sobota, 21. januára 2012

Vrchno - Triasové vymieranie

Najznámejším hromadným vymieraním v dejinách života na Zemi je vymieranie spred 65 miliónov rokov, kedy vyhynuli dinosaury a rôzne iné veľké plazy. Najväčším vymieraním, aké sa kedy udialo, však je veľké vymieranie na rozhraní druhohôr a prvohôr, teda pred 250 miliónmi rokov, kedy vymrelo 95 % morských a 75 % suchozemských druhov. Na konci triasu, pred 200 miliónmi rokov, sa udialo ďalšie hromadné vymieranie, ktoré síce nie je laickej verejnosti tak známe ako dve práve zmienené, no zvyčajne je považované za jedno z piatich najväčších. 

Trias je prvý útvar druhohôr. Všetky kontinenty boli spojené do jedného superkontinentu Pangea. Prevládalo suché podnebie s krátkymi obdobiami zrážok. Život sa spamätával z najväčšieho vymierania v histórii života – veľkého permského vymierania. 

Fauna morských stavovcov na pár výnimiek (Placodontia) predchádzala jure. V rámci evolúcie suchozemských stavovcov predstavuje trias prechod medzi permom, kedy prevládali cicavcovité plazy zo skupiny Synapsida a jurou, kedy prevládali dinosaury. Existovali však aj ďalšie významné skupiny stavovcov, ako napríklad rynchosaury a krokodílovité Crurotarsi. 

Vymieranie na rozhraní triasu a jury býva považované za jedno z piatich najväčších hromadných vymieraní v histórii života na Zemi. Vymreli napríklad konodonty, rad amonitov Ceratitida, ľaliovky zo skupiny Inadunata a rôzne skupiny plazov (Rauisuchia, Aetosauria, Phytosauria, Placodontia, Nothosauria...). Vymyznutím 50 % čeľadí tetrapodov dosahovalo v rámci tejto skupiny intenzitu väčšiu, než vymieranie na konci kriedy, kedy vyhynuli dinosaury a iné veľké plazy. 

Amonity, konodonty a zástupcovia Inadunata vykazujú postupné vymieranie prebiehajúce počas stredného noriku a rétu. Ústup morských organizmov vysvetľuje kolísanie morskej hladiny, predovšetkým značná regresia počas rétu, idúca ruka v ruke s odkysličením oceánov koncom noriku 

Udalosti na súši sú oproti situácii pod vodnou hladinou viac nejasné. 

Na prahu vrchného triasu predstavovali dinosaury úplne novú skupinu - územčisté synapsidy a rynchosaury boli naproti tomu už po milióny rokov hlavné veľké bylinožravce, kým post veľkých a stredne veľkých mäsožravcov pevne zvierali krokodílovití zástupcovia Crurotarsi. Ani vyhliadky do budúcna nevyzerali sľubne – podnebie malo byť v zostávajúcej časti triasu postupne stále suchšie a nehostinnejšie. 

Podľa prevládajúcej teórie (napr. Benton 1983, Sereno 1999), postupné vymieranie dominantných plazov v niekoľkých vlnách vymierania využili dinosaury tým, že postupne obsadili voľné ekologické niky. Nahradila staršiu teóriu Boba Bakkera, ktorý tvrdil, že veľké suchozemské plazy vyhynuli kvôli konkurenčnému tlaku dinosaurov, ktoré boli vďaka teplokrvnosti a plne vzpriameným končatinám oveľa aktívnejšie a pohyblivejšie. Prítomnosť úplne vzpriamených končatín sa však medzičasom dokázala aj u dravcov zo skupiny Crurotarsi. 

Výhody dinosaurov sa však jednoduchým spomenutím úplne vzpriamených končatín nekončia. Veľké bylinožravce stredného triasu boli všetko pomerne nepohyblivé (neúplné vzpriamenie končatín, štvornohosť)‏. Dravce z Rauisuchia boli teda prispôsobené na lov pomalej koristi – mali síce plne vzpriamené končatiny, no boli štvornohé a ich končatiny boli pomerne krátke. Dravé dinosaury boli naproti tomu dvojnohé a pohyblivejšie než iné dravce. Netreba zabúdať, že pohyblivosť je vo vysoko suchých podmienkach výhodou – umožňuje prekonať veľké vzdialenosti za krátky čas. Vidíme to napríklad na dnešných pštrosoch. 

Veľké bylinožravce boli prispôsobené na konzumáciu nízkej a podzemnej vegetácie, pričom absencia plne vzpriamených končatín limitovala ich maximálnu telesnú veľkosť a pohyblivosť. Dlhokrké dinosaury, sauropodomorfy, však mohli spásať rastlinstvo všetkých výškových úrovní (nastáva amenzalismus – jav, kedy jeden druh alebo skupina nepriaznivo ovplyvňuje iný druh alebo skupinu, no sama nie je negatívne ovplyvnená)‏. Stručne si výhody veľkých byliožravých dinosaurov môžeme vyjadriť pár rovnicami:
Úplne vzpriamené končatiny a častá bipedalita = väčšia telesná veľkosť + zachovaná pohyblivosť + nižšie energické nároky. 

Väčšia veľkosť = dlhšia tráviaca sústava = lepšie trávenie potravy 

Väčšie rozmery + pohyblivosť = schopnosť migrovať za kratší čas 

Dominancia dinosaurov sa začala medzi veľkými bylinožravcami, neskôr sa vyjavila u stredne veľkých a nakoniec veľkých mäsožravcoch. Šírila z juhu smerom na severovýchod a nakoniec zasiahla územie dnešnej Severnej Ameriky. V réte, teda ešte pred úplným koncom triasu, boli dinosaury dominantné vo svetovom merítku. Či ovládli svetové suchozemské ekosystémy oportunisticky alebo vďaka telesným predispozíciám zostáva otvorenou otázkou. Oproti súperiacim skupinám organizmov však mali nesporné anatomické výhody. 

Zdroj: Dušan Valent

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |