Charakteristika
Lastúrničky (Ostracoda) zaraďujeme medzi kôrovce (Crustacea). Telo lastúrničiek je uzavreté v chitínovo vápenatých miskách, ktoré sú v dorzálnej časti pohyblivo spojené. Mäkké telo má redukovanú segmentáciu, hlava a trup sú oddelené slabou ryhou. K telu sú prichytené telové prívesky, ktoré môže živočích v prípade nepoužívania uzavrieť do svojej schránky. Väčšinou sú veľké okolo 1 mm, najväčšie recentné formy (Gigantocypris) dosahujú dĺžku 33 mm. Najväčší fosílny druh Leperditia barbotana, pochádzajúci z devónu Uralu, bol dlhý 10 cm. Obývajú všetky typy vodných biotopov, taktiež existujú druhy terestrické žijúce vo vlhkom lesnom humuse. Sú oddeleného pohlavia, rozmnožujú sa sexuálne alebo partenogeneticky. Larvy rastú zvliekaním (ATHERSUCH et al. 1989; HInz-schallreuter & Schallreuter 1999).
Mäkké telo
Celé telo lastúrničiek je pokryté chitínovou kutikulou, ktorá je sekretovaná pokožkou. Rozdeľujeme ho na hlavu (cephalon) a trup (thorax), ktoré sú oddelené slabou ryhou, ktorá však nemusí byť viditeľná. Abdomen je rudimentárny a zrastený s thoraxom. Hlava je tvorená chitínovou kostrou spojenou tenkými, pružnými membránami. Skladá sa z čela, vrchnej pery a hypostómu. K čelu sú pripevnené antény, antennuly a oči. Vrchná pera sa nachádza pod čelom a je sním spojená. Jej spodný okraj tvorí predný okraj ústneho otvoru, ktorý je umiestnený ventrálne. Za ním sa nachádza hypostóm, ktorého predný okraj zároveň tvorí zadný okraj ústneho otvoru. Po bokoch ústneho otvoru sa nachádzajú ozubené mandibuly. Maxilluly sú umiestnené za mandibulami po bokoch hypostómu. K thoraxu sú pripevnené tri páry končatín a furka. Vo vnútri sa nachádzajú tráviace a rozmnožovacie orgány. Na vnímanie svetla slúži mediánne naupliové oko, zložené oči sa vyskytujú iba u podtriedy Myodocopa, mnohé lastúrničku oči nemajú. (athersuch et al. 1989; van Morkhoven 1962).
Obr. 1. Eucypris virens (Jurine), schéma telesnej stavby, samička, ľavá lastúrka je odstránená, A1 = antennuly, A2 = antény; L = vrchná pera; Md = mandibula; Mx = maxillula; O = oko; mD = žalúdok; Nb = potrava; chD = črevo; P1, P2 = prvý a druhý pár hrudných končatín; Fu = furka; Ov = vaječník; An = anus (Pokorný 1954).
Schránka
Schránku tvoria dve bočné kožné duplikatúry, ktoré vyrastajú z dorzálnej časti tela v oblasti hlavy a obklopujú celé telo. Na duplikatúrach sekretuje pokožka vápenatú vrstvu, ktorá sa nachádza medzi dvoma tenkými chitínovými vrstvičkami. Tieto chitínovo vápenaté lastúrky sa skladajú z vonkajšej a vnútornej lamely, medzi ktorými sa môžu nachádzať rozmnožovacie alebo tráviace orgány. Lastúrky sú viac alebo menej asymetrické. Ak väčšia lastúrka v niektorej časti, alebo po celom obvode prekrýva menšiu lastúrku vzniká prekryt. V dorzálnej časti sú lastúrky spojené pružnou nezvápenatenou časťou kutikuly, ligamentom. Kvôli prítomnosti zámku sa táto časť nazýva zámkový okraj. Zvyšný okraj na obvode schránky, pozdĺž ktorého lastúrky nie sú spojené (t.j. predný, brušný a zadný okraj), sa nazýva voľný okraj. Na uzatváranie misiek slúžia zvieracie svaly (adduktory). Miesta úchytu adduktorov a iných svalov k vnútornej strane vonkajšej lamely schránky sú viditeľné ako svalové otlačky (Pokorný 1954; van Morkhoven 1962; Horne et al. 2002).
V minulosti bolo otváranie schránky pripisované ligamentu, avšak v súčasnosti je toto tvrdenie spochybňované. Otváranie schránky pravdepodobne zabezpečuje relaxácia adduktorov, hydrostatický tlak a/alebo pohyb končatín (HORNE et al. 2002).
Obr. 2. Vnútorné znaky na lastúrke (podľa Oertli 1985, upravené, ex PETRÁŠOVÁ 2008).Variabilita schránok závisí od charakteru prostredia v ktorom lastúrničky žijú, od spôsobu života a tiež od typu a množstva potravy. Morské druhy majú všeobecne hrubostennejšie a silnejšie skulptúrované schránky ako sladkovodné formy; druhy žijúce na rastlinách majú oveľa hladšie schránky ako druhy žijúce na sedimente, ktorých skulptúra býva najhrubšia. Plávajúce formy majú viac zaoblenú ventrálnu stranu, kým bentické formy majú ventrálnu stranu sploštenú, aby sa zabránilo ich prevráteniu na stranu (ELOFSON 1941 ex VAN MORKHOVEN 1962).
POUŽITÁ LITERATÚRA
ATHERSUCH, J., HORNE, D. J., WHITTAKER, J. E., 1989: Marine and Brackish Water Ostracods (Subfamilies Cypridacea and Cytheracea), Synopses of the British Fauna (New Series). E. J. Brill, Leiden, No. 43, 343 pp. .
ELOFSON, O., 1941: Zur Kenntnis der marinen Ostracoden Schwedens, mit besonderer Berücksichtigung des Skagerraks. Uppsala Univ. Zool. Bidrag, 19, 215-534.
HINZ-SCHALLREUTER, I. & SCHALLREUTER, R., 1999: Ostrakoden. Ferdinand Enke Verlag Stuttgart, 169 pp.
HORNE, D. J., COHEN, A., MARTENS, K., 2002: Taxonomy, Morphology and Biology of Quaternary and Living Ostracoda. In: Holmes, J. A., Chivas, A. R. (eds.): The Ostracoda, Applications in Quaternary Research. Geophysical Monograph 131, 49, 41-47.
PETRÁŠOVÁ, M., 2008: Diverzita a environmentálne podmienky lastúrničiek (Ostracoda) v rybníku Mútne a v mŕtvom ramene Hrona v Banskej Bystrici. Diplomová práca. Fakulta Prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, 61 pp.
POKORNÝ, V., 1954: Základy zoologocké mikropaleontologie. Nakladatelství Československé Akademie Věd, 651 pp.
VAN MORKHOVEN, F. P. C. M., 1962: Post-Palaeozoic Ostracoda: their morphology, taxonomy and economic use. Vol. 1 – General. Elsevier, Amsterdam, London, New York, 204 pp.
Tento opis je veľmi stručný a mnoho dôležitých informácií chýba. Ak vás tieto živočíchy zaujímajú, odporúčam práce od ATHERSUCHA, SCHALLREUTERA, HORNA, POKORNÉHO a VAN MORKHOVENA, uvedené v použitej literatúre.
Zdroj: Peter Barna
