štvrtok, 2. februára 2012

Ornithischia/Iguanodon

Podrad Ornithischia (vtákopanvé)

Ornithischia vznikla takmer súčasne so skupinou Saurischia, prví zástupcovia existovali už vo vrchnom triase. Najstarším zástupcom je Pisanosaurus z vrchného triasu Južnej Ameriky a Technosaurus z vrchného triasu Texasu. Niektorí autori našli (Bakker a Galton) podobnosti v stavbe chrupu u zástupcov Ornithischia a primitívnych Saurischia (plateosaury). 

Čeľaď Iguanodontidae

Iguanodontidae sa objavili v strednej jure, ale najväčší rozmach dosiahli až v spodnej kriede. Prežili až do konca mezozoika. Iguanodontidae mali 26-28 presakrálnych stavcov, čo je oproti iným primitívnym vtákopanvým dinosaurom zväčšenie o 4 až 6 stavcov. Tibia sa oproti femuru skrátila, prsty na prednej končatine boli vybavené pazúrmi. Do čeľade Iguanodontidae patrí aj najznámejší rod Iguanodon.

Iguanodon 

Skica Iguanodon bernissartensis (Tim Bekaert, 1995) 

Iguanodon bol popísaný geológom Gideonom Mantellom na základe zubu nalezeného v r. 1822 a pretože vykazoval značné podobnosti so zubom recentného leguána, bol pomenovaný práve ako „zub leguána" – Iguanodon. Iguanodon, megalosaurus a ďalšie rody dinosaurov sú už dávno vyhynuté živočíchy, ktoré vládli Zemi takmer 170 miliónov rokov. Každopádne sa Iguanodon stal spolu s megalosaurom a hylaeosaurom v roku 1842 „zakladajúcimi členmi" Owenovho kladu Dinosauria. V roku 1878 bol uskutočnený jeden z najúžasnejších objavov v histórii dinosaurej paleontológie, keď bolo v hĺbke 322 m pod zemou v uhoľnej bani v belgickom Bernissartu odhalených najmenej 38 prevažne adultných exemplárov tohto živočícha. I. bernissartensis je dnes jediným druhom iguanodona, ktorého poznáme skutočne dobre – ostatných šesť druhov má viac či menej neistý status. Všetky pochádzajú zo spodnokriedových sedimentov, objavili sa, ale aj správy o nálezoch fragmentov v časovom rozmedzí od kimmeridžskej fázy vrchnej jury až po vrchnokriedový stupeň cenoman, čo predstavuje úctyhodný časový úsek cez 60 miliónov rokov dlhý a tak tento tvor patrí k evolučne najúspešnejším dinosaurom vôbec. To je potvrdzované aj faktom, že sa rozšíril takmer do všetkých kútov niekdajšieho sveta a stal sa jedným z najhojnejších dinosaurov – jeho stopy sú známe aj z arktických Špicbergov. Pod taxón Iguanodon (podobne ako napr. k megalosaurovi) bola v minulosti radená celá rada pozostatkov rôznych bylinožravých dinosaurov, ktoré boli neskôr presunuté pod iné, aj nedinosaurie taxóny. Posledné zmeny v systematike taxónu priniesla nedávna minulosť, keď Gregory S. Paul najskôr v roku 2006 vytvoril pre materiál I. atherfieldensis nový taxón Mantellisaurus (nezaoberal sa samozrejme synonymitou taxónov Vectisaurus, Heterosaurus a Sphenospondylus s novo vytvoreným taxónom a preto ich status je tak neistý) a následne v roku 2007 vytvoril najskôr pre materiál, pôvodne popísaný ako Iguanodon mantelli, nový taxón Dollodon a pre materiál I. lakotaensis vytvoril nový taxón Dakotadon. Štúdia neskôr nepotvrdila synonymitu I. fittoni a I. hollingtoniensis, taktiež aj I. bernissartensis a I. orientalis. Iguanodontid, popísaný v roku 2003 na území Čiech (Mezholez na Kutnohorsku) bol veľmi pravdepodobne blízkym, menším príbuzným iguanodona.

Iguanodon bol pomerne veľký, robustný ornitopod, aj keď jeho rozmery a hmotnosť kolísali v závislosti od druhu. Jeho celková telesná stavba sa príliš nelíšila od hadrosauridov. I. bernissartensis dosahoval dĺžky okolo 10 m a hmotnosti približne 3,5 tony, podobne robustný I. dawsoni dosahoval dĺžky asi 8 m a bol trochu ľahšie stavaný. I. fittoni bol dlhý približne 6 m a dosahoval hmotnosti okolo 2 ton. Odhady dĺžky najväčších jedincov I. bernissartensis však dosahujú až ku hranici 13 m. Iguanodon mal dlhú, úzku a celkovo veľkú lebku; čeľuste boli zakončené bezzubým keratinovým zobákom. Zuby naozaj svojim tvarom pripomínali zuby leguána, no na rozdiel od leguánich zubov, sú väčšie a viac prirazené k sebe. Predné päťprsté končatiny boli mohutné, dlhé (u I. bernissartensis dosahovala ich dĺžka až 75% dĺžky zadných končatín), nie moc ohybné, stavané tak, aby tri centrálne silné prsty niesli váhu pri prípadnej kvadrupednej chôdzi. Palec smeroval preč od osy ostatných prstov a bol premenený v kónický kostený bodák, ktorý bol zrejme jedným z mála prostriedkov iguanodona k obrane, aj keď o jeho funkcií sa stále vedú vedecké diskusie (mohol slúžiť napr. aj k prenikaniu do semien, ovocných plodov a pod.). Malíček bol predĺžený a zrejme veľmi obratný; podľa niektorých názorov s jeho pomocou Iguanodon dokonca mohol manipulovať s predmetmi, napr. s potravou, ktorú si týmto spôsobom „podával". Zadné končatiny boli trojprsté, veľmi silné, nepríliš dobre uspôsobené k behu (napriek tomu podľa niektorých štúdií mohol Iguanodon dosahovať rýchlostí až 24 km/h v bipednom postoji). Chrbtica i chvost boli spevnené skostnatenými šľachami. Bol to bylinožravec, avšak spôsob, akým sa živil, bol a stále ešte je predmetom diskusií; Mantell sám predpokladal, že Iguanodon mal silný, svalnatý jazyk, podobný dnešnej žirafe. Iguanodon mal v hornej čeľusti 29 a v dolnej 25 zubov (zuby v dolnej čeľusti boli širšie než v hornej a frontálne partie hornej čeľusti boli úplne bezzubé), na rozdiel od hadrosauridov mal však iba jeden náhradný zub pre každú pozíciu. Lebkové kosti boli konštruované tak, že pri konzumácií potravy sa o seba dolná a horná čeľusť pozvoľna trela, čím vznikal akýsi ekvivalent cicavčieho žuvania a Iguanodon týmto spôsobom rozomlel rastlinnú potravu; odborníci usudzujú, že vzhľadom k možnosti nahradzovania zubov mohol konzumovať aj tuhé rastlinné materiály (David Norman uvádza medzi možnými zdrojmi potravy prasličky, cykasy i ihličnany). Najväčší jedinci I. bernissartensis mohli pri využití bipedneho postoja dosiahnuť potravu až do výšky 4-5 m. Otázka postoja sa vyvíjala s časom, od archaických rekonštrukcií a prevažné bipédneho zobrazovania po náleze v Bernissartu až po dnešnú teóriu (zastávanú opäť D. Normanom) , že Iguanodon s pribúdajúcim vekom využíval stále viac kvadrupedný postoj (jeho predné končatiny sa predlžovali); hojné fosílne stopy nám napovedajú, že pri takejto chôdzi smerovali dlane naproti sebe. V prostrediach, kde Iguanodon žil, bol zrejme vzhľadom ku svojej hojnosti dominantným dinosaurom v kategórii stredných až veľkých herbivorov. V anglických Wealden Beds zdielal Iguanodon spoločné prostredie s ďalšími známymi dinosaurami ako Pelorosaurus, Megalosaurus, Baryonyx, Neovenator, Eotyrannus, Hypsilophodon alebo Polacanthus. Priame dôkazy o jeho sociálnom chovaní nemáme; uhynutie 38 jedincov v Bernissartu zrejme nenastalo jedinou príčinou, ale išlo o viac postupne pôsobiacich javov (napr. postupné splavenie mŕtvol záplavovou vodou do rokliny); Kedysi sa taktiež predpokladalo, že I.mantelli (teraz Mantellisaurus) reprezentuje zrejme samicu, ale dnes nie je táto teória podporovaná a dôkazy o sexuálnom dimorfizme iguanodona nemáme. 


Mierka: Iguanodon a človek 

Iguanodon patrí k najpopulárnejším dinosaurom vôbec a jeho exempláre zdobia popredné svetové múzea, ako londýnske a oxfordské múzeum prírodnej histórie, bruselské Kráľovské prírodovedecké múzeum (kde je jeho socha vystavená pred budovou múzea), brémske Ubersee museum a mnoho ďalších. Slávne archaické skulptúry iguanodona od Benjamina Waterhouse Hawkinse z roku 1852 zdobia londýnsky Crystal Palace. Taktiež filmových stvárnení je veľa. Dinosaurus veľmi podobný iguanodonovi účinkoval v pôvodnej Godzille. Iguanodon taktiež účinkoval v Disneyovom filme Dinosaur, v sérií The Land Before Time a pochopiteľne v BBC: Waling with Dinosaurs. V Doyleovom románe The Lost World hrá jednu z hlavných úloh, v Bakkerovom románe Raptor Red je utahraptorovov obetou; vidieť ho môžeme i v zábavnom parku Disney´s Animal Kingdom. A aby toho nebolo málo, jeden z asteroidov v hlavnom páse bol na jeho počesť pomenovaný 9941 Iguanodon

Báseň: 

Iguanodon (V. Socha, 2008) Keď v tichom nočnom lese, zas kroky obrov zadunia, tu hruda hliny pohne sa, a veľké stromy zašumia. To stádo hrmotne prechádza, a zem vôkol rovná, snáď nič tým obrom nechýba, nič sa im nevyrovná. To zviera, je to on: Iguanodon! :-) 

Použitá literatúra: 

Z. Roček, 2002, Historie obratlovců, Theropoda, s. 307-311, Academica, Praha 2002 

Internet:
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Sketch_iguanodon.jpg http://en.wikipedia.org/wiki/Iguanodon http://www.dinodata.org/index.php?option=com_content&task=category§ionid=10&id=105&Itemid=67 http://www.wildprehistory.org/ http://easyrocker.bloguje.cz/ http://bakker.sblog.cz/ 

Autor: Osky

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |