Dinosauria štatistika

32...presne toľko nových rodov dinosaurov bolo popísaných v roku 2006. V 182-roku histórií dinosaurológie je to po prvýkrát, kedy bola pokročená hranica 30 validných rodov popísaných v jednom roku. Doterajší rekord z roku 2003 činil rovných 30 publikácii. Zaujímavé sú i ďalšie číselné údaje. Behom prvých šiestich rokov 21. storočia bolo popísaných 140 nových dinosaurích rodov (priemerne 23,3 nových rodov na 1 rok), čo je viac, ako 23% celkového počtu známych validných rodov nevtáčích dinosaurov.

1. Kedy dinosaury dominovali?

Ako už bolo vyššie povedané, článok sa zaujíma výhradne o nevtáčie dinosaury. Pokiaľ by sme mali vziať do úvahy i vtáčie druhy, môžme bez akéhokoľvek zamyslenia povedať, že ich vrcholným obdobím je holocén. V dnešnej dobe žije okolo 9700 druhov vtákov, čo je niekoľkonásobne väčší počet, ako u dinosaurov všetkých troch útvarov (triasu, jury a kriedy) dohromady. Hranica medzi vtáčími a nevtáčími druhmi je ustanovená v rámci klanu Eumaniraptora. Ta sa delí na dve vývojové vetvy, z nich jedna vedie k Deinonychosaurom a druhá k moderným vtákom.

Doposiaľ je známych 605 rodov dinosaurov. Mnohé z nich sa objavili vo viac stupňoch. Cez 66% objavených dinosaurov (celkom 679 rodov) pochádza z kriedových sedimentoch, 27,7% (284 rodov) z jurských a okolo 6,2% (64 rodov) z triasových sedimentov. Do úvahy samozrejme musíme vziať postupnosť ukladania sedimentárnych vrstiev (z tých mladších budeme logicky vedieť viac, ako zo starších), avšak skutočnosť, že pravým „dinosaurím“ útvarom bola až krieda, je nanajvýš zrejmé. Čo to znamená? V médiách sa môžeme často dopočuť, že dinosaury dominovali v jurskom útvare. Najväčšieho rozmachu zaznamenali pred 200-145,5 Ma, a že krieda bola už len obdobím, kedy jednotlivé čeľade pomaly vymierali. Ak sa pozrieme na predchádzajúce záznamy – štatistiku rodov v jednotlivých stupňoch – zistíme, že práve tie najmladšie boli najbohatšie na validné rody. Vrchná krieda sa delí na 6 stupňov ( chronologicky od najstaršieho, v zátvorkách doba trvania v Ma a celkový počet validných rodov):

cenoman (6,1 Ma; 45), turón (4,2 Ma; 35), koňak (3,5 Ma; 18), santón (2,3 Ma; 32), kampáň (12,9 Ma; 141) a mástricht (5,1 Ma; 118). Úplne jednoznačne vtedy vychádza, že najväčší počet rodov pripadá na najmladšie kriedové stupne – kampáň a mástricht. Je síce pravda, že z mástrichtských vrstiev je známe menej rodov, viac menej celý stupeň zahrnuje sedimenty z časového úseku 2x kratšieho, ako v prípade kampáňu. Pokiaľ sa však zameriame na priemerný počet rodov na 1 Ma, zistíme, že číselná hodnota pre mástricht je naopak dvojnásobne vyššia (23,1), ako hodnota pre kampáň (10,9).

2. Odkiaľ ich poznáme najviac

Keďže sa dinosaury vyvinuli ešte pred rozpadom Pangei, jej fosílie môžeme nájsť na všetkých kontinentoch, i tých ľuďmi neosídlených, ako napríklad Antarktída. Zo štátov potom zatiaľ vedie USA so 140 validnými rodmi. V tesnom závese sa drží Čína so 131 rodmi. Táto zem má však obrovský potenciál a je nanajviac pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti zosadí USA z trónu. Viditeľné je to pri pohľade na percentuálnu hodnotu z roku 2006 a z roku 2005. Zatiaľ čo v roku 2006 bolo objavených čínskych rodov cez 17,75% z celku, v roku 2005 to bolo 17,14%. S USA je to naopak – 18,97% v roku 2006, 19,41% v roku 2005.

Na treťom mieste je Argentína (64 rodov), potom nasleduje Mongolsko (62), Kanada (44), Veľká Británia (40), Francúzsko (23), Brazília (18), Portugalsko (18), JAR (16), Španielsko (15), Nigéria (14), Austrália (13), Nemecko (13), Uzbekistan (11), Maroko (10), Tanzánia (9), India (9), Madagaskar (8), Rumunsko (8), Lesotho (7), Alžírsko (6), Egypt (5), Rusko (5)... Ostatné štáty majú menej ako 5 rodov (6,6% z celku).

3. Najúspešnějšie roky

Ako už bolo povedané, rok 2006 bol so svojimi 32 rodmi najúspešnejší rok v celej 182-ročnej histórií. Na druhom mieste je rok 2003 s 30 rodmi. Nasleduje rok 1998 (26), 2001 (25), 1999 (24), 2005 (23), 2000 (19), 1996 (18), 2004 (18), 1991 (16), 1994 (15), 1979 (13), 1995 (12), 2002 (12), 1993 (11)...

Z ostatných rokov poznáme menej ako 10 rodov. Celkovo je známych 605 dinosaurích rodov. To predstavuje v priemere 3,32 nových rodov na rok.

4. Najväčšie z najväčších

V roku 2006 boli opisané 2 gigantické živočíchy. Jedným z nich je sauropód Puertasaurus reuili, druhým – teropód Mapusaurus roseae. Obidva obsadili predné priečky medzi rekordmanmi.

4.1. Sauropódi

„Najväčšie suchozemské stavovce žili v jurskom období“. Toto prehlásenie je v celej rade populárno-náučných publikácii veľmi obľúbené. Dlhodobo sa malo za to, že sauropódi práve dominovali v jurskom útvare. Pravdou však je, že najväčšie „kusy“ sú naopak známe až z vrchnej kriedy. Jedná sa predovšetkým o predstaviteľoch „nadčeľade“ Lithostrotia, ako napr. Argentinosaurus huinculensis (prelom spodnej a vrchnej kriedy – alb, cenoman) a Puertasaurus reuili (vrchná krieda – mástricht) z Argentíny (obidva vážili okolo 100 ton!), Bruhathkayosaurus matleyi (vrchná krieda – mástricht) z Indie alebo Paralititan stromeri (vrchná krieda – cenoman) z Egyptu. Všetci títo giganti dosahovali dĺžky cez 30 m.

Z jurských gigantov by sme sa mohli zmieniť o diplodocoidných druhoch, ako napr. Diplodocus longus (vrchná jura – kimeridž, titón) a Supersaurus vivianae (vrchná jura – kimeridž, titón) z USA, ktoré rovnako mohli dorastať do dĺžky 30 m.

4.2. Teropódi

Zatiaľ čo v prípade sauropódov bola reč o najväčších suchozemských stavovcoch, v prípade teropódov hovoríme o najväčších suchozemských dravcoch. Z histórie môžeme zmieniť 3 druhy – Megalosaurus bucklandii, Allosaurus fragilis a Tyrannosaurus rex.

M. bucklandii (Buckland, 1824) známy z Anglicka bol prvým riadne opísaným dinosaurím druhom. Aké boli prvé rekonštrukcie jeho vzhľadu? V skutku moc vzdialené od reality, tento mäsožravec bol považovaný za najväčšieho známeho dravca. V skutočnosti bol približne „len“ 9 m dlhý. Je pochopiteľné, že vtedy ešte nikoho nenapadlo, že by mohli existovať i dravce dvojnásobnej dĺžky...

A. fragilis Marsh, 1877 zo Severnej Ameriky bol prvým dravcom, ktorý anglickú chválu „prerástol“. Jeho maximálna dĺžka sa pohybovala okolo 12 m, viac menej priemerní jedinci mali od 8-10 m. Legendou medzi mäsožravcami je bez všetkého Tyrannosaurus rex Osborn, 1905. Oficiálne najdlhším známym jedincom tohto druhu je „Sue“, samica Tyrannosaura objavená v auguste roku 1990 v Južnej Dakote. Väčšia môže byť Celesta (alebo aj „C. rex“, „C-rex“), objavená v roku 2001. Podľa Jacka Hornera je údajne o 10% dlhšia, ako „Sue“, čo by naznačovalo dĺžku okolo 14,1 m. Tento údaj však nie je s istotou potvrdený. Gregory Paul uvádza „len“ 13,6 m, ktoré vypočítal na základe hornej čeľuste dravca. Nakoľko reálny je tento názor, je ťažké povedať. Paul tvrdí, že sa dĺžkou môže rovnať „Sue“. Nezostáva nič iné ako počkať na ďalšie štúdie.

V prvej polovici 20. storočia boli opísaný dvaja ďalší teropódi, ktorí stoja za zmienku. Prvým v poradí bol Spinosaurus aegyptiacus Stromer, 1915, druhým rovnako starý Carcharodontosaurus saharicus (Deperet & Savornin, 1925). Obaja pochádzali zo Severnej Afriky z prelomu spodnej a vrchnej kriedy. Mýty o ich rozmeroch kolovali už vtedy (napr. o spinosaurovi). Bohužiaľ obidva holotypy boli behom 2. svetovej vojny zničené.

Našťastie sa začiatkom 90-tých rokoch 20. storočia s gigantickými mäsožravcami doslova roztrhlo vrece. V roku 1993 objavil Ruben Carolini v Patagónií, na juhu Argentíny, pozostatky gigantického dravca. O dva roky neskoršie bol Coriou a Salgadem nazvaný pod názvom Giganotosaurus carolinii. Holotyp giganotosaura (MUCPv-Ch1) je takmer kompletní zo 70%. Zahrňuje lebku, panvu, fosílie zadných končatín a značnú časť lopatky. Celková dĺžka holotypu sa odhaduje na 12,5 m. Pozostatky druhého najdeného exempláru (MUCPv-95), patrili ešte väčšiemu jedincovi – dokonca o 8% dlhšiemu, ako bol holotyp. Dĺžka tohto zvieraťa dosahuje 13,5 m.

Ďalším obrom, ktorý stojí za zmienku je giganotosaurov blízky príbuzný Mapusaurus roseae, ktorý bol popísaný v roku 2006. Ten je známy z pozostatkoch minimálne 9(!) jedincov odkrytých v priebehu rokoch 1997-2001, približne 20 km juhozápadne od Plaza Huincul v Argentíne. Jednalo sa o obrovského teropóda, jeho exempláre MCF-PVPH-108.145, 185 a 202 môžu byť o 2% väčšie ako holotyp príbuzného druhu Giganotosaurus carolinii. Posledným novo popísaným gigantom je Tyrannotitan chubutensis Novas et al., 2005, ktorý pochádza (pre zmenu) taktiež z Argentíny. Akokoľvek pôvodné odhady dravcovej dĺžky siahali do veľmi optimistických 13-15 m, skutočná dĺžka s najväčšou pravdepodobnosťou príliš neprekračovala 12 m.

Všetky tri Argentínske dinosaury patrili do čeľade Carcharodontosauridae. Boli teda blízkymi príbuznými allosauridov a sinraptoridov, s ktorými tvorí nadčelaď Allosauroidea.

To však, pokiaľ ide o teropódov, nie je zďaleka všetko. V roku 1996 prebehla jedna z najúspešnejších expedícií chicagského profesora paleontológie, Paula Serena. Tomu sa v severnej Afrike podarilo objaviť nové pozostatky „strateného“ karcharodontosaura. Nález bol ešte väčší a kompletnejší, ako zničený exemplár. Veľmi zaujímavé taktiež dopadli štúdie nových (bohužiaľ zúfale nekompletných) fosílií spinosaura. Tie poukazujú, že zviera s istotou dorastalo do dĺžky 17,4 m (horná hranica prepočtu sa pohybovala okolo 20-21 m).

5. Objavy roku 2006 a zaujímavé štúdie v skratke

Už začiatkom roku nás čakali zaujímavé prekvapenia. Vo februári bol opísaný Guanlong wucaii – najstarší známy tarannosauroid. Okrídlené rekonštrukcie vyvolali niekoľko neblahých pripomienok z rady skeptikov. K tejto problematike sa nie je treba bližšie vyjadrovať, lebo nikto zo serióznych vedcov túto skutočnosť nespochybňuje. Snáď ešte pripomenúť, že perie sa zrejme vyskytovalo i u zástupcov mnohých starších línii, ako boli spodnojurské celofysoidi (nadčelaď Coelophysoidea). V publikácii poľského paleontológa Dr. Gerarda Gierlińského z roku 1996, „Feather-like Impressions in a Theropod Resting Trace from the Lower Jurassic of Massachusetts“, sa píše o tisícoch AC 1/7, ktoré mali patriť operenému spodnojurskému teropodovi z nadčeľade Coelophysoidea, blízkemu príbuznému druhu Dilophosaurus wetherilli. Niekoľko paleontológov reagovalo na jeho závery dosť nevrelo, ale podľa Gierlińského ide o preukázateľné známky operenia. S istotou bola ich prítomnosť preukázaná len u niekoľkých dinosaurov, vrátané druhu Dilong paradoxus – bazalného tyrannosauroida (a blízkeho príbuzného guanlonga) zo spodnej kriedy (viď. Xu, X., Norell, M. A., Kuang, X.-w., Wang, X.-l., Zhao, Q., and Jia, C.-k. 2004. Basal tyrannosauroids from China and evidence for protofeathers in tyrannosauroids. Nature 431: 680-684.). K ďalším zaujímavým objavom môžeme zaradiť „jurského bobra“ – druh Castorocauda lutrasimilis, (ďalší) „chýbajúcí medzičlánok“ – Tiktaalik roseae; opísaný bol veľmi dôležitý bazálny ceratops druhu Yinlong downsi, ktorý je najstarším známym predkom kriedových ceratopsidov. Jeho pozostatky (napr. lebka), ukazujú známky ako ceratopsov a pachycefalosaurov, ako aj heterodontosauridov. Zo začiatku sa malo za to, že sa jedná o unikátneho pachycefalosaura, až potom neskôr, na základe preskúmania lebkových kostí, bolo preukázané, že Y. downsi je primitívny ceratops.

Ďalej sa môžeme zmieniť o nemeckom objave ostrovnej formy sauropóda. Druh bol nazvaný pod názvom Europasaurus holgeri. V júni tím čínskych a amerických paleontológov pod vedením Hai-lu You z pekinskej Čínskej Akadémie Geologických Vied opísal okolo 50 nových jedincov druhu Gansus yumenensis, ktoré boli objavené v provincií Gansu v rokoch 2003-2004. V júli roku 2006 bol v austrálskom Qeenslandu objavený mäsožravý klokan. Ďalej sa objavila rada publikácií na tému teplokrvné dinosaury. Vedci si opäť posvietili na svoje obľúbené tyrannosauridy. V Etiópií bola objavená Selam, výborne zachovalé dieťa (pravdepodobne dievčatko) hominida, ktorá rozpútala diskusiu na tému etiópskych australopitekov.

September 2006 priniesol zaujímavý objav gravidného ichtyosaura, jeho skameneliny sa našli pod pingpongovým stolom. V októbri sa konečne začalo poriadne nahlas hovoriť o arktickom cintoríne. Vďaka brachylofosauru Leonardovi bola rovnako po prvýkrát preukázaná interakcia dinosaurov s endoparazitmi. November a december 2006 priniesli radu nových štúdií týkajúcich sa neandertálcov...

To samozrejme ešte nie je zďaleka všetko, avšak i z tých niekoľko riadkov je zrejmé, že si paleontológovia v roku 2006 naozaj užívali.

Zdroj: www.wildprehistory.org, prepis a úpravy Osky

Posted in: Dinosaury