K najjednoduchším formám života patria jednobunkovce, ktorých telo je zložené z jednej bunky. Objavené boli po vynáleze mikroskopu 1675 A. Lewenhoekom a v 18. storočí sa nazývali Animacula infusoria, nakoľko najviac pozorovaní pochádzalo zo senných nálevov.
Ich systematické zaradenie ostávalo dlho nejasné, boli považované za larválne štádiá vyhynutých živočíchov. Linné vo svojej knihe Systema naturae ich zahrnul do jediného rodu Chaos. Definovali ich až KOELIKER a SIEBOLD (1845). Nejasnosti však pretrvávajú pri rozdeľovaní na rastlinné a živočíšne organizmy a ich zaraďovaní do systematických jednotiek.
Stavbou sa bunka jednobunkovca podobá na bunku mnohobunkového živočícha, odlišuje sa od nej životným cyklom. Bunka má jedno jednoduché alebo zložené jadro, alebo niekoľko jednoduchých jadier. Najjednoduchšie z nich predstavujú celistvý organizmus na bunkovej úrovni, prispôsobený k samostatnému životu. Majú prevažne heterotrofný spôsob výživy, väčšinou sa dokážu pohybovať, rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne.
Niektoré prvoky majú plastidy, čo umožňuje autotrofný spôsob výživy a spôsobuje problémy v systematickom zaraďovaní. Vo fosílnom stave sú známe od predkambria (vend).
Zdroj: Systematická paleontológia bezstavovcov, Univerzita Komenského, Bratislava 2004, obrázok: wikipedia.org
Posted in: Jednobunkovce
0 komentárov:
Zverejnenie komentára