Nálezy ulitníkov zo stredného miocénu (sarmat) lokality Kalvária v Skalici (Viedenská panva)

Západoslovenské mestečko Skalica, ako i jeho blízke okolie je bohaté na nálezy fosílnych schránok neogénnych morských mäkkýšov. Podložie širokého okolia Skalice (Holíč, Kopčany) tvoria morské usadeniny stredného miocénu, ktoré možno priradiť do spodného sarmatu Holíčskeho súvrstvia a vrchného sarmatu Skalického súvrstvia. Sarmatskému veku (12,70 – 11,60 mil. r.) zodpovedajú aj fosílne zvyšky mäkkýšov (ulitníky, lastúrniky) objavené na lokalite Kalvária v Skalici vo vrstvách jemnozrnných ílovitých pieskov až piesčitých ílov. Zaujímavé nálezy patria najmä gastropódom, ktoré patria k najčastejšie vyskytujúcim sa fosíliám na lokalite. V spoločenstve ulitníkov dosahuje najvyššiu abundanciu zástupca čeľade Potamididae – dominantný druh Granulolabium bicinctum (BROCCHI). Fosílie ich štíhlych vežovitých schránok zdobených radmi výrazných masívnych hrbolčekov patria na tejto lokalite k najčastejším nálezom. Ojedinelé výskyty boli zaznamenané u príbuzného menšieho druhu Potamides hartbergensis (HILBER). Čeľaď Cerithiidae zastupuje taxón Cerithium rubiginosum EICHWALD, ktorý však v asociácii gastropódov nedosahuje výraznejšie zastúpenie. Dravé ulitníky čeľade Naticidae reprezentujú nálezy masívnych nafúknutých schránok ojedinelého druhu Euspira helicina sarmatica (PAPP). Asociáciu ulitníkov možno charakterizovať ako pomerne monotónnu s nízkym počtom taxónov, avšak s vysokou abundanciou dominantného druhu Granulolabium bicinctum (BROCCHI). Vo vrstvách sarmatu v slovenskej časti Viedenskej panvy boli zvyšky gastropódov nájdené aj na ďalších náleziskách. Známe sú hlavne bohaté nálezy zo spodného sarmatu mohrensterniovej zóny (“Rissoenschichten“) lokality Konopiská v Rohožníku. Objavené však boli aj na lokalitách Šaštín – Stráže, Plavecký Peter, Holíč, Štefanov, ako i v Devínskych Karpatoch (Karlova Ves, Dúbravka, Devín).

Gastropódy druhu Cerithium rubiginosum EICHWALD

                   Schránky druhu Granulolabium bicinctum (BROCCHI)

a - Potamides hartbergensis (HILBER), b - Acteocina lajonkaireana BASTEROT



Zdroj: Radoslav Biskupič

Čítaj viac...

Žraloky rodu Squalus z paleogénu lokality Žilina - Solinky

Fosílne zvyšky drsnokožcov sú z územia Západných Karpát známe predovšetkým z neogénnych sedimentov. Zuby žralokov však boli na našom území objavené aj vo vrstvách paleogénneho veku. Na lokalite Solinky v Žiline boli nájdené početné fosílie drobných zúbkov žralokov rodu Squalus. Nálezy pochádzajú z bývalého hliniska tehelne, v ktorom boli odkryté vrstvy flyšových sedimentov paleogénu. Okrem ílovcov a pieskovcov vystupovali na povrch aj vrstvy hrubozrnných rozpadavých pieskovcov s výskytom fosílií morských bezstavovcov a stavovcov. Dominovali dierkavce, nájdené boli tiež zvyšky machoviek, mäkkýšov, ostnatokožcov, drsnokožcov a rýb. Fosílie boli zo sedimentu získavané plavením, pričom drobné zuby žralokov rodu Squalus patrili medzi pomerne časté nálezy. Nevysoké malé zúbky sú charakteristického nízkeho širokého tvaru, korunka má výraznú širokú bázu a je naklonená k distálnej strane. V miocénnych sedimentoch boli z nášho územia identifikované fosílie týchto žralokov na nálezisku egenburského veku v Mučíne (Juhoslovenská panva). Zvyšky uvedeného rodu žraloka sú z početných nálezísk Európy známe od vrchnej kriedy až po pliocén. Rod Squalus možno systematicky zaradiť do čeľade Squalidae. Recentne je rod týchto neveľkých žralokov reprezentovaný niekoľkými druhmi; rozšírený je tiež vo vodách európskych morí. Najrozšírenejším taxónom v pobrežných vodách Európy je Squalus acanthias LINNAEUS. Tento druh obýva prostredia od prílivovej zóny až do hĺbky 900 m, dospelé jedince dorastajú do dĺžky najviac 1,6 m.

Zdroj: Radoslav Biskupič

Čítaj viac...

VIDEÁ: Ako zbierať fosílie

Ako zbierať fosílie I.:
 

Ako zbierať fosílie II.:
 

Ako zbierať fosílie III.:
 

Ako zbierať fosílie IV.:
 

Zdroj: drydredgers.org, youtube.com

Čítaj viac...

Skameneliny Slovenska a ich ochrana

Prečítajte si prácu od Prof. RNDr. Peter Holec, PhD., o skamenelinách Slovenska:

Územie Slovenska je pomerne bohaté na skameneliny. Skameneliny (fosílie) sú skamenené organizmy, alebo ich schránky, odtlačky a výliatky. Za skameneliny považujeme zvyšky staršie ako 10 000 rokov, teda staršie ako holocén. Sú dokladom života v minulých geologických dobách. Ich poznanie slúži geológom na presnejšie zistenie relatívneho veku hornín (biostratigrafia), pri vyhľadávaní ložísk ropy a plynu, ako aj pri zisťovaní paleoprostredia, pretože väčšina z nich sú dobré indikátory životného prostredia. Z praktických dôvodov môžeme skameneliny rozdeliť na morské jednobunkovce a viacbunkové organizmy, ktoré sa systematicky deliia na bezstavovce a stavovce. Väčšina fosílií patrí formám prispôsobeným morskému prostrediu, stavovce sú aj morské, aj suchozemské. VIAC TU (.pdf)

Pozrite si zoznam chránených skamenelín a ich spoločenskú hodnotu uvedenú v prílohách č. 2 a 3 vyhlášky MŽP SR č. 213/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vyhlášku MŽP SR č. 213/2002 Z. z. si môžete POZRIEŤ TU

Zdroj: didgeo.geovzdelavanie.sk, jaspi.justice.gov.sk

Čítaj viac...