Morské usadeniny bádenského veku (stredný
miocén) reprezentované ílmi, pieskami, pieskovcami a litavskými vápencami
odkrytými na lokalitách v okolí Devínskej Novej Vsi sú bohaté na fosílne
zvyšky početných morských bezstavovcov – najmä mäkkýšov. Z lastúrnikov dominuje
viacero čeľadí; jednou z týchto skupín je aj čeľaď Lucinidae, do ktorej
okrem iných patrí aj druh Codakia (Codakia)
leonina (BASTEROT). Fosílie ich diskovitých, nevýrazne klenutých lastúr
pochádzajú hlavne z piesčitých fácií infralitorálu z vrchného bádenu lokalít
Devínskej Novej Vsi (Bratislava, Viedenská panva). Nachádzajú sa izolované
lastúry, ale i celé kompletné artikulované exempláre. Ich ojedinelé zvyšky
sa však našli aj na iných bádenských náleziskách na blízkej Devínskej Kobyle. Schránky
majú aragonitové zloženie, preto sa na niektorých lokalitách, alebo fáciách
v závislosti od podmienok fosilizácie zachovali len ako kamenné jadrá
a odtlačky lastúr v sedimente bez pôvodnej hmoty schránok. Tento
taxón je významný hlavne zo stratigrafického hľadiska. V Centrálnej
Paratetýde bol počas miocénu rozšírený len v bádene, vyskytuje sa iba
v sedimentoch prislúchajúcich bádenskému veku. Preferovali predovšetkým
piesčité až piesčito-ílovité dno v plytkých vodách sublitorálu. V asociáciách
lastúrnikov tvorili súčasť vagílnej infauny; z trofického hľadiska ich
možno zaradiť medzi požieračov suspenzie - filtrovali vodu, z ktorej
získavali potravu v podobe planktónu a rôznych organických
čiastočiek. Zástupcovia čeľade Lucinidae patria medzi chemosymbiotické
lastúrniky. Pre túto skupinu bivalvií je charakteristickým znakom prítomnosť
endosymbiotických sulfid-oxidujúcich baktérií, ktoré sa nachádzajú v ich
žiabrach. Recentne je rod Codakia reprezentovaný
niekoľkými druhmi, ktoré sú rozšírené najmä v teplých vodách tropických až
subtropických oblastí.
Zdroj: Radoslav Biskupič
0 komentárov:
Zverejnenie komentára