Nemecko má opäť v rukách významnú fosíliu.

Po trpezlivom vyčkávaní objaviteľa a jeho týmu bola nakoniec diskutabilná fosília ťažkými, medzinárodnými, paleontologickými kapacitami schválená ako gigantické klepeto praškorpióna. Táto fosília mení pohľad na život v paleozoických praoceánoch. Tento eurypterid rozmermi zatieňoval človeka! Fosília pochádza z kameňolomu pri nemeckom meste Prüm, z vrstiev starých 390-miliónov rokov. Klepeto meria 46-centimetrov. Tomu zodpovedá dĺžka 2,5-metrového zvieraťa. Klepeto teda patrilo morskému škorpiónovi zo skupiny eurypteridea, z druhu Jaekelopterus rhenaniae, ktorý žil pred 460- až 254-miliónmi rokov.

Tento exemplár dĺžkou o vyše pol metra presahuje všetkých známych fosílnych škorpiónov. Eurypteridy sa považujú za vymretých vodných predkov škorpiónov a možno aj všetkých pavúkovcov. Fosílie eurypteridov sa vyskytujú takmer po celom svete. Za najväčšie sa doteraz považovali Hibbertopterina, avšak už spomínaný druh Jaekelopterus toto prvenstvo prevzal. Dalo by sa povedať ,že recentným ekvivalentom v dnešných oceánoch je Ostroloch. Doteraz poznáme niekoľko desiatok fosílnych rodov eurypteridov. Neminulo ich však Permsko-Triasové vymieranie pred 254,1 miliónmi rokov. Je možné, že jeden z najtarších predkov Eripteridov patril k prvým odvážlivcom, čo sa pustili na suchú zem.

Objav uverejnili v online časopise Biology Letters profesor Simon Brady a jeho kolegovia z Bristolskej univerzity (Veľká Británia).

Objaviteľ fosílie a spoluautor výslednej štúdie Markus Poschmann s unikátnym nálezom. Porovnanie s človekom. 

Článok pripravil: Samuel Rybár

Čítaj viac...

Objavili obrovitého vtákovitého dinosaura

Čína sa opäť dostala do centra pozornosti paleontológov a širokej verejnosti. Na vine je tentoraz objav obrovitého rodu Gigantoraptor, ktorý patril do skupiny mimoriadne vtákom podobných dinosaurov....

Gigantoraptor patril do skupiny mimoriadne vtákom podobných dinosaurov Oviraptorosauria. Kým väčšina oviraptorosaurov len málokedy presiahla hmotnosť 40 kg, ich novo objavený príbuzný vážil podľa odhadov okolo 1400 kg. Výzorom pripomínal Gigantoraptor dnešné nelietavé vtáky ako napríklad emu alebo hoci aj našincovi známejší moriak. Mal pomerne malú, bezzubú hlavu so zobákom, dlhý krk, trojprsté predné končatiny s pomerne veľkými „dlaňami“, štíhle, na beh uspôsobené zadné končatiny a skrátený chvost. Hoci neexistujú žiadne priame dôkazy, vedci predpokladajú, že bol operený. Perie je totiž doložené u blízko príbuzných rodov Protarchaeopteryx a Caudipteryx. Je však možné, že kvôli telesnej veľkosti a predovšetkým hmotnosti stratil Gigantoraptor časť svojho operenia, tak ako stratili srsť dnešné veľké cicavce ako nosorožce. Neúplná kostra jediného známeho jedinca tohto rodu zahrňuje skameneliny sánky, končatín, väčšinu chrbtových stavcov a chvosta. Pozostatky ukazujú, že tvor bol za života dlhý približne 8 metrov a v najvyššom bode chrbta takmer 3,5 metra vysoký. Napriek skutočne gorgónskej veľkosti umrel ako nedospelý, v jedenástom roku života, a nedorástol tak do úplnej veľkosti.

Rekonštrukcia kostry gigantoraptora a jej porovnanie s človekom. Obrázok: LI RONGSHAN/IVPP

Podľa autorov opisu tohto živočícha, dosiaľ dobre doložený trend, kedy dinosaury s pribúdaním vtákovitých čŕt postupne zmenšovali svoju telesnú veľkosť, nachádza v gigantoraptorovi veľkú výnimku. Ten, napriek obrovitému vzrastu, disponuje v mnohých smeroch viac vtákovitými črtami než jeho malí príbuzní.

Pravda, o trende môžeme hovoriť jedine vo veľmi hrubých rysoch. Lebo ako sa od línie vedúcej k vtákom odštepovali rôzne skupiny dinosaurov, tieto sa vyberali vlastnými evolučnými cestami. A tak kým primitívne oviraptorosaury, len nedávno odštiepené z línie smerujúcej k vtákom, mávali dĺžku sotva meter, zástupcovia neskoršej čeľade Oviraptoridae (kam Gigantoraptor patrí) boli spravidla väčší, dva aj tri metre dlhí. Podobný trend nachádzame u príbuznej skupiny vtákovitých dinosaurov s kosákovitými pazúrmi na predných končatinách, Therizinosauria, kde mal primitívny Beipiaosaurus spred 120 miliónov rokov dĺžku dva metre, kým neskorý Therizinosaurus spred 70 miliónov rokov o 8 až 10 metrov viac. Therizinosaurus žil približne v rovnakom čase a v rovnakej oblasti ako Gigantoraptor spolu s bratrancom tyranosaura, tarbosaurom, a pštrosovi podobným deinocheirom. Zhodou okolností, aj 10 – 12 metrový Tarbosaurus a podobne veľký Deinocheirus predstavovali telesnou veľkosťou vrchol svojich evolučných línií. 

Zdroj: Dušan Valent, obrázky- www.wikipedia.com

Čítaj viac...