Ježovky (Echinoidea) patria do triedy morských organizmov, ktorá sa na Zemi objavila už začiatkom ordoviku. Fosílne zvyšky ježoviek sú z územia slovenskej časti Západných Karpát známe z mezozoických, no najmä z kenozoických morských usadenín. Ako dokazujú nájdené fosílie - hlavne neogénne moria boli obývané početnými druhmi ježoviek patriacim rôznym čeľadiam. Jedným z taxónov, ktorý sa na našom území vyskytoval počas stredného miocénu, je aj druh Parascutella gibbercula (DE SERRES). Z hľadiska taxonómie sa tento druh zaraďuje do čeľade Scutellidae, ktorá je súčasťou veľkého a diverzifikovaného radu Clypeasteroida. Časté nálezy pomerne dobre zachovaných pancierov tohto druhu ježovky pochádzajú najmä z vrstiev vrchného bádenu sandberských vrstiev studienčanského súvrstvia z lokalít Devínskej Kobyly a jej blízkeho okolia. Fosílne zvyšky ich veľkých diskovitých schránok pochádzajú z jemných, ako aj hrubozrnnejších piesčitých sedimentov, ktoré sa počas stredného miocénu usadzovali v pobrežných vodách Devínskej Kobyly v zónach plytkého sublitorálu, alebo v plytčinách ďalej od pobrežia. Panciere druhu Parascutella gibbercula (DE SERRES) boli objavené vo vrstvách arkózovitých pieskov na lokalite Šibeničník v Devíne, ako i na lokalitách v Devínskej Novej Vsi. Početné nálezy pekne zachovaných fosílií týchto ježoviek pochádzajú z piesčitých sedimentov známej chránenej paleontologickej lokality Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Uvedený taxón disponuje značnou vnútrodruhovou variabilitou, čo sa odzrkadľuje na morfológii schránok. V roku 1962 opísal rakúsky paleontológ H. Schaffer z lokality Sandberg nový poddruh ježovky – Scutella vindobonensis secunda SCHAFFER a danú lokalitu označil ako typovú pre novoopísaný taxón. Po neskoršej revízii týchto fosílií bol však tento poddruh označený ako neplatný a zaradený k druhu Parascutella gibbercula (DE SERRES). Z Devínskej Kobyly sú zvyšky uvedeného druhu ježovky známe aj zo sedimentov sarmatského veku pri Dúbravke. Piesčité usadeniny vystupujúce na povrch na nálezisku Dúbravská Hlavica boli podľa vyhodnotenia spoločenstiev dierkavcov zaradené do spodného sarmatu. Jedná sa pravdepodobne o prvé známe výskyty druhu Parascutella gibbercula (DE SERRES) v sedimentoch prislúchajúcich sarmatskému veku. Tento druh ježoviek obýval počas stredného miocénu plytké pobrežné vody Devínskej Kobyly, vyskytoval sa v dynamických prostrediach od prílivovej zóny až po infralitorál s piesčitým dnom a pomerne silným a výrazným prúdením vody. Tieto stenohalínne semiinfaunálne morské živočíchy boli detritovorné – živili sa organickým detritom, ktorý získavali požieraním substrátu. Rod Parascutella je vyhynutý fosílny taxón, v recentných moriach žijú už iba príbuzné rody z čeľade Scutellidae.
Parascutella gibbercula (DE SERRES) - schránka ježovky (aborálna strana), Devínska Nová Ves - Sandberg, vrchný báden
Parascutella gibbercula (DE SERRES), pohľad na aborálnu stranu schránky, Devín - Šibeničník, vrchný báden
Fosília ježovky Parascutella gibbercula (DE SERRES), orálna strana panciera, Devín - Šibeničník, vrchný báden
Pohľad na orálnu stranu panciera druhu Parascutella gibbercula (DE SERRES), lokalita Devín - Šibeničník, vrchný báden
Autor: Radoslav Biskupič
0 komentárov:
Zverejnenie komentára