoň 200 miliónov rokov (od triasu), a počas tohto obdobia sa sústavne vyvíjali a menili. Napríklad, ak paleontológovia študujú sedimenty oceánskeho dna staré 1 milión rokov, väčšina z nanofosílií v týchto dvoch vzorkách budú celkom odlišné druhy. Špecialisti na vápnitý nanoplanktón môžu skúmať sedimenty oceánskeho dna, uložené pred menej ako 200 miliónmi rokov hocikde na svete (samozrejme také, ktoré obsahujú nanofosílie) a budú schopní povedať aký je sediment starý. A to s presnosťou 1-4 milión rokov alebo dokonca menej.
Využitie vápnitých nanofosílií
Biostratigrafia – vápnité nanofosílie sú najužitočnejším vekovým indikátorom morských sedimentov od jury do recentu, pre ich rýchly evolučný vývoj, obrovské plošné geografické rozšírenie. Dátum prvého a posledného objavu určitého druhu vápnitého nanoplanktónu je zvyčajne v tom istom horizonte globálne a často je možné datovať vek sedimentov s presnosťou jeden milión rokov alebo presnejšie. Presné datovanie sedimentov má mnohé praktické využitia. Napríklad, vápnité nanofosiílie sa úspešne využívajú v pomoci pri mapovaní povrchového aj podpovrchového rozsahu litologických jednotiek, tiež sa využívajú v regionálne geologických štúdiách na korelovanie časovo zhodných, ale litologicky odlišných uloženín.
Paleoceánografia, paleobiogeografia a paleoekológia – vápnité nonofosílie môžu pomôcť určiť teplotu a prúdový režim v starých oceánoch. Ak určitý druh žije len v tepých tropických vodách, jeho prítomnosť vo fosílnom materiály môže dokumentovať geografické rozšírenie tropických vôd v čase. Podobné paleobiogeografické fosílne údaje sú použiteľné v určovaní podnebia v dávnych obdobiach histórie Zeme, migračný režim druhov a vzťahy medzi kontinentami.
Využitie v súdnej, umeleckej praxi a pri historickom štúdiu – vápnité nanofosílie bývajú použité pri riešení kriminálnych prípadov. Napr. íl zoškriabnutý z topánok podozrivého zločinca obsahuje druhy vápnitých nanofosílií, napr. v Anglicku, ktoré sú unikátne a umožňujú polícii nájsť miesto zločinu. Vápnité nanofosílie umožňujú určenie pôvodu stavebného kameňa stredovekých kostolov v Dánsku a zistenie autenticity obrazov. V Nórsku, ktoré nemá sedimenty typu „kriedy“, môžu vápnité nanofosílie poslúžiť na určenie pôvodu bielej kriedy, ktorá bola použitá na prípravu povrchu stredovekých drevených skulptúr a panelov pred maľovaním. Režim a zmeny obchodných ciest s kriedovým materiálom možno použiť na interpretovanie globálnych obchodných aktivít v severnej Európe tých čias.
Autor: RNDr. Eva Halásová PhD., prepis Gabi, obrázok: gallery.astronet.pl
Posted in: Nanofosílie
0 komentárov:
Zverejnenie komentára